Abovci
| Abovci | |
 pravdepodobný erb rodu | |
| Krajina | Uhorské kráľovstvo |
|---|---|
| Tituly | krajinský sudca, župan
|
| Mýtický zakladateľ | Pata (Póta) |
| Rok založenia dynastie | 8. - 9. storočie |
| Nástup dynastie na trón | 1041 |
| Zosadenie dynastie z trónu | 1044 |
| Rok zániku dynastie | ? |
| Štátna príslušnosť | uhorská |
| Ďalšie vetvy dynastie | Athinai, Aszalay, Báthory z klanu Aba, Báthory de Gagy, Bertóthy, Budaméry, Csirke, Csobánka, Darnay, Debrői, Detky, Domoszlay, Frichi, Gagyi, Hedry, Jobbágyi, Keczer, Kompolthi, Kőszeghy, Laczkffy de Nádasd, Lapispataky, Lipóczy, Nekcsey, Rhédey, Sirokay, Somosy de Somos, Szikszay, Vendéghy, Visontai, Vitéz a (najznámejšia vetva) Omodejovská[chýba zdroj] |
Abovci (v základnom tvare Aba) je jeden z najstarších a najvýznamnejších ranouhorských šľachtických rodov.[1] Rod bol pomenovaný po svojom najvýznamnejšom členovi, Samuelovi Abovi,treťom uhorskom kráľovi, zaťovi kráľa Štefana I. Abovské panstvo sa rozkladalo v kraji pod pohorím Matra, pravdepodobné sídlo ranouhorského kniežatstva bol Jáger.[2] Abovci medzi inými postavili i Slanecký hrad a hrad Branč.[3] Názov rodu sa taktiež zachoval aj v názvoch viacerých sídlisk, medzi nimi napr. Abasár, Abaujvár, Abaújszina, Abaújszántó, či v názve regiónu a bývalej župy Abov.
Dejiny rodu
[upraviť | upraviť zdroj]Predkovia rodu pochádzali z časti Chazarov, ktorí sa v 9. storočí odtrhli od Chazarského kaganátu a pridali k starým Maďarom. Najstarším známym predkom bol Póta (Pata), ktorý si pod Matrou (Heves) postavil hrad. Po vzniku Uhorska získali Abovci panstvá aj severnejšie, v Above a Šariši. Vrchol svojho vplyvu dosiahli v časoch kráľa Štefana I., keď sa knieža Samuel Aba oženil so Štefanovou najmladšou dcérou a stal sa uhorským palatínom. Po povstaní Uhrov proti Štefanovmu synovcovi Petrovi Orseolovi sa v rokoch 1041-1044 Samuel Aba stal aj uhorským kráľom. V roku 1067 založili rodový benediktínsky kláštor vo Feldebrő a v roku 1143 v Krásnej nad Hornádom. Samuelova vláda netrvala dlho a po tom, čo si znepriatelil domácu šľachtu i nemeckého cisára Henricha bol Samuel po bitke pri Menfő (1044) popravený.[2] V arpádovských časoch sa viacerí Abovci stali najvyššími krajinskými hodnostármi a sudcami. Z písomných prameňov z 13.-14. storočia možno doložiť až 28 vetiev rodu. Z územia terajšieho Slovenska to boli napríklad šľachtici z Hosťoviec (Vendégi), z Berótoviec (Bertóty), zo Širokého (Širokai), z Hendrichoviec (Hedri), z Drienova (Šomoši), z Lipovca (Kecer) a mnohé ďalšie. Významný vplyv si Abovci, a najmä ich vetva Omodejovci, udržali až do začiatku 14. storočia.[3]
Na svoju, od panovníka nezávislú politiku Abovci (Omodejovci) doplatili po nástupe kráľa Karola Róberta z Anjou, ktorý ich v roku 1312 pri Rozhanovciach porazil a skonfiškoval veľkú časť ich majetkov. V tomto čase význam rodu postupne upadal až nakoniec rod úplne vymizol z písomných prameňov.
Známi príslušníci rodu
[upraviť | upraviť zdroj], Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[4]
- Samuel Aba (* cca 990 – †1044), uhorský kráľ v rokoch (1041-1044)
- Finta Aba († 1287), sedmohradský vojvoda, palatín
- Omodej Aba († 1311), palatín, uhorský oligarcha, zakladateľ vetvy rodu Omodejovcov
- Peter Aba, krajinský sudca
- Mikuláš Aba, dalmátsko-chorvátsky bán (1272–1273)
- Makján Aba († 1288), palatín, zakladateľ vetvy rodu Debrői de Debrő
- Dávid Aba, župan
- Marhard Aba, župan, zakladateľ vetiev rodu Aszalay a Szikszay
- Peter Aba, župan
- Bodon Aba, župan
- Csobán Aba, župan
- János Aba, župan
- Benenik Aba, župan
- Kompolt Aba, župan, zakladateľ vetiev rodu Kompolthi a Visontai
- Alolbodus Aba, župan
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hrad Slanec -
Hrad Branč -
Pečať palatína Omodeja -
Kláštorný kostol v obci Feldebrő (postavil Samuel Aba) -
Busta kráľa Samuela Abu -
Rozdelenie Karpatskej kotliny medzi uhorské kniežatá a ich rody v polovici 10. storočia. (in: Ottov historický atlas Slovensko)
,_hrad_od_v=25C3=25BDchodu.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Všeobecný encyklopedický slovník. Ed. Ivan Paulička. Zväzok A – F. Praha : Ottovo nakladatelství, 2005. 1039 s. ISBN 80-7181-618-3.
- ↑ a b SEGEŠ, Vladimír a kol. Kniha kráľov. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, 2003. ISBN 8010003247. S. 50-52.
- ↑ a b Abovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 26.
- ↑ F., Peter; HANÁK, Péter; FRANK, Tibor. A History of Hungary. [s.l.] : Indiana University Press, 1994. S. 11.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Kristó, Gyula (editor): Korai Magyar Történeti Lexikon – 9–14. század (Encyclopedia of the Early Hungarian History – 9–14th centuries); Akadémiai Kiadó, 1994, Budapest; ISBN 963-05-6722-9.
- Abovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 26.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abovci