Breznianska skalka
Breznianska skalka | |
prírodná rezervácia | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Banskobystrický |
Okres | Brezno |
Mesto | Brezno |
Súradnice | 48°49′21″S 19°37′38″V / 48,8225°S 19,6272222°V |
Rozloha | 0,1185 km² (12 ha) |
Vznik | 1981 |
Správa | NAPANT |
Kód | 225 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Wikimedia Commons: Breznianska skalka | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Breznianska skalka je malá prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody NAPANT.[1] Leží v ochrannom pásme NP Nízke Tatry, v nadmorskej výške cca 680 až 875 m nad morom. Nachádza sa v katastrálnom území mesta Brezno v okrese Brezno v Banskobystrickom kraji. Patrí do geomorfologických celkov Breznianska kotlina a Horehronské podolie.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Územie bolo vyhlásené za chránené v roku 1981 na rozlohe 11,85 ha. Lokalita Breznianska skalka spadá pod VCHU: Ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry. Účelom je: Ochrana fytogeograficky a dendrologicky významnej lokality duba zimného v zachovalej porastovej formácii na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.[2]
Príroda
[upraviť | upraviť zdroj]Na Breznianskej skalke panujú zaujímavé prírodné pomery. Geologicky je územie budované spodnotriasovými kremencami rôznej zrnitosti. Po okraji chráneného územia vystupujú metamorfované horniny – fylity, svory, amfibolity. Územie je orientované juhovýchodne až juhozápadne, so sklonom svahov 30 až 75 %. Na úpätí sa nachádzajú rozsiahle kamenné moria, blokoviská a suťoviská. Pôdny kryt tvoria podzoly na silikátovom podloží. Hydrologicky sa územie zaraďuje k povodiu rieky Hron, klimaticky patrí do mierne teplej oblasti. Priemerná ročná teplota je 6,3 ° C, priemerné ročné zrážky sa pohybujú okolo 730 mm.[1]
Flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Územie predstavuje severovýchodne vysunutú lokalitu duba zimného (Quercus petraea) na Horehroní. Lesný porast s prímesou duba zimného na kremencoch je príkladom prenikania teplomilných spoločenstiev do vyšších polôh. Zachovaný zvyšok porastu je jedinečnou botanickou, dendrologickou a fytogeografickou zvláštnosťou svojho druhu v tejto oblasti.[1]
Po floristickej stránke sú tieto porasty veľmi chudobné. V stromovej etáži prevláda buk lesný (Fagus sylvatica), dub zimný (Quercus petraea), smrek obyčajný (Picea abies) a jedľa biela (Abies alba). Ojedinele sa vyskytuje aj jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), jarabina mukyňová (Sorbus aria) a smrekovec opadavý (Larix decidua).
Krovinatá etáž nie je vyvinutá, na skalných hrebienkoch rastie ojedinele tavoľník prostredný (Spirea media), ostružina černicová (Rubus fruticosus) alebo ruža šípová (Rosa canina). Podobne bylinná vrstva je jednotvárna. Jej fyziognómiu určujú dominujúce súvislé zárasty čučoriedky obyčajnej (Vaccinium myrtillus) a lipnice hájnej (Poa nemoralis).[3] Sprievodnými druhmi sú papradka samčia (Dryopteris filix max), papradka samičia (Athyrium filix femina), kručinka farbiarska (Genista tinctoria), luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria) a iné druhy.
Fauna
[upraviť | upraviť zdroj]Podrobný zoologický prieskum vykonaný nebol, doterajšie pozorovania poukazujú na výskyt bežného lesného vtáctva (sýkorka veľká, slávik červienka, krkavec čierny a pod.) a niektorých druhov hmyzu. Z fauny bol zistený výskyt chránených motýľov, napr. vidlochvosta feniklového (Papilio machaon) a vidlochvosta ovocného (Papilio podalirius).[3]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Breznianska skalka je turisticky zaujímavá lokalita s krásnymi výhľadmi na mesto Brezno. Dostať sa na Skalku môžete priamo z mesta cez Horné Lazy.[4] V blízkosti sa nachádza aj vysielač a stará štôlňa, ktorá bola vyrazená v rokoch 1953 až 1959 za účelom prieskumu uránového zrudnenia.[5] Územím však dosiaľ neprechádza žiaden turistický ani náučný chodník.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Výhľad na Horehronské podolie a Brezno
-
Miestna vegetácia
-
Prístupová cestička
-
Listy duba zimného
-
Informačná tabuľa prírodnej rezervácie
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c NAPANT [online]. [Cit. 2019-08-31]. Dostupné online.
- ↑ Breznianska skalka. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ a b Prírodná rezervácia Breznianska skalka [online]. Najkrajší kraj.sk, 2017-01-10, [cit. 2019-08-31]. Dostupné online.
- ↑ S.R.O, Global24. Jarný oddych v našom okolí, ktorý vám dobije baterky: 5 miest v okolí Brezna, kde si prídete na svoje [online]. Brezno24.sk, [cit. 2019-08-31]. Dostupné online.
- ↑ PROGRESIO. Náučné chodníky na Slovensku [online]. [Cit. 2019-08-31]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Breznianska skalka
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Breznianska skalka v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
- Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky