Bedári
O iných významoch výrazu Bedári pozri Bedári (rozlišovacia stránka).| Bedári | |
|---|---|
| Les Misérables | |
 Portrét postavy Cosette | |
|
| |
| Autor | Victor Hugo |
| Pôvodný jazyk | francúzsky |
| Krajina vydania | Francúzsko |
| Dátum 1. vydania originálu | 1862 |
| Literárne obdobie | romantizmus |
Bedári (franc. Les Misérables) je román od francúzskeho spisovateľa Victora Huga, ktorý bol vydaný v roku 1862 a patrí k najznámejším dielam 19. storočia.
Hlavným hrdinom príbehu je bývalý galejník Jean Valjean, ktorý strávil vo väzbe 19 rokov za krádež chleba, no po jeho prepustení sa snaží očistiť od svojej minulosti. Okrem neho v diele vystupuje množstvo ďalších postáv a dej sa odohráva vo Francúzsku 19. storočia, v búrlivom období Napoleonských vojen, reštaurácie a nasledujúcich desaťročí.
Hugo vo svojom diele skúma podstatu dobra a zla a snaží sa upozorniť na sociálne problémy a nedostatky zákona. Tým nepriamo nadväzuje aj na svoje skoršie romány Posledný deň odsúdenca (1829) a Claude Gueux (1834). Okrem toho sa v Bedároch objavujú aj témy ako francúzska história, Paríž a jeho architektúra, politika, náboženstvo či láska. Hugo sa pri písaní nechal inšpirovať viacerými skutočnými osobami a udalosťami a vytvoril tak rozsiahle dielo, v ktorom sa stretajú prvky romantizmu s realizmom, sociálnym i psychologickým románom. Odkaz Bedárov ostáva aktuálny i dnes a možno aj tomuto faktu vďačí román za svoju stále živú popularitu – bol viackrát spracovaný do filmovej podoby, no známy je aj ako rovnomenný muzikál, ktorý už vyše dvadsať rokov dobýja svetové divadlá.
O románe
[upraviť | upraviť zdroj]Spoločenská spravodlivosť a jej vzťah k ľudskej dôstojnosti boli témy, ktoré Hugo vždy považoval za veľmi dôležité. Už pred vydaním románu Posledný deň odsúdenca sa začal zaujímať o život trestancov a galejníkov – okrem iného navštívil aj galeje v Toulone a väzenie v Bicêtre, aby tu spoznal životné podmienky a správanie väzňov a neraz aj ich smutné príbehy. V roku 1834 vydáva dielo inšpirované práve jedným z takýchto príbehov – Claude Gueux. Kým v oboch týchto dielach protestuje proti trestu smrti a jeho neľudskosti, Hugo začína snívať o diele oveľa väčšieho rozsahu, s témou oveľa širšie zameranou. Usilovne zbiera materiál, robí si poznámky a okolo roku 1845 sa konečne púšťa do písania diela s dočasným názvom Jean Tréjean, ktorý sa neskôr mení na Biedy. Román má mať 4 časti: príbeh svätca, príbeh trestanca, príbeh ženy a príbeh bábiky. Avšak búrlivý rok 1848 na čas odpúta Hugove myšlienky od tejto práce. Čoskoro prichádzajú roky vyhnanstva a tak Hugo otvára svoj kufor s rukopisom až o 12 rokov neskôr, teda v roku 1860 na ostrove Guernsey. V roku 1862 je dielo konečne pripravené na vydanie.
Postavy
[upraviť | upraviť zdroj]- Jean Valjean je bývalý trestanec, ktorý strávil 19 rokov na galejách za ukradnutie chleba a viacnásobé pokusy o útek. Po jeho prepustení na slobodu mu bol vydaný žltý pas, ktorý ho do smrti označoval ako trestanca a spoločnosť ho za to odstrkovala. V zúfalstve okradol biskupa Myriela, ktorý mu poskytol nocľah. Počas jeho úteku ho však zadržali žandári, ale biskup ho zachránil pred opätovným väzením tým, že tvrdil, že mu ukradnuté strieborné svietniky daroval. Tento milosrdný čin Valjeana prinútil prisahať, že zvyšok svojho života zasvätí konaniu dobra. Počas nasledujúcich rokov používal viacero pseudonymov, ako napríklad Madeleine, Leblanc a Fabre.
- Javert, nemilosrdný inšpektor, ktorý roky posadnuto prenasleduje Valjeana v snahe dolapiť ho za porušenie jeho podmienečného trestu. Narodil sa vo väzení, matke jasnovidke a otcovi trestancovi. Je to fanatický morálny absolutista, ktorý nadovšetko stavia zákon. Je hlavným antagonistom príbehu.
- Fantine bola krásna, chudobná žena, ktorú v tehotenstve opustil jej milenec a bola nútená uchýliť sa k prostitúcii aby uživila svoju dcéru Cosette.
- Cosette, pôvodným menom Euphrasie, je dcérou Fantine, ktorá v detstve vyrastala v domácnosti nečestných a krutých Thénardierovcov, ktorým za to Fantine platila neustále sa zvyšujúce poplatky nevediac, v akých krutých podmienkach Cosette v skutočnosti žije. Po smrti Fantine sa o ňu Valjean začne starať ako o vlastnú dcéru.
- Manželia Thénardierovci sú lakomí, nečestní majitelia krčmy, ktorí k sebe uchýlili mladú Cosette a neustálimi klamstvami za to finančne zdierali Fantine. Neskôr prichádzajú o krčmu a snažia sa uživiť rôznymi nečestnými spôsobmi, ako napríklad vydieraním Valjeana. Sú hlavným komickým prvkom príbehu a častým zdrojom humoru.
- Marius Pontmercy, mladý študent, ktorý sa zapája do protimonarchistickej rebélie. Zamiluje sa do Cosette, s ktorou sa na konci príbehu ožení.
- Biskup Myriel, starý, milosrdný, asketický kňaz, ktorý klamstvom zachránil Valjeana pred uväznením potom, ako ho Valjean jednej noci okradol.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bedári