Charles Dickens
| Charles Dickens | |
| anglický spisovateľ | |
 | |
| Narodenie | 7. február 1812 Landport, Hampshire, Spojené kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 9. jún 1870 (58 rokov) Higham, Kent, Spojené kráľovstvo |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Charles Dickens (plné texty diel autora) |
| Commons |  Charles Dickens |
Charles John Huffam Dickens (pseudonym Boz) (* 7. február 1812, Landport, Spojené kráľovstvo – † 9. jún 1870, Higham) bol anglický spisovateľ[1].
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa ako syn neúspešného vládneho úradníka Johna Dickensa a Elizabeth Barrowovej. Keď mal 5 rokov presťahovali sa do Chathamu v Kente a v 10-tich sa sťahovali do Camden Town v Londýne. Jeho rodičia žili v biede a mladý Dickens si veľa pretrpel. Ocitol sa na dne, keď jeho otca odsúdili do väzenia pre dlžníkov. Dvanásťročný Charles si musel zarábať na živobytie v továrni na výrobu krémov. Táto práca a návštevy vo väzení zanechali v jeho vnímavej duši pocit poníženia a odporu s ktorým sa často stretávame v jeho neskoršej tvorbe, najmä v románe David Copperfield.
Vzdelanie nadobudol vlastnou usilovnosťou. Náruživo čítal staré romány a navštevoval Britské múzeum. Ako 15-ročný sa stal pisárom v kancelárii právneho zástupcu. Naučil sa rýchlopis a v roku 1835 sa stal súdnym a parlamentným spravodajcom časopisu Morning Cronicle. Medzitým písal umeleckú prózu a v rokoch 1833 – 1835 prispieval črtami do Monthly Magazine[2]. Príspevky vydal v roku 1836 pod názvom Sketches by Boz (Bozove črty).
V roku 1836 sa oženil s Catherine Hogarthovou a mal s ňou 10 detí. O rok neskôr zomrela jeho 17-ročná švagriná, čo ho hlboko zasiahlo. V roku 1842 odišiel do Ameriky, kde obhajoval medzinárodný copyright a zrušenie otroctva. O jeho deti sa zatiaľ starala jeho švagriná Georgina, ktorá sa stala trvalou súčasťou ich domácnosti i po rozpade jeho manželstva.
Dickens bol veľmi usilovný spisovateľ, obľúbený a ochotný rozprávač, ale taktiež rád hrával v dobročinných divadelných predstaveniach. Amatérsky za zaoberal kriminológiou, špiritizmom a hypnotizérstvom, rád sa dobre zabavil a prechádzal prírodou i denným a nočným Londýnom. Býval tiež škriepny a hysterický, a taktiež nie vždy dobre vychádzal so svojimi vydavateľmi.
Od roku 1853 verejne predčítaval zo svojich diel. Celkovo uskutočnil 471 takýchto literárnych posedení, na ktorých ho najviac lákal a fascinoval živý kontakt s poslucháčmi. V roku 1857 sa zamiloval do herečky Ellen Ternanovej. Ich vzťah trval až do Dickensovej smrti [3]. V roku 1858 sa rozviedol so svojou manželkou, čím vyvolal nielen spoločenský škandál, ale i zmenšil okruh svojich priateľov. V roku 1860 kúpil a opravil dom v obci Higham blízko Rochestru, kde žil až do konca života.
V roku 1865 pri návrate z Francúzska, kde bol s Ellen Ternanovou a jej matkou, prežil veľké železničné nešťastie pri meste Staplehurst v Kente[4]
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
. V rokoch 1867 – 1868 podnikol ďalšie turné do USA a v roku 1870 bol prijatý na hodinovej audiencii kráľovnou Viktóriou.
Od detstva trpel na problémy s obličkami a keď sa k nim na začiatku 60. rokov pridružili aj srdcové problémy, začal veľmi rapídne chradnúť. Zomrel náhle pri písaní svojho posledného románu Gad’s Hill, pochovaný je vo Westminsterskom opátstve.
Dickensove deti
[upraviť | upraviť zdroj]- Charles Culliford Boz (* 6. január 1837 – † 20. júl 1896)
- Mary Angela (* 6. marec 1838 – † 23. júl 1896)
- Catherine Elizabeth Macready (* 29. október 1839 – † 9. máj 1929)
- Walter Savage Landor (* 8. február 1841 – † 31. december 1863)
- Francis Jeffrey (* 15. január 1844 – † 11. jún 1886)
- Alfred D'Orsay Tennyson (* 28. október 1845 – † 2. január 1912)
- Sydney Smith Haldimand (* 18. apríl 1847 – † 2. máj 1872)
- Henry Fielding (* 15. január 1849 – † 21. december 1933)
- Dora Annie (* 16. august 1850 – † 14. apríl 1851)
- Edward Bulwer Lytton (* 13. marec 1852 – † 23. január 1902)
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Dickens je jedným z najväčších anglických prozaikov 19. storočia[5] a je považovaný za druhého najlepšieho anglického spisovateľa, hneď po dramatikovi Williamovi Shakespearovi. Napísal takmer 20 románov, z ktorých mnohé vychádzali na pokračovanie v časopisoch.
Jeho tvorba sa vyznačuje humorom, vrúcnosťou, súcitom a častým pátosom, ktoré sprevádzajú jeho rozprávanie o živote viktoriánskeho Anglicka vrátane všadeprítomného utrpenia a nespravodlivosti, zvyčajne stojacich v centre autorovej kritickej pozornosti. V jeho tvorbe sa objavujú aj autobiografické črty (napr. uvrhnutie otca do väzenia pre dlžníkov, ktoré zobrazil v románe Malá Doritka a David Copperfield).
Stvoril množstvo nezabudnuteľných postáv, ako Uriáš Heep, Scrooge alebo pán Pickwick. Prvé literárne diela začal uverejňovať v roku 1833 v časopisoch pod pseudonymom Boz. Sériu humoristických čŕt The Posthumous papers of Pickwick Club (Pamäti Klubu Pickwickovcov) písal na objednávku a uverejňoval v zošitoch. Pickwickovci mu otvorili dvere k sláve a materiálnej istote. 24-ročný spisovateľ, ktorý vynikal jemným humorom, sa ocitol na vrchole literárneho úspechu.
V seriáli veľkých románov, ktoré nasledovali na rozdiel od úsmevnosti Pickwickovcov prevládajú temnejšie tóny. V časopise Bentley’s Miscellany vychádzal na pokračovanie Oliver Twist a v mesačných pokračovaniach aj román Nicholas Nickleby. Romány The Old Curiosity Shop (Starožnícky obchod) a Barnaby Rudge vychádzali ako časť seriálu Master Humphrey’s Clock (Hodiny mladého pána H.).
Výsledkom jeho cesty do Ameriky boli veľmi kritické diela American Notes (Americké poznámky) a časť románu Martin Chuzzelewit. Vystupoval aj v ochotníckom divadle a vo forme prednášok čítal svoje Vianočné príbehy. Medzi rokmi 1843 – 1867 písal každý rok jednu „vianočnú“ knihu alebo novelu (okrem rokov 1847 a 1849), nazývané Christmas Books (Vianočné knihy), z ktorých prvá bola kniha s názvom A Christmas Carol in Prose (Vianočná koleda). Nasledujúci rok vyšli ďalšie príbehy, The Chimes (Novoročné zvony), The Cricket on the Heart (Cvrček na ohnisku), The Battle of Life (Boj života) a ďalšie. Označoval ich za rozmarné masky, vzbudzujúce láskyplnosť a zdržanlivosť, čo prispelo k jeho popularite.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]
- 1836 / 1837 – The Pickwick Papers (Pamäti klubu Pickwickovcov), je písaný pod menom Ch.D a formou zápiskov z činnosti skupiny výstredných Angličanov, ktorí sa častujú rozprávaniami o svojich neobyčajných dobrodružstvách; hlavnými postavami sú pán Pickwick, predseda klubu, a jeho veselý sluha Sam Weller.
- 1837 / 1838 – Oliver Twist, mladý hrdina zažíva dramatické zvraty od pobytu v sirotinci, života medzi londýnskymi vreckovými zlodejmi až po zakotvenie v bohatej rodine (v roku 1948 bol nakrútený film, v roku 1960 muzikál)
- 1838 / 1839 – The Life and Adventures of Nicholas Nickleby (Život a dobrodružstvá Nicholasa Nicklebyho, putovanie a protivenstvá, ktoré musí prekonávať mladý učiteľ a jeho sestra
- 1840 / 1841 – The old Curiosity Shop (Starožitnícky obchod), román poukazujúci na prostú a krehkú ľudskosť v podobe starožitníka Trenta a jeho vnučky Nell a dravosť v podobe zloducha Quilpa
- 1841 – Barnaby Rudge, historický román z obdobia protikatolíckych nepokojov v roku 1780
- 1842 – American Notes (Americké poznámky), cestopisné eseje
- 1843 / 1867 – A Christmas Books (Vianočné knihy)
- 1843 – A Christmas Carol in Prose (Vianočná koleda), najprekladanejšie dielo z celej jeho tvorby; príbeh úžerníka Scroogea, ktorého vo sne strašia traja duchovia – duch minulých Vianoc (predstavuje šťastné detské sviatky), duch prítomných Vianoc (poukazuje na chudobnú domácnosť jeho zle plateného zamestnanca) a duch budúcich Vianoc (ukazuje jeho nikým neoplakávanú smrť).
- 1844 – The Life and Adventures of Martin Chuzzlewit (Život a dobrodružstvá Martina Chuzzelewita), román
- 1844 – The Chimes (Novoročné zvony)
- 1845 – The Cricket on the Heart (Cvrček na ohnisku)
- 1846 – The Battle of Life (Boj života)
- 1848 – The Haunted Man (Štvaný človek)
- 1850 – A Christmas Tree (Vianočný stromček)
- 1851 – What Christmas Is as We Grow Older (Čo sú to Vianoce, keď zostarneme)
- 1852 – The Poor Relation’s Story (Príbeh chudobného príbuzného)
- 1853 – Nobody’s Story (Príbeh nikoho)
- 1854 – The Seven Poor Travellers (Sedem úbohých tulákov)
- 1855 – The Holly-Tree Inn (Hostinec u cezmíny)
- 1856 – The Wreck of the Golden Mary (Vrak zlatej Márie)
- 1857 – The Perils of Certain English Prisoners (Nebezpečenstvo pre niektorých anglických väzňov)
- 1858 – Going Into Society (Chodenie do spoločnosti)
- 1859 – The Jaunted House (Strašidelný dom)
- 1860 – A Message from the Sea (Posolstvo z mora)
- 1861 – Tom Tiddler’sGround (Zem Toma Tiddlera)
- 1862 – Somebody’s Luggage (Niekoho batožina)
- 1863 – Mrs. Lirriper’s Lodgings (Byt pani Lirriperovej)
- 1864 – Mrs. Lirriper’s Legacy (Odkaz pani Lirriperovej)
- 1865 – Doctor Marigold (Doktor Marigold)
- 1866 – Mugb Junction (Prestupná stanica Mugb)
- 1867 – No Thoroughfare (Prejazd zakázaný)
- 1846 – Pictures form Italy (Obrázky z Talianska), cestopisné eseje
- 1846 / 1848 – Dombey and Son (Dombey a syn), román o majiteľovi lodnej dopravy, ktorý má len jeden cieľ – zaistiť si syna a dediča – a za tým si ide bezohľadne a aj cez mŕtvoly, až kým nepríde o všetko
- 1849 – The Life of Our Lord (Život nášho Pána), výchovný román, ktorý napísal pre svoje deti (knižne vyšlo až v roku 1934)
- 1849 / 1850 – David Copperfield, román sa opiera o udalosti z autorovho života: sirotu Davida pošlú do internátnej školy, kde zažije kruté zaobchádzanie a čoskoro musí nastúpiť do zamestnania, utečie z domova, býva u svojej výstrednej tety, nakoniec však vyštuduje a stane sa z neho slávny spisovateľ.
- 1852 – A Child’s History of England (Anglické dejiny pre deti)
- 1852 / 1853 – Bleak House (Ponurý dom)
- 1854 – Hard Times (Zlé časy), román vyjadrujúci kritický pohľad na viktoriánsku industrializáciu
- 1855 / 1857 – Little Dorrit (Malá Dorritka), príbeh dievčatka vyrastajúceho vo väzení pre dlžníkov
- 1858 – Reprinted Pieces (Pretlačené práce), súbor drobných prác, esejí a čŕt
- 1859 – A Tale of Two Cities (Príbeh dvoch miest), román založený na charakterových, dejových a ďalších kontrastoch dvoch miest, ktorými sú Londýn a Paríž
- 1860 / 1861 – Great Expectations (Veľké nádeje), román s autobiografickými prvkami o ceste za šťastím, ktorú hrdina vidí v živote vyšších vrstiev
- 1861 – The Uncommercial Traveller (Príbeh obchodného cestujúceho), súbor drobných prác, esejí a čŕt
- 1868 – Uncollected Writings from Household Words 1850 – 1859 (Práce z časopisu Domáce slová 1850 – 1859), súbor drobných prác, esejí a čŕt
- 1868 – The Magic Fishbone (Čarovná rybia kosť)
- 1870 – The Mystery of Edwin Drood (Tajomstvo Edwina Drooda), román ostal nedokončený
- 1870 – Speeches (Prejavy), súbor prejavov z verejných schôdzí a banketov
- 1880 / 1882 – Letters (Listy)
- 1885 – Plays and Poems (Básne a hry), súhrn dramatických prác
- 1908 – Miscellaneous Papers (Rôzne práce), súbor drobných prác, esejí a čŕt
- Náš starý spoločný priateľ
- Nádejné vyhliadky
Sfilmované diela
[upraviť | upraviť zdroj]- 1922 – Oliver Twist (réžia Frank Lloyd; Jackie Coogan ako Oliver a Lon Chaney ako Fagin)
- 1934 – Great Expectations (réžia Stuart Walker)
- 1935 – David Copperfield (réžia George Cukor)
- 1935 – A Tale of Two Cities (réžia Jack Conway)
- 1938 – A Christmas Carol (réžia Edwin L. Marin)
- 1946 – Great Expectations (réžia David Lean; hrajú John Mills a Jean Simmonsová)
- 1947 – Nicholas Nickleby (réžia Alberto Calvacanti)
- 1948 – Oliver Twist (réžia David Lean; Alec Guinness ako Fagin)
- 1951 – Scrooge (réžia Brian Desmond Hurst)
- 1952 – The Pickwick Papers (réžia Noel Langley)
- 1958 – A Tale of Two Cities (hrá Dirk Bogard)
- 1968 – Oliver!, muzikál od Lionela Barta (réžia Carol Reed)
- 1970 – Scrooge (hrajú Albert Finney a Alec Guinness)
- 1983 – Mickey's Christmas Carol, kreslený film z dielne Walta Disneyho
- 1992 – The Muppet Christmas Carol (réžia Brian Henson; Michael Caine ako Scrooge)
- 1997 – Oliver Twist (Richard Dreyfuss ako Fagin, Elijah Wood)
- 1998 – Great Expectations (Ethan Hawke a Gwyneth Paltrowová)
- 2002 – Nicholas Nickleby (réžia Douglas McGrath)
- 2005 – Oliver Twist (réžia Roman Polański; Ben Kingsley ako Fagin)
- 2008 – Little Dorit (réžia Diarmuid Lawrence; Matthew MacFadyen ako Arthur Clennam)
- 2011 – Great Expectations (Douglas Booth ako Pip; David Suchet ako Jaggers)
- 2012 – The Mystery of Edwin Drood (hrajú Matthew Rhys a Julia McKenzie)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Philip Collins, Charles Dickens British novelist.
- ↑ PATTEN, Robert L.. "From Sketches to Nickleby".. [s.l.] : Cambridge University Press., 2001. ISBN 978-0-521-66964-1.
- ↑ Stefan Meetschen: Ein Denkmal wollte er nicht. Zum 200. Geburtstag von Charles Dickens In: Die Tagespost, Würzburg, 4. Februar 2012, Nr. 15, s. 10.
- ↑ Charles Dickens survives a train crash, 1865
- ↑ BLACK, Joseph Laurence. The age of romanticism. The Victorian era. The twentieth century and beyond. The Broadview Anthology of British Literature 2.. [s.l.] : Broadview Press, 2007. ISBN 978-1-55111-869-7.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles Dickens
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Charles Dickens- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles Dickens
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Charles Dickens na anglickej Wikipédii.
