Aztécka ríša

Mapa Aztéckej ríše

Aztécka ríša bola konfederácia mestských štátov Tenochtitlán, Texcoko a Tlacopán, vytvorená roku 1428 (aztécky Trojspolok 1428 – 1516), spolu s okolitými závislými mestskými štátmi. V 16. storočí mala asi 12 miliónov obyvateľov.

O Aztékoch ako národe pozri Aztékovia.

Príchod do údolia Mexika

Po zániku toltéckeho hlavného centra Tula (severne od Texcoca) roku 1168 veľa rôznych chichimeckých kmeňov prichádzalo a postupne sa usadzovalo okolo brehov jazera Texcoco. Posledným chichimeckým kmeňom, ktorý sem prišiel, boli Aztékovia. Podľa tradície Aztékovia putovali zo severu z územia nazývaného Aztlán nasledujúc starobylú legendu ktorá predpovedala, že nájdu miesto pre ich nové mesto tam, kde uvidia orla sediaceho na vrchole kaktusu a požierajúceho hada. Skutočnosť je taká, že najprv sa usadili na kopci Chapultepec pri jazere, odkiaľ bojovali proti rôznym mestám okolo jazera (napríklad mestá Texcoco a Culhuacan). Raz, keď utekali pred vládcom Culhuacanu, usadili sa na poslednom voľnom mieste tohto lukratívneho územia – na močaristom ostrove pri západnom brehu jazera.

Južní Aztékovia (Mexikovia, Tenochkovia) pod vedením Tenoka založili v roku 1325 (alebo 1310) na tomto močaristom ostrove Tenochtitlan. Nepriaznivý terén ostrova ich neodradil. Pomocou odvodňovacieho systému „chinampa“, ktorý vynašli, získavali postupne malé políčka, na ktorých pestovali všetky potrebné plodiny. Keď bolo odvodnené dostatočne veľké územie, začali budovať mesto.

Severní Aztékovia založili v roku 1345 Tlatelolco na miniostrove severne od Tenochtitlánu. Neskorším dobytím Tlatelolca boli obe mestá spojené.

V Tenochtitlane vládli spočiatku títo vládcovia:

• legendárny zakladateľ:
• Ténoch
• tlacatecuhtl (volený náčelník/hodnostár pre zahraničnú politiku a vojsko mesta):
  • 1376 – 1396: Acamapichtili
  • 1396 – 1418: Huitzilíhuitl
  • 1418 – 1428: Chimalpopoca
  • 1428 – 1440: Itzcóatl

Aztécka ríša

V roku 1428 Tenochtitlán, Texcoco a Tlacopán vytvorili po porážke mestského štátu Azcapotzalco "Trojspolok". Od tohto roku tradične hovoríme o "Aztéckej ríši". Tieto tri mestá spájala daň, ktorú museli platiť mestá a provincie: zlato, drahokamy, odevy, perá, kukurica. Najdôležitejším členom Trojspolku bolo Tenochtitlán: vládca Tenochtitlánu riadil zahraničnú politiku a spoločné vojsko, vládca Tlacopánu riadil umenie a remeslá a vládca z Texcoka riadil zákonodarstvo. Itzcóatl staval chrámy a budovy, hrádzu spájajúcu Tenochtitlán s pevninou a budoval náboženskú hierarchiu.

Nasledujúci vládca Tenochtitlánu Moctezuma I.(1440 – 1469) rozšíril ríšu na východ do Puebly a Veracruzu, na juh do Guerrera a Moralesa, v meste postavil vodovod z Chapultepeku a protizáplavovú hrádzu.

Za vlády jeho syna menom Axayacatl (1469 – 1481) sa ríša rozšírila k Tehuantepeckej šiji a bolo pripojené aj Tlaltelolco. Za jeho vlády začali časté konflikty so susednými Taraskami, ktoré pokračovali až do zániku Aztéckej ríše, ktorá Taraskov nikdy neporazila.

Nasledujúcimi vládcami boli Tízoc (1481 – 1486) a Auítzotl (1486 – 1503). Posledný je známy tým, že pri otvorení istého chrámu obetoval 20 000 zajatcov.

Za vládcu menom Moctezuma II. (1503 – 1520) sa rozmohli krvavé obety. V roku 1516 sa skončilo spojenectvo s Texcokom. Neúspešne bojoval s Tlaxcalanmi. Roku 1519 vyplával Hernando Cortés s 11 loďami z Kuby a vylodil sa na pobreží dnešného Mexika, aby objavil "zlatú ríšu" Aztékov. Využil aztécke proroctvo, podľa ktorého sa mal jedného dňa vrátiť z východu na svoj trón boh Quetzalcoátl. Moctezuma II. bol Cortésom uväznený. Zabili ho Tenochkovia za vzbury proti Cortésovi.

Potom vládol 4 mesiace Moctezumov brat Cuitláuac (1520 – 1521), po ňom synovec Cuáutemoc. Ani jemu sa už nepodarilo mestá znova zjednotiť, bývalý spojenec Texcoco sa dokonca pridal k Španielom. Cortés ho dal zajať, potom ho mučili a nakoniec v roku 1524 zavraždili.

Medzitým, 13. augusta 1521, už mesto Tenochtitlán (dnešné mesto Mexiko) patrilo Španielom a z Aztéckej ríše sa stalo Nové Španielsko na čele s Hernandom Cortésom.

Spoločnosť

Aztécka spoločnosť bola tradične rozdelená do dvoch tried – roľníkov a aristokraciu. Príslušnosť k aristokracii pôvodne nebola dedičná, neskôr sa však dedičnou stala. Aztékovia sa mohli stať príslušníkmi aristokracie aj svojimi schopnosťami preukázanými vo vojne. Jadro aztéckej armády tvorili profesionálni bojovníci, po ich boku však bojovali aj vojaci, vykonávajúci vojenskú službu. Títo sa mohli stať profesionálnymi bojovníkmi, ak zajali určitý počet nepriateľov a nakoniec im vojenské pocty mohli priniesť i povýšenie do aristokratického stavu. V neskorších rokoch vznikla aj tretia trieda – obchodníci. Hoci boli objektom pohŕdania zo strany bojovníkov, napriek tomu s nimi bojovníci obchodovali, keď potrebovali vymeniť svoju vojnovú korisť za potrebný tovar.

Na čele aztéckej spoločnosti stála vládnuca vrstva hodnostárov. Z tejto vrstvy pochádzal najvyšší vládca. Volila ho rada zložená zo zástupcov rodov. Významnú úlohu hrali aj kňazi. Mladí chlapci a dievčatá začínali študovať asi vo veku 20 rokov. Niektorí sa špecializovali na štúdium astronómie, iní na poznávanie liečivých rastlín. Najvyššia hodnosť, ktorú mohli získať, bola funkcia obetného kňaza. Obchodníci s tovarom privážali aj dôležité informácie o rôznych krajinách pre vládcu, za čo od panovníka dostávali pocty a majetky. Remeselníci mali titul, ktorý sa udeľoval za objavy pri práci so vzácnymi materiálmi. Na spodnej priečke sociálneho rebríčka stáli prostí ľudia, prevažne roľníci, povinní odvádzať štátu dane, pracovať alebo slúžiť vo vojsku. Často sa však stávali obetnými predmetmi. Výchova detí bola obzvlášť veľmi prísna. Bola najväčšou starosťou rodičov, pretože umožňovala získať si úctu feudála. Pätnásťročné deti zverili buď do výchovy kňazom chrámu, alebo do vojenských škôl. Telesné tresty neboli výnimkou, vychovávatelia trestali deti zabodávaním tŕňov agávy do rúk, alebo ich nútili dýchať štipľavý dym z červenej papriky.

Pravdepodobne väčšina stredoamerických kmeňov vykonávala ľudské obety. Nazdávali sa, že zaženú biedu tým, že napoja svojich bohov "najcennejšou tekutinou", ľudskou krvou. Až do strašnej krajnosti dotiahli túto tradíciu Aztékovia. Odhaduje sa, že každoročne obetovali až 20 000 ľudských životov. Obrad uskutočňovali kňazi na oltároch umiestnených na vrchole stupňovitých pyramíd. Obeť najprv zabili nožom s ostrou čepeľou z obsidiánu, prípadne z chalcedónu. Potom z nej vybrali srdce. Aby získali dostatočný počet obetí, často bojovali. V týchto "Kvetinových vojnách" boli bojovníci vyzbrojení širokými mečmi s obsidiánovým ostrím.

Bojovníci, ktorí zajali najviac zajatcov, boli odmenení perovými ozdobami a šperkami a mohli postúpiť na niektorý vyšší stupeň hodnosti ako rytier – jaguár alebo rytier – orol.

Národným bohom Aztékov bol Huitzilopochtli (Kúzelník kolibrík). Na výrobu nástrojov používali dreviny, kamene aj polodrahokamy obsidián a jadeit. Svoje výrobky vyvážali do podmanených území a prinášali nový tovar. Ako nosičov tovaru používali obyčajných roľníkov.

Náboženstvo a kultúra

Aztékovia prinášali svojim bohom krvavé ľudské obety, pretože verili, že si ich naklonia a udobria. Obetovali najmä vojnových zajatcov, ktorých zajali počas početných vojnových výprav. Bojovníci, ktorí zajali najviac zajatcov, boli odmenení perovými ozdobami a šperkami a mohli získať vyššiu vojenskú hodnosť. Každoročne obetovali tisíce ľudských životov. Obrad obetovania uskutočňovali kňazi na oltároch umiestnených na vrchole stupňovitých pyramíd. Obeť najprv zabili nožom s ostrou čepeľou z obsidiánu, pazúrika alebo z chalcedónu. Potom z nej vybrali srdce. Podľa Aztékov bola duša nesmrteľná a po smrti dostala to, čo si zaslúžila: v nebi boli duše hrdinov, v obyčajnom nebi duše dobrých obyčajných ľudí a zlí trpeli vo večných temnotách. Národným bohom Aztékov bol Huitzilopochtli (Kúzelník kolibrík), jeho matka, bohyňa Coatlique oblečená v sukni z hadov, bola bohyňou zeme. Bohyňa lásky sa volala Tlazolteotl. Aztékovia prijali niektorých bohov aj z dobytých území. Každé božstvo malo vlastné chrámy a podľa aztéckej viery vyžadovalo ľudské obety. Aj vďaka svojej krutosti si Aztékovia znepriatelili susedné národy, ktoré sa neskôr spojili so Španielmi a prispeli k porážke Aztéckej ríše.

Poľnohospodárstvo, remeslá, obchod, kultúra

Hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. Pestovali kukuricu, tabak, kakao, bavlnu. Nepoznali kone ani hovädzí dobytok. Aztékovia boli šikovní remeselníci – spracovávali kovy (zlato, striebro, meď), tkali bavlnené látky, zhotovovali keramické výrobky bez hrnčiarskeho kruhu. Vyrábali šperky zo zlata, z tyrkysov, perál, mušlí a pier vtákov. Spočiatku tvoril aztécku ekonomiku prevažne výmenný obchod a hlavným výmenným prostriedkom sa stali kakaové bôby.

Aztékovia používali pokročilý zavlažovací systém, ktorý im dovoľoval pestovať aj na vyschnutých územiach. Väčšinou si vyhliadli plytké jazerá, do ktorých nanosili zeminu a povytvárali tak malé ostrovčeky – plávajúce záhrady zvané chinampas. Takto vybudované plantáže obsahovali veľmi úrodnú pôdu vhodnú pre pestovanie mnohých plodín.

Aztékovia používali jazyk nahuatl, obrázkové písmo a kalendár s priestupným rokom. Považujú sa zakladateľov loptovej hry futbal.