Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Bernart de Ventadorn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Toto je článok o okcitánskom trubadúrovi. O rovnomennom biskupovi z Puy pozri Bernard III. (puyský biskup).
Bernart de Ventadorn
okcitánsky trubadúr
Miniatúra zobrazujúca Bernarta de Ventadorna, Chansonnier provençal [Chansonnier K] (manuskript č. 12473), fol. 15v, 13. storočie, dnes Bibliothèque Nationale, Paríž
Miniatúra zobrazujúca Bernarta de Ventadorna, Chansonnier provençal [Chansonnier K] (manuskript č. 12473), fol. 15v, 13. storočie, dnes Bibliothèque Nationale, Paríž
Osobné informácie
Narodenieokolo 1145
 Ventadour
Úmrtieokolo 1180/1195
 Dalon
Národnosťokcitánska
Dielo
Žánreľúbostná lyrika
Obdobiestredoveká literatúra
Témyláska, života
Literárne hnutietrubadúri
Odkazy
Spolupracuj na CommonsBernart de Ventadorn
(multimediálne súbory na commons)

Bernart de Ventadorn (iné mená pozri nižšie; * okolo 1145, Moustier-Ventadour, región Limousin – † okolo 1180[1]/1195[2], Dalon[2]) bol jeden z najslávnejších okcitánskych trubadúrov[3] a jeden z najpopulárnejších a najimitovanejších trubadúrov 12. storočia[1][4].

Z jeho lyrickej tvorby sa zachovalo okolo 41 básní, pričom takmer všetky sú o láske.[1]18 piesní sa dochovalo aj s ich hudbou. Bernart spieval v štýle trobar leu. Jeho tvorba je charakteristická melodickým jazykom, nostalgickým tónom, živou predstavivosťou a hudobnou virtuozitou. Úspech medzi jeho obdivovateľmi mu však priniesli najmä lyrická intenzita a emocionálny rozmer.[1]

Mená

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Bernart de Ventadorn (-po okcitánsky, slovenská výslovnosť: [bernár de vatadurn][5], zriedkavejšie po slovensky: Bernart z Ventadornu[6]
  • franc. Bernard de Ventadour[3], zriedkavejšie po slovensky: Bernard z Ventadouru[7]
  • lat. Bernardus (d)e Ventator[8], Bernardus de Ventadour[9]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa trubadúra Uc de Saint Circa bol Bernart zrejme synom pekára na hrade Ventadour (Ventadorn) v dnešnej obci Moustier-Ventadour v departemente Corrèze . Podľa iného zdroja, satirickej básne mladšieho jeho súčasníka Peiro d'Alvernhy, bol synom sluhu, vojaka alebo pekára a jeho matka bola slúžka alebo tiež pekárka. Zo svedectva samotného Bernarta (báseň Lo temps vai e von e vire, tzv. vida – krátky prozaický životopis trubadúra napísaný v starej okcitánčine) vyplýva, že spevu a písaniu sa naučil od svojho protektora vikomta Ebleho z Ventadornu, hoci nie je isté, či druhého alebo tretieho toho mena.[1] Svoju prvú báseň napísal pre jeho ženu Marguerite de Turenne.

Neskôr nasledoval Eleonóru Akvitánsku do Anglicka na dvor Henricha II. Plantageneta.[6] Dôkazy o týchto cestách pochádzajú aj z jeho básní. Po návrate z Anglicka ho na istý čas zamestnal Raimond V. z Toulouse.[4] Neskôr mal podľa jeho životopisu vstúpil do kláštora v Dalone[1][4]. Zomrel niekedy okolo roku 1180[1]/1195[2].

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
Pieseň

Tak mám srdce plné slasti!
Celý svet mi mení:
biely, žltý, červenkastý
kvet už zriem i v srieni,
s vetrom dážď ma kúpu v šťastí
šťastím premočený
spev môj stúpa do oblastí,
kde vždy výš sa cení.
Mám radosť a mám rád,
hruď cítim láskou pláť:
do kvetov mi halí ľad
a sneh do zelení.

Preklad: TURČÁNY, Viliam. Preklady. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1980. S. 140.
Partitúra piesne Be m'an Perduto lai enves Ventadorn

Bernart de Ventadorn bol prominentným trubadúrom klasickej éry trubadúrskej poézie. Jeho majstrovstvo a popularizácia trubadúrskeho štýlu prispeli k definícii žánru a vytvorili klasickú formu dvornej milostnej poézie. Z jeho umenia čerpali celé generácie jeho nasledovníkov a imitátorov. Z jeho diela sa zachovalo 45 básní, z toho 18 aj s pôvodnou hudbou.[1] Tri dochované básne sú tensos, ostatné cansos.[4]

  • Non es meravelha s'eu chan
  • Chantars no pot gaire valer
  • Ab joi mou lo vers e·l comens
  • Tant ai mo cor ple de joya
  • Ara no vei luzir solelh
  • Lancan folhon bosc e jarric
  • Can vei la flor, l'erba vert e la folha
  • E mainh genh se volv e's vira
  • Be m'an perdut lai enves Ventadorn
  • Pel doutz chan que·l rossinhols fai
  • Ges de chantar no·m pren talans
  • Amors, enquera.us preyara
  • Be·m cuidei de chantar sofrir
  • Anc no gardei sazo ni mes
  • Conortz, era sai eu be
  • A tantas bonas chansos
  • Lo gens tems de pascor
  • Pois preyatz me, senhor
  • Lonc tems a qu'eu no chantei mai
  • Can l'erba fresch' e·lh folha par
  • Per melhs cobrir lo mal pes e·l cossire
  • Can lo dous temps comensa
  • Lo rossinhols s'esbaudeya
  • Can par la flors josta·l vert folh
  • Era·m cosselhatz, senhor
  • Can la freid' aura venta
  • Amors, e que·us es vejaire
  • Amics Bernartz de Ventadorn
  • Lancan vei per mei la landa
  • Estat ai com om esperdutz
  • Can vei la lauzeta mover
  • Bernart de Ventadorn, del chan
  • Tuih cil que·m preyon qu'eu chan
  • La dousa votz ai auzida
  • Peirol, com avetz tan estat
  • Ja mos chantars no m'er onors
  • Gent estera que chantes
  • Lancan vei la folha
  • Bel m'es can eu vei la brolha
  • En cossirer et en esmai
  • Bel m'es qu'eu chan en aquel mes
  • Can lo boschatges es floritz
  • Can la verz folha s'espan
  • Lo tems vai e ven e vire

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h ROSENSTEIN, Roy S. BERNART DE VENTADORN (fl. ca. 1145 – 1180). In: EMMERSON, Richard K. et al. (Ed.). Key Figures in Medieval Europe: An Encyclopedia. New York, London : Routledge, 2013. ISBN 978-1-136-77519-2.
  2. ↑ a b c Bernard de Ventadour. In: Encyclopaedia Britannica [online]. Britannica, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Tvorcovia svetových dejín: Od antiky po stredovek, od r. 1800 pred n.l. po r. 1492. Ed. Jankajová, Marta. Bratislava : Mladé letá, 2002. ISBN 80-06-01264-4. S. 220.
  4. ↑ a b c d POE, E. W. BERNART DE VENTADORN. In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Vol. 2. AUGUSTINUS TRIUMPHUS – BYZANTINE LITERATURE. New York : Charles Scribner's Sons, 1983. ISBN 0-684-17022-1. S. 197.
  5. ↑ Bernart de Ventadorn. In: Universum: Všeobecná encyklopedie. 1. díl: A – B. Praha : Odeon, 2000. ISBN 80-207-1061-2. S. 524.
  6. ↑ a b TURČÁNY, Viliam. Podľa vôd a voľných polí. Bratislava : Smena, 1978. S. 82.
  7. ↑ OKÁLI, Daniel. Výboje a súboje. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1983. S. 396.
  8. ↑ BOASE, Roger. The Origin and Meaning of Courtly Love: A Critical Study of European Scholarship. Manchester : Manchester University Press, 1977. ISBN 978-0-7190-0656-2. S. 5.
  9. ↑ Bernart [Bernardus] de Ventadour. In: Biographical Index of the Middle Ages. Vol. 1. A – L. München : K. G. Saur, Walter de Gruyter, 2011. ISBN 978-3-11-091416-0. S. 156.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bernart_de_Ventadorn&oldid=7755385“