Bitka o Vukovar
Bitka o Vukovar | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť vojny v Chorvátsku | |||||||
Vukovarská vodárenská veža, ktorá bola počas vojny vážne poškodená, bola zachovaná ako symbol konfliktu. | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Juhoslovanská ľudová armáda | Chorvátska armáda | ||||||
Velitelia | |||||||
Aleksandar Spirkovski (do septembra 1991) Života Panić (od septembra 1991) Mile Mrkšić Veselin Šljivančanin Mladen Bratić Andrija Biorčević Goran Hadžić |
Blago Zadro Mile Dedaković Branko Borković Marko Babić Anton Tus Robert Šilić | ||||||
Sila | |||||||
~ 36,000[3] | ~ 1,800[4] | ||||||
Straty | |||||||
1,103–1,503 mŕtvych, 2,500 zranených 110 obrnených vozidiel a 3 lietadlá |
Oficiálna chorvátska štatistika: 1,649 obetí (879 mŕtvych, 770 zranených) jedno lietadlo Antonov An-2 | ||||||
1,131 civilných obetí[5] 550 nezvestných[6] | |||||||
Bitka o Vukovar bolo 87 dní trvajúce obliehanie mesta Vukovar na východe Chorvátska Juhoslovanskou ľudovou armádou (JĽA), ktorú podporovali srbské polovojenské jednotky. Obliehanie trvalo od augusta do novembra 1991.
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Pred vojnou v Chorvátsku žila v tomto barokovom meste prosperujúca, zmiešaná komunita Chorvátov, Srbov a iných etnických skupín. Keď sa Juhoslávia začala rozpadať, srbský prezident Slobodan Milošević a chorvátsky prezident Franjo Tuđman začali presadzovať nacionalistickú politiku. V roku 1990 začali milície zložené z chorvátskych Srbov povstanie, ktoré podporovala aj srbská vláda a polovojenské skupiny, a obsadili Srbmi osídlené oblasti Chorvátska. JĽA sa postavila na stranu vzbúrencov, čím sa v máji 1991 vo východochorvátskom regióne Slavónsko rozhorel ozbrojený konflikt. V auguste spustila JĽA v plnom rozsahu ofenzívu proti oblastiam v Slavónsku, ktoré boli pod kontrolou Chorvátov.
Bitka
[upraviť | upraviť zdroj]Vukovar bránilo zhruba 1 800 ľahko ozbrojených vojakov Chorvátskej národnej gardy (ZNG), za pomoci dobrovoľníkov z radov civilistov. Proti nim stálo 36 000 príslušníkov JĽA a srbských polovojenských jednotiek, ktoré mali k dispozícii ťažkú výzbroj a delostrelectvo. V priebehu bitky dopadalo na mesto až 12 000 delostreleckých granátov a rakiet denne.[7] Bola to najťažšia bitka odohrávajúca sa na európskom kontinente od skončenia Druhej svetovej vojny, Vukovar bolo prvé mesto od roku 1945, ktoré bolo kompletne zničené.[8][9] Keď 18. novembra 1991 Vukovar padol, niekoľko stoviek vojakov a civilistov bolo zmasakrovaných srbskými jednotkami a najmenej 20 000 obyvateľov bolo deportovaných z mesta a okolia.[10] Väčšina Vukovaru bola „etnicky očistená“ od nesrbského obyvateľstva a následne bolo mesto pripojené k samozvanej Republike Srbská Krajina. Niekoľko srbských vojenských a politických predstaviteľov, vrátane Miloševića, neskôr skončilo pred súdom, a niektorí aj vo väzení, kvôli vojnovým zločinom spáchanými počas bitky i po nej.
Dohra
[upraviť | upraviť zdroj]Juhoslovanskú armádu bitka vyčerpala a znamenala obrat v Chorvátskej vojne. Niekoľko týždňov nato bolo vyhlásené prímerie. Mesto zostalo pod kontrolou Srbov po celú dobu vojny, až v roku 1998 bolo mierovou zmluvou prevedené pod záštitou OSN pod kontrolu Chorvátska. Odvtedy prebieha v meste prestavba, ale napriek tomu je stále poznačené vojnou. Medzi dvoma hlavnými etnickými komunitami obývajúcimi mesto existujú hlboké rozpory a niekdajšiu predvojnovú prosperitu sa už obnoviť nepodarilo.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Central Intelligence Agency Office of Russian and European Analysis (2000). Balkan Battlegrounds: A Military History of the Yugoslav Conflict, 1990–1995: Volume 1. Washington, D.C.: Central Intelligence Agency. ISBN 978-0-16-066472-4.
- Horton, Richard C. (2003). Second Opinion: Doctors, Diseases and Decisions in Modern Medicine. Londýn: Granta Books. ISBN 978-1-86207-587-0.
- Notholt, Stuart (2008). Fields of Fire : An atlas of ethnic conflict. Londýn: Troubador Publishing Ltd. ISBN 978-1-906510-47-3.
- Kardov, Kruno (2007). "Remember Vukovar". In Ramet, Sabrina P.; Matić, Davorka. Democratic Transition in Croatia: Value Transformation, Education, and Media. College Station, Texas: Texas A&M University Press. ISBN 978-1-58544-587-5.
- Šebetovsky, Mario (júl 2002). The Battle of Vukovar: The Battle That Saved Croatia. Quantico, VA: United States Marine Corps Command and Staff College, Marine Corps University.
- Woodward, Susan L. (1995). Balkan Tragedy: Chaos and Dissolution after the Cold War. Washington, D.C.: Brookings Institution Press. ISBN 978-0-8157-9513-1.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Central Intelligence Agency Office of Russian and European Analysis 2000, str. 99
- ↑ Woodward (1995), str. 258
- ↑ Central Intelligence Agency Office of Russian and European Analysis 2000, str. 100
- ↑ Šebetovsky (2002), str. 11
- ↑ Central Intelligence Agency Office of Russian and European Analysis 2000, str. 205
- ↑ Kardov (2007), str. 64
- ↑ Horton (2003), str. 132
- ↑ Notholt (2008), str. 7; 28
- ↑ Borger, 2011
- ↑ Prosecutor v. Milosevic, 23. október 2002
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka o Vukovar
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Vukovar na anglickej Wikipédii.