Schizofrénia

Schizofrénia
Klasifikácia
MKCH-10	F20 Schizofrénia F20.0 Paranoidná schizofrénia F20.1 Hebefrénna schizofrénia F20.2 Katatónna schizofrénia F20.3 Nediferencovaná schizofrénia F20.4 Postschizofrenická depresia F20.5 Reziduálna schizofrénia F20.6 Jednoduchá schizofrénia F20.8 Iná schizofrénia F20.9 Nešpecifikovaná schizofrénia
Pozri aj Medicínsky portál

Schizofrénia je psychiatrická diagnóza označujúca často chronickú duševnú chorobu, rôzne ovplyvňujúcu správanie, myslenie a emócie. Pojem schizofrénia pochádza z gréckych slov σχίζω (schizó) = rozdeliť a φρενός (phrenos) = myseľ a v preklade znamená rozdelená myseľ. Stav schizofrénie je sporný, hlavne kvôli nedostatku objektívnych kritérií pre diagnózu a následnú náročnosť dostatočného výskumu nedostatočne definovaného stavu. Výskum však naznačuje, že dôležitými prispievajúcimi faktormi sú genetické aj spoločenské vplyvy. Zvyčajne, ale obvykle nesprávne, sa predpokladá, že schizofrénia zahrňuje 'rozdvojenú osobnosť'.

Prehľad

U pacienta so schizofréniou dochádza k rozštiepeniu mysle a celkovému úpadku osobnosti. Pacient je vzťahovačný, neustále prenasledovaný bludmi a myšlienkami, rozpráva si sám pre seba, vytvára umelý svet. Často v hlave počuje 'hlasy' (niekedy mu pomáhajú, niekedy prikazujú robiť veci, ktoré pacient robiť nechce). Je veľmi komplikované si len predstaviť čo človek postihnutý touto chorobou prežíva. K paranoidným vplyvom sa pridružujú poruchy pohybu (schizofrenik je schopný celé hodiny vydržať v neprirodzenej polohe) a vnímania. Otupenosť citov, inokedy extrémnu precitlivenosť sprevádza vytvaranie si neologizmov a nezmyselných súvislostí. Schizofrenik je veľmi plachý a neprestajne stráca spoločenskú istotu a svoje miesto v spoločnosti. Emócie sú vystupňované a nezodpovedajú situáciám, ktoré život prináša. Schizofrénia má veľa podôb, sú ľahšie prípady aj veľmi závažné. Sluchové a vizuálne halucinácie sú tiež sprievodnými javmi choroby. Nie je vymedzená presná doba prejavu choroby, avšak najčastejšie k schizofrénii dochádza medzi 16. - 25. rokom života (je možný prejav už vo včasnom detstve). Schizofrénia môže vážne poškodzovať mozog, ale taktiež môže naraz odoznieť bez porúch kognitívnych a intelektových funkcií. Dedičnosť hrá veľkú úlohu pri vzniku choroby.

História

Schizofrénia sa ako pojem objavil v odbornej literatúre v roku 1911, kedy vyšla monografia „Dementia preacox oder die Gruppe der Schizophrenien“ švajčiarskeho profesora a riaditeľa liečebne v Bughölzli Eugena Bleulera. Pojem predčasná demencia sa spojuje s menom nemeckého profesora na klinike v Heidelbergu a neskôr v Mníchove Emila Kraepelina, ktorý ho použil vo svojej učebnici v roku 1899. Označoval ním ochorenie, ktoré viedlo k „duševnej slabosti“. Jeho Dementia praecox zahŕňala tri varianty ochorenia: katatónne, hebefrenné a paranoidné.

Diagnóza a klinické príznaky a prejavy

Klinická diagnóza schizofrénie sa opiera o dôkladné odobranie anamnézy a vyšetrenie duševného stavu pacienta. Vyšetrením lekár zbiera údaje o tom, čo pacient prežíva, ako sa správa a tieto dopĺňa svojím vlastným pozorovaním. V súčasnosti neexistuje žiadny jednoznačne špecifický príznak schizofrénie. Diagnóza sa tak stanovuje hodnotením závažnosti jednotlivých príznakov a podľa ich kontextu. Pri tomto rozhodovaní, ktoré nie je ľahké, pomáha psychiatrovi životná skúsenosť a „zdravý rozum“. Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH-10) obsahuje diagnostické vodidlá, ktoré stanovujú pravidlá pre hodnotenie prítomnosti či neprítomnosti týchto príznakov.

Príznaky choroby sú v rôznych fázach ochorenia rôzne. Aspoň u časti chorých sa objavujú pred začiatkom choroby príznaky, ktoré svedčia o väčšej náchylnosti. Tieto príznaky môžu viesť k zhoršenej adaptácii a k manifestácii problémového správania, vrátane sklonu k rozvoju závislosti na návykových látkach alebo prepadnutiu rôznym sektárskym skupinám.

Kritériá pre stanovenie schizofrénie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú uverejnené v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH). Posledná revízia je MKCH 10 Archivované 2005-04-14 na Wayback Machine.

Diagnostické vodidlá (MKCH-10) pre schizofréniu

Príznaky, ktoré sú dôležité pre ochorenie a vyskytujú sa často spoločne sú v MKCH-10 triedené do nasledujúcich skupín:

a. Počutie vlastných myšlienok (myšlienkové ozveny), pocity vkladania alebo odnímania myšlienok, vysielanie myšlienok.

b. Bludy kontrolovanosti, ovplyvňovania alebo pocity pasivity.

c. Halucinačné hlasy kritizujúce pacienta alebo diskutujúce o ňom v tretej osobe.

d. Trvalé bludy iného druhu, ktoré sú v danej kultúre neprijateľné, ako napr. náboženská alebo politická identita, nadľudské sily alebo schopnosti (schopnosť ovplyvňovať počasie, schopnosť spojenia s cudzincami z iného sveta).

Z týchto skupín by pre diagnózu schizofrénie mal byť prítomný aspoň jeden nepochybný a jasný príznak alebo dva príznaky, ktorých prítomnosť je menej zreteľná.

e. Pretrvávajúce halucinácie v akejkoľvek forme, keď sú sprevádzané prchavými alebo neúplne formulovanými bludmi bez jasného afektívneho obsahu alebo pretrvávajúcimi ovládavými predstavami alebo keď sa vyskytujú denne po niekoľko týždňov alebo mesiacov.

f. Zárazy alebo vkladanie iného obsahu do toku myšlienok a z týchto javov vyplývajúca inkoherencia alebo nepriliehavosť v reči alebo neologizmy.

g. Katatonné jednanie, ako napr. vzrušenosť, zotrvávanie v nastavených pozíciach, flexibilitas cerea, negativizmus, mutizmus a stupor.

h. „Negatívne“ príznaky, ako napr. výrazná apatia, ochudobnenie reči a oploštenie alebo neprimerané emočné reakcie (tie obvykle vyúsťujú do sociálneho stiahnutia a zníženia sociálnej aktivity).

i. Výrazné a nápadné kvalitatívne zmeny v správaní, ako je strata vzťahov k okoliu a sociálne stiahnutie.

Prítomnosť príznakov aspoň z dvoch skupín (pod písmenami e. - h.) slúži ako diagnostické vodidlo pre schizofréniu.

Príznaky by mali trvať aspoň jeden mesiac alebo dlhšie. Prodromálne príznaky môžu trvať dlhšie ako jeden mesiac a o týždne alebo mesiace predchádzajú príznaky uvedené ako charakteristické v MKCH-10.

Schizofrénne príznaky nemajú byť spojené so silno vyjadrenou depresívnou alebo manickou symptomatikou a tiež časovo nemajú predchádzať príznakom mánie alebo depresie.

Príznaky by nemali byť spojené s iným organickým ochorením mozgu, intoxikáciou alebo odvykacím stavom po odstránení návykovej látky.

Diagnostické kritériá podľa DSM-IV

Diagnostické kritériá DSM IV pre schizofréniu počas obdobia aspoň jedného mesiaca (alebo kratšie, ak je pacient úspešne liečený) sú po väčšinu času prítomné aspoň dva z nasledujúcich symptómov (iba jeden symptóm sa vyžaduje, ak sú bludy bizarné, alebo ak pacient halucinuje hlas, ktorý komentuje jeho správanie alebo myšlienky, alebo ak halucináciou sú hlasy, ktoré sa spolu zhovárajú): bludy; halucinácie; dezorganizovaná reč (časté zabiehanie alebo inkoherencia); dezorganizované alebo katatonické správanie; negatívne symptómy (napr. afektívna plochosť či emočná otupenosť, alógia ako nedostatok verbálneho prejavu, avolícia ako nedostatok motivácie). psychotická alterácia spôsobuje narušenie (až dysfunkciu) vykonávania svojej sociálnej roly príznaky kontinuálne pretrvávajú najmenej šesť mesiacov, pričom do tejto periódy možno zaradiť aj prodromálne (predchorobné) štádium, ako i reziduálne príznaky, ktoré sa vyznačujú skôr negatívnymi symptómami je vylúčená schizoafektívna porucha a porucha nálady

Etiológia

Neurobiologické vplyvy

Predpokladá sa, že procesy v skorom neurologickom vývoji sú dôležité, obzvlášť počas tehotenstva. Napríklad ženy, ktoré boli tehotné počas holandského hladomoru v 1944, keď mnoho ľudí bolo blízko vyhladovania, mali väčšiu šancu porodiť dieťa, u ktorého sa neskôr vyvinie schizofrénia. Podobne aj štúdia s fínskymi matkami, ktoré sa dozvedeli počas ich tehotenstva, že ich manželia boli zabití v zimnej vojne v 1939-1940 (známa aj pod menami Sovietsko-Fínska alebo Fínsko-Ruská vojna) ukázala, že u ich detí bola pravdepodobnosť výskytu schizofrénie oveľa vyššia v porovnaní s deťmi, ktorých matky sa dozvedeli o smrti ich manžela až po ich tehotenstve naznačuje, že dokonca psychologická trauma tehotnej matky môže mať následky na dieťa.

Posledné výskumy a praktické výsledky poukazujú na to, že príčinou schizofrénie môžu byť aj toxické kovy a parazity, nachádzajúce sa v mozgu. Je viacej prípadov vyliečenia z tejto choroby práve odstránením týchto patogénov. Toxický kov ako ortuť sa môže dostať do vývojového štádia človeka ešte v prenatálnom štádiu z matky na dieťa. K tomu postačuje výmena amalgámovej zubnej výplne počas tehotnosti, alebo nedostatočná schopnosť matky odbúravať denný príjem ortuti z potravín, životného prostredia a amalgámových výplní. Parazity v mozgu tak isto ovplyvňujú činnosť mozgu v oblasti kognitívnych funkcií a zmeny vnímania, ktoré sa v konečnom dôsledku symptomaticky prejavujú ako schizofrénia. Jeden z podozrivých parazitov je Toxoplasma gondii.

V inom výskume sa poukazuje na nedostatok myelínu u schizofrenikov. Podávanie omega 3 (EPA a DHA) prináša dobré výsledky.

Niektorí vedci podporujú teóriu, že vplyvy prostredia počas detstva tiež ovplyvňujú neurobiologické rizikové faktory a ovplyvňujú pravdepodobnosť neskoršieho vývinu schizofrénie. Neurologický vývoj detí je považovaný za citlivý k črtám nefunkčných sociálnych podmienok ako je násilie, nedostatok tepla v osobných vzťahoch a nepriateľskosť. Tieto všetky sa považujú za rizikové faktory pre neskorší vývin schizofrénie. Predpokladá sa, že vplyvy prostredia, priaznivé alebo nepriaznivé, sa vzájomne ovplyvňujú s genetikou a procesmi neurologického vývoja s dôsledkami pre dlhodobú činnosť mozgu. Predpokladá sa, že to ovplyvňuje náchylnosť k psychóze neskôr, obzvlášť v dospelosti.

Štúdia z PET dát ukazuje, že o čo menej sa aktivuje predný lalok (červená) počas úlohy v pracovnej pamäti o to väčšie bude zvýšenie abnormálnej dopamínovej aktivity v striate (zelená) čo sa predpokladá byť súvisiace s neurokognitívnymi deficitmi pri schizofrénii.

V dospelosti sa zvláštny dôraz kladie na funkčnosť (alebo zlyhanie) dopamínu v mezolimbickej dráhe v mozgu. Táto teória, známa ako dopamínová hypotéza schizofrénie bola následkom náhodného zistenia, že skupina liekov, ktorá bráni funkciu dopamínu známa ako fenotiazíny, zmierňuje psychotické symptómy. Tieto lieky boli ďalej vylepšované a dnes sa antipsychotická liečba bežne používa ako prvoradá.

Predpokladá sa, že táto teória je príliš zjednodušujúca ako úplne vysvetlenie. Čiastočne preto, lebo nová antipsychotická liečba je rovnako účinná ako staršia liečba, hoci takisto pôsobí na fungovanie serotonínu a o trochu menej bráni funkciu dopamínu. Psychiater David Healy takisto argumentoval, že farmaceutické podniky podporovali niektoré zjednodušujúce teórie o duševných chorobách, aby presadili predaj svojich biologických liečiv.

Mnoho posledných výskumov sa zameriavalo na rozdiely v štruktúre alebo funkcii určitých centier mozgu u ľudí s diagnostikovanou schizofréniou.

U ľudí, u ktorých sa negatívne symptómy schizofrénie najviac prejavujú prichádzajú skoré znaky v zmene nervovej štruktúry – vo zväčšení komorového systému. Toto zistenie sa však nepreukázalo ako obzvlášť spoľahlivé na úrovni jednotlivých pacientov kvôli značným rozdielom medzi pacientmi.

Posledné štúdie preukázali veľké množstvo rozdielov v štruktúre mozgu pri porovnaní pacientov s a bez schizofrénie. Avšak tak ako aj predchádzajúce štúdie, aj tu sa rozdiely spoľahlivo odhalia iba pri porovnaní skupín a predpovedať schizofréniu z porovnania zmien u jednotlivých pacientov je nepravdepodobné.

Štúdie používajúce neuropsychologické testy a technológie skenovania mozgu na skúmanie funkčných rozdielov mozgovej aktivity (napr. magnetickou rezonanciou, alebo pozitrónovým emisným tomografom) ukázali, že zmeny sa najčastejšie vyskytujú v predných lalokoch, hippocampuse, a spánkových lalokoch. Tieto zmeny sú silno spojené s neurokognitívnymi deficitmi, ktoré často sprevádzajú schizofréniu, obzvlášť v oblastiach pamäte, pozornosti, riešenia problémov, riadiacich funkcií a sociálneho vnímania.

Incidencia a prevalencia

Schizofrénia sa vyskytuje približne u 1 % populácie na celom svete. Medzi častosťou výskytu v jednotlivých krajinách neboli pozorované významné rozdiely, dá sa povedať, že výskyt tohto ochorenia v rôznych kultúrach a rasách je konštantný" (Hahlveg, Dose 200). Kolibáš, Kořínková (1998) sa zmieňujú o výraznejších odchýlkach v prevalencii ochorenia, ktoré sa našli v relatívne malých, uzavretých spoločenstvách (v polárnej oblasti Švédska a u pôvodných obyvateľov na Tajvane). Postihnutí sú rovnako ženy aj muži. Rozdiel je len v nástupe ochorenia u mužov (20 – 25 rokov) a u žien (25 – 30 rokov) veku. Popisuje sa aj neskorý začiatok okolo 45 roku, ale je to výnimočné a vtedy sa diagnostikuje ako parafrénia. Skorý začiatok sa vyskytuje častejšie ako neskorý. Za skorý začiatok sa považuje nástup ochorenia okolo 15 rokov.

Liečba

Pozri aj: Neuroleptikum, Antidepresívum, Psychoterapia

Psychofarmakoterapia

Molekula chlórpromazínu, ktorá spôsobila revolúciu v liečbe psychotických ochorení po r. 1952.

Psychofarmaká, teda lieky, ktorých primárnou úlohou je docieliť zmenu psychického stavu človeka, boli objavené v druhej polovici 20. storočia. Spôsobili revolúciu v liečbe duševne chorých ľudí vrátane tých, ktorí trpeli alebo trpia schizofréniou. Ďalší vývoj v neuropsychiatrii odhalil pravidlo, že čím lepšie neurobiológovia a psychiatri chápu, čo symptómy schizofrénie spôsobuje, objavujú sa stále nové a účinnejšie formy liečby a lieky (psychofarmaká).

Základom farmakoterapeutického pôsobenia na schizofrenických pacientov sú tzv. antipsychotiká (= neuroleptiká). Antipsychotiká pôsobia – ako naznačuje názov – proti psychotickým príznakom, pričom mechanizmus účinku súčasných atypických neuroleptík zmierňuje aj negatívne (mínusové) a kognitívne symptómy schizofrénie – pôsobia na psychickú integráciu v mozgovej kôre. Vzhľadom na výrazný podiel psychofarmák na pacifikácii symptómov došlo k zásadnému pretvoreniu psychiatrických zariadení a vytvorili sa optimálne podmienky pre ambulantné liečenie týchto pacientov. Antipsychotiká vo všeobecnosti majú odstraňovať halucinácie a poruchy vedomia (vrátane vnucujúcich sa komandujúcich myšlienok, direktívnych hlasov, pocitov prenosu a vysielania myšlienok) a postupne rozbiť pomerne hustú a komplikovanú sieť bludných (deluzórnych) konštrukcií. Výsledkom má byť systematická výpomoc pacientovi pri získavaní náhľadu na svoje psychotické prežívanie (čiže aby si uvedomil neskutočnosť svojho prežívania). Zároveň sú antipsychotiká opatrením aj proti návratu psychózy, preto je ich nutné užívať dlhodobo.

Najčastejšia psychofarmakoterapia schizofrénie
Najnovšie antipsychotiká		Antidepresíva
Názov liečiva	Názov značky lieku	Názov liečiva	Názov značky lieku
Aripriprazol	® Abilify	Citalopram	® Citalec, ® Citalopram
Klozapín	® Leponex	Escitalopram	® Cipralex
Olanzapín	® Zyprexa	Sertralín	® Zoloft, ® Asentra
Haloperidol	® Haloperidol	Venlafaxín	® Efectin, ® Alventa
Risperidon	® Risperdal, ® Rispen	Fluoxetín	® Prozac
Paloperidon	® Invega	Paroxetíniumchlorid	® Seroxat
Ziprasidon	® Geodon, ® Zeldox	Milnacipram	® Ixel
Quetiapín	® Seroquel	Duloxetín	® Cymbalta
Amisulprid	® Solian	Bupropion	® Wellbutrin
Sulpirid	® Dogmatil	Paroxetín	® Paxil

Keďže popri schizofrénii býva pomerne často vyjadrený aj depresívny syndróm v komorbidite s anxiozitou, používajú sa v rámci psychofarmakoterapeutickej starostlivosti aj antidepresíva či anxiolytiká. Antidepresíva sú chemické látky, ktoré najčastejšie inhibujú vychytávanie katecholamínov a sérotonínu zo synaptickej štrbiny v limbicko-hypotalamickom systéme mozgu. Ovplyvňujú aj metabolizmus noradrenalínu a jeho štrukturálnych zmien, čo má výsledne za cieľ odstrániť pesimistický vhľad na realitu, umožniť pacientovi náhľad na svoje depresívne prežívanie a odstraňujú, či aspoň zmierňujú anxietu (úzkosť).

Je veľmi dôležité, aby schizofrenický pacient dodržiaval dávkovanie liekov tak, ako mu ordinuje lekár. Najčastejšími dôvodmi vynechávania dávok sú nežiaduce účinky antipsychotík a antidepresív, prípadná návykovosť anxiolytík a dojem nedostatočnej pomoci. Preto sa rysuje v tejto súvislosti ako podstatná práve rovina vzťahu psychiatra a pacienta, kde tento vzťah musí byť otvorený, úprimný a musí poskytovať dôveryplné prostredie. Pokiaľ je takéto prostredie vytvorené, pacient sa môže v úplnej miere zverovať lekárovi o nežiaducich účinkoch liekov a o miere ich znášania (tolerancie). Ak je miera tolerancie nízka, lekár zníži dávkovanie, alebo vymení liek za iný. Treba však dodať, že v prvých týždňoch (2-3 týždne) liečby je dávkovanie vyššie a nežiaduce účinky sú vzhľadom na pacientov nezvyk umocnené, no napriek tomu sa musí počkať, kým sa dostaví relevantný očakávaný účinok. Ak sa nedostaví alebo miera tolerancie je naďalej priveľmi nízka, postupuje sa podľa spomenutého rozvrhu vymeniť liek za iný, tolerujúcejší. Po dosiahnutí remisie (stavu bez psychózy) sa často poberá len tzv. udržovacia dávka, ktorej tolerancia býva obvykle dobrá.

Elektrokonvulzívna terapia

Pri schizofrénii býva obvyklou v akútnych fázach tzv. psychotických aták psychiatrická terapia elektrokonvulziami. Ide o partikulárnu (unilaterálnu) alebo komplexnú (bitemporálnu) stimuláciu hmoty mozgu elektrickým prúdom. Elektrokonvulzívna terapia (ECT) sa podáva po šesť až dvanásť procedúr rozvrhnutých dvakrát až trikrát na týždeň. Fyzikálne hodnoty používaného elektrického prúdu sa v rôznych krajinách líšia, niektoré zdroje uvádzajú 800 mA 1 až 6 sekúnd, u nás sa používajú najmä hodnoty 300-400 mA s frekvenciou 50 Hz pri aplikácii 0,2 až 1,5 sekundy.

Celá procedúra sa realizuje len na takom schizofrenickom pacientovi, ktorý je uvedený do stavu úplnej anestézie. V dôsledku tejto anestézie sa môžu objaviť niekedy nežiaduce účinky ako zmätenosť, závraty, nevoľnosť, bolesť hlavy. Častým nežiaducim účinkom samotných elektrokonvulzií býva dočasná strata krátkodobej pamäte, ktorá sa niekedy s horším výstupom, inokedy s lepším výstupom do niekoľkých dní upraví. Efektivita ECT bola najmä v súčinnosti s antipsychotickou farmakoterapeutickou liečbou preukázaná, no jej kladné pôsobenie pri znižovaní závažnosti a počtu schizofrenických symptómov sa neraz obmedzuje na obdobie niekoľkých mesiacov. Pri obzvlášť závažných prípadoch je občas nutná tzv. kumulovaná liečba, pri ktorej sa v priebehu akútnej formy využíva ECT niekoľkokrát denne.

Psychosociálna terapia

Hoci primárne stabilizujúcim zásahom v liečbe schizofrénie sú psychofarmakoterapeutická starostlivosť a elektrokonvulzie, súčasťou procesu celkovej rekonvalescencie je socializácia v rámci rodiny i mimo nej. Schizofrenickí pacienti totiž často prežívajú sociálnu utiahnutosť až autizmus, pričom tieto javy majú degeneratívny vplyv na sociálne zručnosti a sociálne aspekty bežného života pacientov. Proces socializácie je začlenený do psychosociálnej terapie, v rámci ktorej sa nacvičujú bežné denné aktivity, zaobstarávanie si základných vecí, ba sa aj nacvičujú pracovné zručnosti (domáce práce, chránené dielne, denné, nočné stacionáre). Psychosociálna terapia býva obvykle sčasti pod vedením sociálneho pracovníka alebo pracovného terapeuta, či pod vedením odborníka na rehabilitáciu. Dôležité miesto má aj psychoterapeut, s ktorým schizofrenický pacient postupne rieši psychiatrické a obzvlášť psychologické problémy súvisiace najmä so schizofréniou alebo so vzťahmi v rodine, s priateľom a podobne. Cieľom psychosociálnej terapie je každopádne širokospektrálne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu pacienta či klienta. Psychoterapia sa, nasledujúc tento cieľ, zameriava na poskytovanie rád, vzdelávania, na objavenie vlastnej perspektívy či na modelovanie životných situácií tak, aby sa pacient učil zvládať stres a zodpovednosť. Konzultácie v nemocničnom prostredí sú vhodné pre získanie informácií o schizofrénii, o prognóze tohto ochorenia vo svojom vlastnom prípade a o perspektíve do budúcna, snažiac sa docieliť spoluprácu pacienta pre ďalšie, ambulantné doliečovanie (liečenie).

Negatívom resp. rizikom pre psychosociálne terapie je vytvorenie možnej závislosti pacienta od svojho konzultanta.

Kultúrno-rekreačná terapia

Kultúrno-rekreačná terapia nie je vždy uprednostňovaná, avšak zohráva nemalú úlohu v spestrení niekedy monotónneho a emočne plochého, či dokonca sociálne uzavretého života schizofrenických pacientov. Má vplyv na rozvoj osobnosti a výborne dopĺňa liečebné ciele ostatných medicínskych procedúr. Pomáha tiež k zvýšeniu sebavedomia, asertivity, napomáha k sebamonitoringu pacienta, čo v praxi znamená realizáciu vlastnej sebaterapie (autoterapia).

Kultúrna terapia zahŕňa najmä

výchovno-formačné činnosti (vzdelávanie, sebavzdelávanie, jazykové kurzy, prednášky, školy tretieho veku a pod.), arteterapiu (maľovanie, modelovanie, vyšívanie, šitie, fotografovanie, práca s drevom, varenie, pečenie atď.), biblioterapiu (čítanie kníh, časopisov, novín, ďalej písomná umelecká tvorba, blogovanie atď.), muzikoterapiu (hra na hudobný nástroj, spev, pasívne počúvanie hudby,…), telesnú výchovu a šport (posilňovanie, bicyklovanie, plávanie, kolektívne športové hry a pod.), návštevy múzeí, divadla, kina, amfiteátrov, sledovanie televízie.

Rekreačná terapia zahŕňa najmä

kúpeľnú liečbu, prechádzky po vonku, nakupovanie, turistiku do prírody alebo k umelým pamiatkam, prechádzky so psom, hry so zvieratami (najmä s koňmi), spoločenské hry.

Prognóza

Prognózu pre túto chorobu je ťažké určiť, pretože sa neustále menia lieky i liečebné postupy.

Avšak retrospektívne štúdie ukazujú, že asi tretina sa vylieči úplne, tretina vykazuje známky zlepšenia, avšak nie úplné vyliečenie a tretina zostáva chorá. Prognóza do značnej miery závisí aj od rýchlosti jej diagnózy a od veku, kedy vznikne; čím je postihnutý jedinec mladší, tým je prognóza schizofrénie horšia.

Schizofrénia a drogy

Schizofrénia môže byť spustená silným užívaním stimulantov alebo halucinogénnych drog, no podľa niektorých zdrojov musí byť prítomná aj predispozícia k tomuto ochoreniu. Existujú však fakty poukazujúce na to, že drogy môžu zapríčiniť recidívu v prípade liečenej schizofrénie.

V súčasnosti rastie presvedčenie, že konope môže byť spúšťačom vývoja schizofrénie. Najnovšie štúdie naznačujú, že konope nie je ani nutný ani postačujúci faktor rozvoja schizofrénie, ale že významne zvyšuje riziko vzniku schizofrénie a môže byť iným významným príčinným faktorom.

Schizofrénia a násilie

Aj keď sa schizofrénia v médiách niekedy spája s násilím, iba minimum ľudí so schizofréniou sa stáva násilnými a iba u malej skupiny ľudí, ktorí spáchali násilný kriminálny čin, bola schizofrénia diagnostikovaná.

Výskumy naznačujú, že spolu so schizofréniou dochádza k miernemu nárastu rizika násilnosti, aj to väčšinou iba pre malú skupinu pacientov, pre ktorých sa násilie spája so zneužívaním, falošnými predstavami o hrozbách a prenasledovaní alebo pre pacientov, u ktorých bola zastavená liečba predchádzajúceho násilného správania.^{[chýba zdroj]}

Pre najvážnejšie násilné činy dlhodobé nezávislé štúdie usvedčených vrahov na Novom Zélande a vo Švédsku ukázali, že len u 8,7 až 8,9 % bola predtým diagnostikovaná schizofrénia.

Ďalší výskum ukázal, že osoby s diagnostikovanou schizofréniou sa stávajú skôr obeťami ako páchateľmi násilných trestných činov.^{[chýba zdroj]}

Existuje dôvod domnievať sa, že u niektorých ľudí lieky, ktoré sa používajú na liečbu schizofrénie môžu spôsobiť zvýšenie rizika násilia, najčastejšie pri vzrušení vyvolanom liekom akatízia, a vedľajšími efektmi pripisovanými antipsychotikám.^{[chýba zdroj]} Podobne týranie v mladosti môže viesť k miernemu zvýšeniu rizika násilia v dospelosti ako aj k vzniku schizofrénie.^{[chýba zdroj]}

Pozri aj

• psychóza
• duševná choroba
• schizoafektívna porucha

Známe osobnosti postihnuté schizofréniou

• Vincent van Gogh maliar
• Antonin Artaud (herec, básnik, umelec, divadeľný filozof)
• Syd Barrett (zakladajúci člen Pink Floyd)
• Buddy Bolden (jazzový priekopník)
• Clara Bow (herečka)
• Philip K. Dick (spisovateľ science fiction)
• Eduard Einstein (Albertov syn)
• The Genain quadruplets (skupina štyroch dievčat, ktoré všetky postihla schizofrénia)
• Peter Green (zakladateľ rockovej skupiny Fleetwood Mac)
• Jim Gordon (bubeník rockovej skupiny Derek and the Dominos)
• Zelda Fitzgerald (maliarka a žena F. Scott Fitzgeralda)
• James Tilly Matthews (objekt prvej psychiatrickej štúdie vydanej v knižnej forme)
• William Chester Minor (vojenský chirurg a hlavný prispievateľ do Oxford English Dictionary)
• John Forbes Nash (matematik a objekt knihy a filmu A Beautiful Mind)
• Vaslav Nijinsky (baletný tanečník a choreograf)
• Joshua A. Norton (prehlásil sa panovníkom USA a ochrancom Mexika)
• Gene Ray (samozvaný doktor kubizmu)
• Daniel Paul Schreber (nemecký sudca)
• Phil Spector (hudobný producent)
• Nancy Spungeon (priateľka Sida Viciousa z punkovej skupiny Sex Pistols)
• Mark Vonnegut (syn spisovateľa Kurta Vonneguta)
• Louis Wain (umelec)
• Wesley Willis (hudobník)
• Brian Wilson (skladateľ a člen skupiny the Beach Boys)
• Adolf Wölfli (umelec v tradícii art brut (surového umenia))

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Schizofrénia
• Wikislovník ponúka heslo Schizofrénia

Externé odkazy

• Liga za duševné zdravie Slovenskej republiky → [1] Archivované 2005-04-30 na Wayback Machine
• Choroba | schizofrénia
• Portál o schizofrénii a schizoafektívnej poruche - Schizo.Sk
• Manažment liečby schizofrénie Archivované 2005-04-08 na Wayback Machine
• heslo na "svete zdravia.sk" Archivované 2005-05-27 na Wayback Machine
• článok v národnej obrode
• mystika a schizofrénie rigorózna práca Archivované 2005-04-02 na Wayback Machine
• Toxoplasma gondii a schizofrénia
• Myelin a schizofrénia
• 29 príčin schizofrénie podľa psychiatra Pfeiffera