Akádia

Akádia
franc. Acadie

1604 – 1713

→

vlajka

Geografia

Akádia (1750)

Hlavné mesto

de facto: Port Royal

Obyvateľstvo

Jazyky

francúzština

Štátny útvar

Štátne zriadenie

jedna z kolónií Nového Francúzska

Zánik

dobytie Britmi

Predchádzajúce štáty:

Nástupnícke štáty:

Nové Škótsko (provincia)

Akádia alebo Acadia (franc. Acadie, angl. Acadia) bola kolónia Nového Francúzska na severovýchode Severnej Ameriky, ktorá zahŕňala časti dnešného východného Québecu, celé dnešné Maritime Provinces a územia moderného Maine až po rieku Kennebec.

Dejiny

V roku 1604 priplávala do ústia rieky St.-Croix (dnes na hraniciach Maine a New Brunswick) skupina francúzskych osadníkov vedených Samuelom de Champlainom. Títo osadníci nazvali okolie tejto rieky "Akádia" buď podľa starovekej A(r)kádie, alebo nejasného Le Cadie. Najprv sa osadníci usídlili na ostrovčeku v ústí rieky, no po krutej zime na prelome rokov 1604/1605, počas ktorej zahynula polovica osadníkov od hladu, sa preplavili na náprotivnom brehu Fundyjského zálivu, kde vybudovali osadu Port Royal. V roku 1613 ju napadli a zničili Angličania z Virgínie.

V dvadsiatych rokoch 17. storočia sa tu pokúsil založiť Nové Škótsko škótsky šľachtic William Alexander, ale oblasť zostala v držbe Francúzska, ktorá ju v roku 1654 vymenila za ostrov Svätý Krištof v prospech Anglicka. Pretože však Anglicko svoju časť dohody nedodržala, Francúzsko roku 1670 prevzalo správu oblasti bez veľkých ťažkostí späť. Počet obyvateľov sa zvyšoval len veľmi pomaly. Miestni obyvatelia sa živili predovšetkým rybolovom a mnohí sa po skončení sezóny vracali domov, do zámoria. Usádzali sa tu skôr jednotlivci, takže v roku 1671 tu žilo len 400 Francúzov a v roku 1714 2900.

Počas vojny o španielske dedičstvo sa Angličania dva razy pokúsili Port Royal dobyť (v rokoch 1704 a 1707). Uspel až ich tretí pokus v roku 1710 a na základe Utrechtského mieru získali v roku 1713 do svojej držby celú oblasť. Od začiatku panovali nejasnosti či Francúzsko odstúpilo Akádiu celé alebo iba oblasť pri Fundyjskom zálive (interpretácia formulácie pojmu stará hranica) a spory o budúcnosť tunajších francúzskych osadníkov. Časť ich síce odišla na ostrovy Saint-Jean a Royale (dnes ostrov princa Eduarda a ostrov Cape Breton), jednako sa väčšina rozhodla zostať vo svojich domovoch. Briti súhlasili pod podmienkou, že odprisahajú vernosť ich panovníkovi, čo sa francúzskym osadníkom Akádie veľmi nepozdávalo. Dohoda z roku 1730 nakoniec viedla ku kompromisu: akádski Francúzi odprisahali vernosť britskej korune pod podmienkou, že tá od nich nebude žiadať, aby bojovali proti Francúzsku.

Počas vojny o rakúske dedičstvo sa Francúzi dvakrát (1744 a 1746) snažili dobyť Akádiu späť. Po obnovení bojov v roku 1755 sa tunajšie úrady rozhodli prinútiť francúzskych osadníkov Akádie k bezpodmienečnej poslušnosti korune. Keď s ohľadom na dohodu z roku 1730 odmietli, rozhodli britské úrady a vojsko o odsune obyvateľstva, označovanom neskôr ako Grand Dérangement (Veľké Vyrvanie/Hrôza). Na jeseň 1755 deportovalo britské vojsko 5 000 – 6 500 osôb. Cieľom vysídlencov sa stalo Trinásť kolónií, z ktorých ale väčšina odmietla vyhnancov prijať a deportovala ich ďalej alebo uväznila. V roku 1758 ich rady rozšírili osadníci Akádie deportovaní po dobytí francúzskej pevnosti Louisbourg z ostrova Royale. Išlo o ďalších 3 500 – 4 000 osôb. V súvislosti s týmito deportáciami sa Grand Dérangement často považuje za prvú a zrejme jedinú etnickú čistku v Amerike spáchanú na neindiánskom obyvateľstve. Už počas vojny množstvo vyhnaných našlo útočisko vo Francúzsku, Francúzskej Guyane, v Louisiane a na Haiti, odkiaľ ale neskôr opäť odišli, tentoraz do Louisiany, kde splynutím s miestnymi kreolmi vytvorili etnikum Cajunovia. Malá časť našla útočisko Saint Pierre a Miquelone, kde sa v rokoch 1778 a 1793 stali cieľom ďalších dvoch britských deportácií. Časť obyvateľov Akádie sa do oblasti vždy vrátila a dnes tvorí významnú zložku populácie najmä v New Brunswick.