Šulgi

Šulgi (predtým uvádzaný ako Dungi) z Uru bol druhým kráľom tretej dynastie v Ure. Vládol 48 rokov, približne od roku 2094 – 2046 pred Kr. (stredná chronológia) alebo pravdepodobne približne od roku 2030 – 1982 pred Kr. (krátka chronológia).^[1]^[2] Medzi jeho úspechy patrí dokončenie stavby Veľkého urského zikkuratu, ktorú začal jeho otec Ur-Nammu. Na svojich nápisoch prijal tituly „kráľ Uru", „kráľ Sumeru a Akkadu" a „kráľ štyroch kútov vesmíru". Od 23. roku svojej vlády používal pred svojím menom symbol pre božstvo, ktorý označoval jeho apoteózu.^[3]

Život a vláda

Šulgi bol synom urského kráľa Ur-Nammu a jeho kráľovnej, manželky Watartum. Pre všetkých 48 rokov jeho vlády sú známe letopočty, ktoré poskytujú pomerne úplný súčasný pohľad na najdôležitejšie momenty jeho kariéry.^[4]

Šulgi je známy najmä vďaka rozsiahlej revízii učebných osnov pisárskej školy. Hoci nie je jasné, koľko toho skutočne napísal, existuje množstvo oslavných básní napísaných týmto panovníkom a adresovaných tomuto panovníkovi. V 23. roku svojho panovania sa vyhlásil za boha^[5] a ako takého ho uznával celý Sumer a Akkad.^[6]

Niektoré rané kroniky odsudzujú Šulgiho za jeho bezbožnosť: Weidnerova kronika (ABC 19)^[7] uvádza, že „nevykonával svoje obrady do bodky, poškvrnil svoje očistné rituály". Kráľovský zoznam panovníkov z Uru^[8] ho obviňuje z nevhodnej manipulácie s obradmi, keď na nich skladal „nepravdivé stély, drzé nápisy". Kronika prvých kráľov (ABC 20)^[9] ho obviňuje z „kriminálnych sklonov a majetok z Esagily a Babylonu si odniesol ako korisť".

Meno

Rané neistoty pri čítaní klinového písma viedli k tomu, že pred koncom 19. storočia sa bežne používali transliterácie Šulgi a Dungi. V priebehu 20. storočia sa však vedecký konsenzus priklonil od dun k šul ako správnej výslovnosti. Písanie Šulgiho mena pisármi s determinatívom diĝir odráža jeho zbožštenie počas jeho vlády, pričom toto postavenie a písanie si predtým nárokoval jeho akkadský predchodca Naram-Sin.^[3]

Referencie

↑ The Oxford companion to archaeology. Ache-Hoho. Oxford University Press. 2012. S 458. ISBN 9780195076189.
↑ Shulgi | king of Ur. Encyclopedia Britannica.
↑ ^a ^b Potts, D. T. (1999). The Archaeology of Elam. Cambridge University Press. p. 132. ISBN 9780521564960.
↑ T6K2.htm. Cdli.ucla.edu. Prebrané 7. augusta 2019.
↑ Van De Mieroop, Marc. (2005). A History of the Ancient Near East ca. 3000–323 BC, Oxford: Blackwell Publishing, S. 76
↑ Woolley, C. Leonard. The Sumerians. New York: W. W. Norton. S. 132. ISBN 0-393-00292-6.
↑ The Weidner Chronicle (ABC 19). Archivované z originálu 28. februára 2006.
↑ The kings of Ur (CM 48). Archivované z originálu 10. mája 2006.
↑ Chronicle of early kings (ABC 20). Archivované z originálu 28. februára 2006.

Pozri aj

Sumerský kráľovský zoznam

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šulgi

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Shulgi na anglickej Wikipédii.

[1] The Oxford companion to archaeology. Ache-Hoho. Oxford University Press. 2012. S 458. ISBN 9780195076189.

[2] Shulgi | king of Ur. Encyclopedia Britannica.

[:0-3] Potts, D. T. (1999). The Archaeology of Elam. Cambridge University Press. p. 132. ISBN 9780521564960.

[4] T6K2.htm. Cdli.ucla.edu. Prebrané 7. augusta 2019.

[5] Van De Mieroop, Marc. (2005). A History of the Ancient Near East ca. 3000–323 BC, Oxford: Blackwell Publishing, S. 76

[6] Woolley, C. Leonard. The Sumerians. New York: W. W. Norton. S. 132. ISBN 0-393-00292-6.

[7] The Weidner Chronicle (ABC 19). Archivované z originálu 28. februára 2006.

[8] The kings of Ur (CM 48). Archivované z originálu 10. mája 2006.

[9] Chronicle of early kings (ABC 20). Archivované z originálu 28. februára 2006.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]