Šivetice
Šivetice | |
obec | |
Rotunda sv. Margity Antiochijskej
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Revúca |
Región | Gemer |
Vodný tok | Muráň |
Nadmorská výška | 330 m n. m. |
Súradnice | 48°34′54″S 20°16′33″V / 48,5816667°S 20,2758333°V |
Rozloha | 8,26 km² (826 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 351 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 42,49 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1262 |
Starosta | Ľudovít Szendrei[3] (SMER-SD) |
PSČ | 049 14 (pošta Licince) |
ŠÚJ | 526304 |
EČV (do r. 2022) | RA |
Tel. predvoľba | +421-58 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Šivetice | |
Webová stránka: sivetice.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Šivetice (maď. Süvete) sú obec na Slovensku v okrese Revúca.[4]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v severovýchodnej časti Slovenského krasu.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1262 (Sueta), ale sídlo vzniklo asi už v 12. storočí. Patrila jelšavskému panstvu, od 15. storočia k hradu Muráň. V roku 1558 sa v obci spomína hámor, ktorý však po niekoľkých rokoch spustol. V súpisoch z roku 1652 sa v obci uvádza hlavne veľa hrnčiarov, tzv. nemecký hámor s dvomi hutami v prevádzke a osobitnými miestami na pálenie uhlia. V roku 1706 až 1716 sa Šivetice stali najznámejšou hrnčiarskou dedinou v údolí rieky Muráň. V 19. a 20. storočí mala obec cech hrnčiarov. Pri výrobe využívali miestnu kvalitnú hlinu a šivetická keramika (džbány, vázy, signálne píšťaly, rozmerné misy) sa stala známou v celom Rakúsko-Uhorsku.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rotunda sv. Margity Antiochijskej, románska stavba z druhej štvrtiny 13. storočia. S vnútorným priemerom 11 metrov ide o najväčšiu románsku rotundu na Slovensku i v celej strednej Európe. Je postavená z tehál, a nie z kameňa, ako väčšina stredovekých kostolov regiónu. Dnes sa nevyužíva na bohoslužobné účely a v kostole prebiehajú dlhodobé reštaurátorské práce, ktoré doposiaľ neboli dokončené.[5] V interiéri sa nachádzajú hodnotné fresky. Maľby majú minimálne tri vrstvy, nachádzajú sa tu románske fresky, gotické fresky a mladšie maľby z 20. storočia. Na románskom portáli sa dochovala aj exteriérová freska. V priebehu 14. storočia bol interiér kostola predelený na loď a svätyňu monumentálnym lomeným víťazným oblúkom. Rotunda má vnútornú apsidu. V lodi bola pôvodne kamenná románska empora, ktorá sa však nedochovala. Pôvodné románske nástenné maľby zobrazujúce výjavy z legendy o sv. Margite prekryli gotickými maľbami s rovnakou tematikou a doplnili ich výjavmi pašiového cyklu. Časť románskych malieb boli odkrytá, gotické maľby, ktoré ich prekrývali boli sňaté, a dnes sa nachádzajú v depozitári SNG vo Zvolene. Podobne ako mnohé gemerské kostoly, aj šivetická rotunda patrila v 17. storočí evanjelikom, neskôr sa však vrátil naspäť katolíkom.[6] V 18. storočí kostol čiastočne prestavali v barokovom slohu a do starého opevnenia vstavali zvonicu so vstupnou bránou. Kostol dostal aj novú strechu, pôvodne bola v strede strechy lucerna. Pôvodná románska podoba kostola je zobrazená na freske na severnej strane presbytéria. Fasády rotundy sú členené úzkymi slepými arkádami, strecha je pokrytá šindľom.
-
Opevnenie a zvonica rotundy
-
Rotunda s opevnením a vstupnou bránou
-
Slepé arkády na stenách rotundy
-
Vstupný portál s exteriérovou freskou
-
Víťazný oblúk a klenba
-
Gotická freska na víťaznom oblúku
-
Presbytérium
-
Freska
-
Fresková výmaľba presbytéria
-
Freska, prebodnutie ježišovho srdca
-
Pôvodná podoba rotundy na freske
-
Freska
- Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1785. Veža bola pristavaná v roku 1831. Kostol je dnes v zlom technickom stave a potreboval by obnovu. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Oltár pochádza z čias vzniku kostola, centrálny obraz Viera, nádej a láska je dielom K. Schablika. Kazateľnica je neskorobaroková z konca 18. storočia s polychrómiou a bohatou ornamentikou. Z obdobia postavenia kostola pochádza aj barokový organ z dielne J. M. Heisserera.[7] Fasády sú členené lizénami a elipsovo ukončenými oknami so šambránani. Veža je členená kordónovými rímsami, pilastrami a nárožným kvádrovaním, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.[8]
- Ruiny hradu nad obcou.[9]
- Súbor ľudových domov, ide o trojpriestorové murované domy so sedlovými strechami orientované smerom do ulice, najmä z 19. storočia.[4]
-
Evanjelický kostol
-
Pohľad na evanjelický kostol od rotundy
-
Nápis na veži
Šivetická keramika
[upraviť | upraviť zdroj]Tradíciu šivetickej keramiky dnes udržuje živú už len jeden hrnčiarsky majster, František Szarka.[4]
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c d e SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 581.
- ↑ Šivetice [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Gotická cesta [online]. 2018-10-27, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online.
- ↑ ANDREJ ŠTAFURA. Historické organy stredného Gemera. Revúca : Quirinus, O.Z., 2016. ISBN 978-80-972541-0-0. Kapitola Šivetice, s. 19-21.
- ↑ Šivetice - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Hrad Šivetice - Slovenské hrady [online]. www.slovenskehrady.sk, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šivetice
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce
- Apsida.sk- profil románskej rotundy
- Gotická cesta- profil románskej rotundy