Bitka na rieke Kalke
| Bitka na rieke Kalke | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť výpravy Ďžeba a Subotaja | |||||||
 Mongolské jazdectvo. | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Kyjevské kniežatstvo Haličsko-volynské kniežatstvo Černihovské kniežatstvo Smolenské kniežatstvo Polovci |
Mongolská ríša | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Mstislav Starý Danil Romanovič Mstislav Udatný Mstislav Svjatoslavič Jarun |
Ďžebe Subotaj | ||||||
| Sila | |||||||
| 15 až 80 000 | asi 20 000 | ||||||
| Straty | |||||||
| 9/10 vojska | neznáme | ||||||
Bitka na rieke Kalke predstavuje jednu z najvýznamnejších bitiek ruských dejín, ktorá sa odohrala 31. mája 1223. Z dnešného pohľadu išlo o najslávnejšiu porážku Slovanov, keď ruské kniežatá a Polovci utrpeli drvivú porážku od početne výrazne slabších Mongolov. Moc kniežat bola zásadne podlomená a hoci sa Mongoli najskôr sústredili na plienenie Polovcov a povolžských Bulharov, kniežatstvá si napokon v roku 1237 úspešne podmanili.
Príčina
[upraviť | upraviť zdroj]Východná Európa od začiatku 13. storočia čelila tlaku mongolských kmeňov, ktorí útočili najmä pod vedením veľkého chána Temüdžina, nazývaného aj Džingischán. Práve on zjednotil mongolské kmene a ovládol obrovské územie od Číny a Kórey až po Kaspické more. So svojím národom sa premiestnil až k Azovskému moru, kde sa ruské kniežatá rozhodli tatársky nápor zastaviť. Bitke na rieke Kalke predchádzali bitky na území dnešného Azerbajdžanu a Arménska v roku 1221 a tiež bitka na rieke Kubáň o rok neskôr, kde Tatári porazili vojská Polovcov (Kumánov). Tento postup Tatárov ruské kniežatá znepokojoval, no nevenovali mu dostatočnú pozornosť kvôli plieneniu vtedajšieho Bulharska.
Bitka
[upraviť | upraviť zdroj]Počiatok bitky opisuje krátky ruský rukopis: "V lete 6732 pritiahlo vojsko, o akom doteraz nikto nepočul: bezbožníci zvaní Tatári pritiahli na polovské územie." Tatárske vojsko bolo vedené dvomi skúsenými a obľúbenými vojvodcami Nojona Džebeho a Subutaja Bagatura, a bolo to ich vôbec prvé stretnutie so západnými vojskami. Obaja generáli velili jednému tumenu, čo bolo 10 tisíc bojovníkov. Knieža Daniil prinútil tatárskych útočníkov na útek a jeho lukostrelci zneškodnili niekoľko sto tatárskych bojovníkov. Mongoli sa stiahli, načo Rusi reagovali vyslaním tisícky jazdcov na predsunutý pluk Tatárov. Aj tento stret skončil pre Rusov úspechom, čo značne vyzdvihlo morálku vnútri ruskej armády.
Rusi prenasledovali Tatárov deväť dní, netušiac o pripravenej pasci, ktorú generáli nastražili práve pri rieke Kalke. Prevaha Rusov sa v tom okamihu skončila, sčasti pre nejednotnosť ruskej armády, sčasti pre nevhodné velenie niekoľkými kniežatami. Mongoli bojovali ako jednotná armáda, praktizujúca obľúbenú taktiku rýchleho útoku a ústupu, ktorá spôsobovala chaos v ruských radoch. Ruské vojská sa obrátili na ústup, ktorý sa zmenil na zúfalý útek, pri ktorom zahynulo asi 50 tisíc vojakov. Ľsťou potom vylákali z opevneného úkrytu samotného vodcu Mstislava III., ktorého brutálne umučili, čo ukončilo vojenské víťazstvo Tatárov.
Výsledok
[upraviť | upraviť zdroj]Džingischán bol z úspechu svojej výpravy nadšený, čo ho utvrdilo v ľahké dobytie bohatého územia. Už v roku 1237 dobyl Kyjevskú Rus a jeho vojská mali otvorenú cestu na Krym a Ukrajinu. Tu sa však z dôvodu vyčerpania a únavy vojakov zastavili, aby sa mohli zjednotiť s hlavnými silami v severozápadnej Číne. Mongolský generál Džebe po ceste späť zomrel, zatiaľ čo z Bagatura sa stal vojnový hrdina. Ruské územie sa týmto dostalo pod vplyv tatárskeho chanátu Zlatá horda, založeným až neskôr v roku 1242 jedným z Džingischánových synov, ktorého vládcom muselo odvádzať vysoké poplatky.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Čornej a spol. Dějepis pro gymnázia a střední školy: Středověk a raný novověk. Praha: SPN, 2009.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva na řece Kalce na českej Wikipédii.