Adresa (pošta)
Adresa je v poštovom styku súbor údajov, ktorý umožňuje dodanie veci alebo správy (telegram, list, balík, dobierka a podobne) konkrétnej osobe alebo organizácii. Na Slovensku obsahuje označenie adresáta: meno osoby alebo organizácie a označenie odovzdávacieho miesta vrátane spôsobu dodania. Miesto je obvykle určené názvom ulice (ak sú ulice pomenované), číslom domu (súpisné alebo orientačné číslo), názvom obce, poštovým smerovacím číslom a názvom štátu (veľkými písmenami).
Pokiaľ názov ulice, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov štátu (pri pošte do zahraničia) sú zrejmé a obsiahnuté v samostatných článkoch, sú v tomto článku podrobnejšie popísané spôsoby dodania a číslo domu, ktoré môže byť v adrese ako súpisné alebo orientačné číslo alebo obidve.
Spôsob dodania
[upraviť | upraviť zdroj]Spôsob dodania môže byť okrem dodania na konkrétnu adresu i P. O. Box (poštový priečinok na pošte) alebo poste restante (ostávajúci na pošte). Ak je zásielka adresovaná na P. O. BOX, označenie odovzdávacieho miesta nahrádza, resp. dopĺňa poznámka P. O. Box a číslo P. O. BOX-u.[1]
V prípade zásielky (balíka) adresovaného „Na poštu“ označenie odovzdávacieho miesta nemusí byť uvedené, resp. je nahradené alebo doplnené poznámkou „Na poštu“. Odosielateľ má právo dohodnúť sa s adresátom, aby mu zásielku (s výnimkou úradných zásielok) adresoval na ktorúkoľvek poštu. Odosielateľ v tomto prípade označenie odovzdávacieho miesta nahradí, resp. doplní poznámkou „Poste restante“.[1] Pošta takto označenú zásielku nedoručuje, ani neoznamuje adresátovi jej príchod. Tento spôsob je vhodný napríklad na zasielanie tovarov študentom bez trvalej adresy.
Číslo domu
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenská pošta uvádza na svojich stránkach požiadavky na obsah a formátovanie adries ako aj vzory adresovania zásielok. Väčšina toho čo musí adresa obsahovať (PSČ a pod.) a ako má vyzerať je zaužívaná[1] a je predmetov výučby na základnej škole (Dodávacia pošta sa nezhoduje s obcou dodaja / časťou obce dodaja). Problémom je číslo domu, pretože legislatívne existujú dve čísla domu: súpisné číslo a orientačného číslo. Navyše existovalo aj tretie číslo evidenčné a stále sa používa aj čechizmus popisné číslo.[Poznámka 1]
Súpisné číslo na rozdiel od orientačného čísla (čísla na jednej ulici) je jedinečné v obci, a preto býva zvyčajne vyššie ako číslo orientačné (výnimkou môžu byť budovy s nízkymi súpisnými číslami zo začiatku číslovania). Ak sú v poštovej adrese uvedené obidve čísla, čo Slovenská pošta niekde vyžaduje[2], je súpisné číslo (v príklade dole 405) uvedené ako prvé: napríklad adresa hlavnej pošty v Žiari[3]
Pošta Žiar nad Hronom 1
Nám. Matice slovenskej 405/17
965 01 Žiar nad Hronom.
Súpisné čísla sú priradené vždy, avšak orientačné čísla (v príklade 17) existujú len ak sa rozhodne obec, že sa majú používať, pričom podmienkou je existencia ulíc označených názvami a to preto, že orientačné čísla nie sú bez ulíc jednoznačné, navyše označujú nielen budovy ale aj vchody. Napriek tomu, že existujú aj čísla súpisné aj orientačné, používajú sa teraz v praxi tak, že v obciach s názvami ulíc sa používa len číslo orientačné, napr. pre rovnakú adresu ako vyššie len:
Pošta Žiar nad Hronom 1
Nám. Matice slovenskej 17
965 01 Žiar nad Hronom[4]
Súpisné číslo sa používa zvyčajne v dedinách, kde nie sú ulice pomenované. Vtedy má význam ako číslo domu (121).
Banský Studenec, 121.
Pre bežného človeka preto stačí vedieť len jedno číslo a netreba ani uvádzať či je to číslo súpisné alebo orientačné. Pošta doručí zásielku aj s len jedným číslom napriek tomu, že uvádza že zásielky neoznačené dvoma číslami ak existujú, môžu byť vrátené.[2] Je to spôsobené tým, že v niektorých mestách vzniknú používaním dvoch systémov číslovania nejednoznačné adresy, kde sa potom pošta resp. poštár musí rozhodnúť na základe ostatných údajov alebo skúseností.[2] Samotná pošta používa v mestách na označenie vlastnej pobočky len číslo orientačné[4] a vo vlastnom návode na písanie adresy uvádza v príkladoch len jedno číslo, ktoré Pošta nazýva len ako číslo domu[1].
V Česko-Slovensku popri súpisných číslach existovali aj tzv. čísla evidenčné pre dočasné a rekreačné stavby, v Česku existujú dodnes, na Slovensku boli v rokoch 1990-1998 zrušené.
V iných krajinách
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenská pošta uvádza na svojich stránkach požiadavky na obsah a formátovanie adries ako aj vzory a to aj pre adresovanie do zahraničia.[1] Pri posielaní zásielok v zahraničí je najmä iný systém písania poštových smerovacích čísiel (PSČ). K PSČ sa pridáva medzinárodný dvojpísmenový kód krajiny (ISO 3166-1) oddelený spojovníkom. Napríklad:
SK-841 01 Bratislava 42
Slovakia
Vo všeobecnosti závisí od krajiny, z ktorej je zásielka odosielaná ale z možností označenia cieľovej krajiny, napr.:Slovensko (pôvodný názov), Slowakei (názov v jazyku, z ktorého je zásielka odosielaná), Slovakia (anglicky) je časté používanie (odporúčané) použitie angličtiny.[chýba zdroj]
Číslovanie domov môže byť v niektorých krajinách odlišné od nášho. V Kolumbii, Brazílii a Argentíne sú domy číslované vzdialenosťou v metroch od prvého domu na ulici (a pod.). Vo Venezuele nie sú čísla domov. V Portugalsku sú významné budovy (napr. radnica) bez čísiel (čísla domov tam prideľovala polícia).
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a to priamo Slovenskou poštou napríklad vo formulári na ekp.posta.sk/pps/registrationweb/RegistraciaSubjektu.aspx?x=1 (Popisné = súpisné. Naschvál nie je nalinkované, pretože popisné číslo je nesprávne.)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Správne napísať adresu [online]. posta.sk, [cit. 2020-09-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c Spišský Štiavnik – oficiálne stránky obce. [online]. spisskystiavnik.sk, [cit. 2020-09-08]. Dostupné online. Archivované 2020-10-24 z originálu.
- ↑ E-GO, s.r.o.. Pošta Žiar nad Hronom 1 (Nám. Matice slovenskej) [online]. otvaracie-hodiny.sk, [cit. 2020-09-08]. Dostupné online.
- ↑ a b Žiar nad Hronom 1 [online]. posty.sk, 2016-06-21, [cit. 2020-09-08]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Adresa. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 56.