Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Stanica Žilina-Záriečie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:01, 10. október 2023, ktorú vytvoril InternetArchiveBot (diskusia | príspevky) (Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Žilina-Záriečie
Všeobecné informácie
ŠtátSlovensko Slovensko
MestoŽilina
PrevádzkovateľTruc sphérique [1]
Dátum otvorenia1899
Prevádzkové informácie
Počet nástupíšť1
Počet nástupných hrán1
Prístup k nástupištiamúrovňový
Predaj cestovných lístkovvnútroštátne
Železničné trate
126
Poloha
49°13′06″S 18°43′51″V / 49,218354°S 18,730904°V / 49.218354; 18.730904Súradnice: 49°13′06″S 18°43′51″V / 49,218354°S 18,730904°V / 49.218354; 18.730904
Poloha stanice v rámci Slovenska
Poloha stanice v rámci Slovenska

Stanica Žilina-Záriečie je názov funkčnej železničnej zastávky, v ktorej sídli kultúrne centrum Stanica. Kultúrne centrum prevádzkuje žilinské občianske združenie Truc sphérique (registrované v roku 1998).

História železničnej zastávky súvisí s budovaním železničnej trate Žilina – Rajec. Už v roku 1883 bola Žilina významným dopravným uzlom, kde sa stretávala Košicko-bohumínska a Považská železnica. K ďalšiemu napojeniu prispela nová trať do Rajca otvorená 10. októbra 1899. Na jej výstavbu prispeli všetky mestá a obce ležiace v Rajeckej doline.

Jednou zo staníc, ktoré vznikli pri novopostavenej železnici, bola aj železničná zastávka Žilina-Záriečie. Najskôr mala podobu malej železničnej stavby s jednou izbou, kde železničiari aj bývali a zároveň priamo predávali lístky. Počas druhej svetovej vojny (od marca do októbra 1942) boli odtiaľto vypravené transporty so slovenskými Židmi, smerujúce do koncentračných táborov. Celkovo bolo z tohto miesta prevezených viac ako 18 000 ľudí.

Budova, v ktorej dnes sídli kultúrne centrum Stanica, bola postavená v r. 1945 a je prízemným objektom s rozlohou 300 m², čiastočne podpivničená a s priestranným podkrovím.

V 70. rokoch staničnú budovu obkolesila estakádna kruhová cestná križovatka (rondel) a z pôvodnej zástavby tejto časti Žiliny zvanej Tehelňa sa už okrem Stanice nezachovalo takmer nič.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Rekonštrukciu budovy iniciovalo občianske združenie Truc sphérique v lete 2003 a v septembri 2003 sa uskutočnil medzinárodný otvárací projekt Cesta do Stanice, ktorý odštartoval organizovanie množstva aktivít v tomto priestore a jeho okolí. Krstnou mamou Stanice je Magda Vášáryová. Ročne sa tu organizuje viac ako 200 kultúrnych aktivít pre verejnosť, ktoré navštívi viac ako 20 000 divákov.

V roku 2004 Stanica získala výročnú cenu Enlargement of Mind od European Cultural Foundation v Amsterdame.

Nosníky pod rondlom s debničkami od piva (november 2009)

Program Stanice tvoria festivaly, predstavenia, koncerty, premietania, výstavy, workshopy, rezidenčné programy pre mladých umelcov, kaviareň atď. Stanica slúži stále ako čakáreň pre cestujúcich na trase Žilina - Rajec. Výsledkom je spojenie kultúrnych, vzdelávacích a spoločenských aktivít s priestorom pre verejnosť.

Stanica patrí do medzinárodnej siete nezávislých kultúrnych inštitúcií Trans Europe Halles, ktoré fungujú na báze občianskych iniciatív revitalizujúcich prázdne industriálne objekty na priestory pre umenie a kultúrno-sociálne aktivity. Na Slovensku je Stanica spoluzakladateľom Antény - siete pre nezávislú kultúru.

V roku 2006 pribudol pri Stanici park s rozlohou 2 ha a na rovnakom dobrovoľníckom princípe bola pri Stanici pod nadjazdom postavená nová divadelná a koncertná sála S2 z 3000 debničiek od piva a zo slamených balíkov máčaných v zmesi hliny a vody. Ide o prvý dom zo slamy pre verejné účely na Slovensku. V roku 2019 táto stavba vyhorela.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Stanica Žilina-Záriečie, O stanici [online]. [Cit. 2015-06-07]. Dostupné online. Archivované 2015-06-07 z originálu.
  2. Požiar pripravil Stanicu Žilina-Záriečie o jednu zo sál [online]. Žilinský večerník, 2019-05-19, [cit. 2021-12-21]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]