Alžbeta I. (Rusko)
| Alžbeta I. | |
.jpg) ruská cárovná | |
| Narodenie | 29. december 1709 Moskva, Ruské cárstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 5. január 1762 (52 rokov) Petrohrad, Ruská ríša |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Alžbeta I. |
Alžbeta I. (Rusky: Елизавéта (Елиcавéт) Петpóвна – Jelizaveta Petrovna) (* 29. december 1709, Moskva, Ruské cárstvo – † 5. január 1762, Petrohrad, Ruská ríša)[1] bola ruská cárovná od roku 1741.
Mladosť a nástup k moci
[upraviť | upraviť zdroj]Alžbeta sa narodila v Moskve v roku významného víťazstva ruských vojsk pri Poltave ako druhé dieťa ruského cára Petra I. a jeho druhej manželky Kataríny. Kým nezomrel jej otec a čoskoro po ňom matka, žila Alžbeta veselo pri dvore, bavila sa vychádzkami na koni a tancom. Bola to veľmi pozoruhodná žena, mala krásnu postavu, hnedé oči a husté hrdzavé vlasy. Na "benátskej krásavici" trochu prekážal len nos, malý a trochu spľasnutý, z tohto dôvodu ju maliari nesmeli maľovať z profilu. Tento malý nedostatok však vysoko prevážilo čaro jej osobnosti a povahové vlastnosti – k ľuďom bola láskavá, znášanlivá a mierna.
Rodičia pripravovali jej sobáš s francúzskym kráľom Ľudovítom XV., Ten sa neuskutočnil, lebo vrtkavému versailleskému dvoru začalo prekážať, že je narodená v nezákonnom zväzku, keďže Peter I. a Katarína I. sa zosobášili tajne v Petrohrade v novembri 1707,[2] ale oznámili to až vo februári 1712.[2] Nakoniec sa zasnúbila s lübeckým biskupom Karolom Augustom (1706 – 1727), princom z oldenburskej dynastie.[3] Svadba ale musela byť odložená z dôvodu ochorenia a následne úmrtia cárovnej Kataríny I. O 13 dní neskôr podľahol kiahňam aj ženích Karol August,[3] Alžbeta sa potom už nikdy nevydala.
Alžbetin život sa po smrti cárovnej Kataríny zmenil k horšiemu, keď nastala doba palácových prevratov. Miesto dcér Petra a Kataríny, Anny Petrovny a Alžbety Petrovny, bola na trón dosadená Petrova neter Anna Ivanovna, za vlády ktorej zostali dvere k dvorskému dianiu pred Alžbetou zatvorené, a skoro ju donútili stať sa mníškou.
Anna Leopoldovna, regentka nástupcu Anny Ivanovny Ivana VI., mala v úmysle Alžbetu úplne odstrániť z Ruska, chcela ju vydať za Ľudovíta Brunšvického. Čas ponižovania a urážok náhle skončil v roku 1741, keď bola po ďalšom palácovom prevrate Alžbeta dosadená na ruský trón.
Vláda
[upraviť | upraviť zdroj]Pre Alžbetu je typické, že hneď ako nastúpila na trón, prejavila istú veľkodušnosť tým, že odsúdencom odpustila trest smrti. Omilostila veľmožov Annou Ivanovnou odsúdených na smrť a za "temné zločiny Lopuchinových" sa tiež odmenila "milosrdenstvom" – hlavným vinníkom bol namiesto vpletenia do kolesa "len" vyrezaný jazyk a boli zbičovaní.
Už na samom počiatku svojej vlády vyhlásila, že sa navracia k politike svojho otca Petra I. Obnovila napríklad pôvodné právomoci Senátu založeného Petrom Veľkým a vrátila mu titul "Vládnuci"; obnovila činnosť baníckeho a manufaktúrneho kolégia a Hlavného magistrátu. Zároveň zrušila Kabinet ministrov, založený Annou Ivanovnou.
Za Alžbety sa skutočne zlepšila hospodárska situácia v Rusku, k čomu nemálo prispelo zrušenie vnútroštátnych colných poplatkov a nevýznamných daní, brzdiacich rozvoj všeruského trhu. Je pozoruhodné, že svojím výnosom z roku 1742 odsúdila elitárstvo a stanovila spravodlivé zásady prideľovania úradov, pričom však mala zatvorené oči, pokiaľ sa to týkalo jej príbuzných a blízkych priateľov. Jej obľúbenci, napr. I.I. Šuvalov a A. G. Razumovskij (s ním vraj bola dokonca tajne zasnúbená), získavali ľahko stále vyššie pocty.
V zahraničnej politike sa tiež prejavovali mnohé zmeny: hlavná z nich spočívala v tom, že dovtedy proklamovanú profrancúzsku orientáciu nahradilo spojenectvo s Rakúskom proti silnejúcemu Prusku. V dôsledku toho vstúpilo Rusko do sedemročnej vojny.
Do obdobia vlády Alžbety I. neodmysliteľne patrí aj „renesancia kultúry“, kedy došlo k otvoreniu moskovskej univerzity, umeleckej akadémie a k celkovému rozkvetu kultúry a vedy.
Postupom rokov sa Alžbeta čoraz menej zaoberala štátnymi záležitosťami a mnohokrát celý mesiac nenašla čas, aby podpísala štátne dokumenty.
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Krátko pred smrťou jej priniesli na podpis dávno odsúhlasenú medzinárodnú zmluvu na ktorej chýbal len cárovnin podpis. Cárovná si zhlboka povzdychla, napísala prvé tri písmená a na špičku pera jej sadla osa. V zlosti pero odhodila a až o pol roka ju dvorania prehovorili na dokončenie podpisu.
V posledných rokoch svojej vlády venovala pozornosť hlavne dobrému jedlu, rada a veľa pila tokajské víno, celé hodiny si skúšala šperky a drahocenné toalety. Len šiat mala v garderóbe pätnásť tisíc. Zomrela 5. januára 1762 ako jedna z najobľúbenejších panovníčok v dejinách Ruska.[4] Jej nástupcom sa stal jediný syn Alžbetinej staršej sestry Anny Petrovny, Peter III.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Tereščuk, Andrej: Panovníci Ruska (český preklad: Eislerová, Jana) ISBN 978-80-253-0469-3
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alžbeta I. (Rusko)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Alžběta I. Petrovna na českej Wikipédii a Elizabeth of Russia na anglickej Wikipédii.
