Chua Kuo-feng

	Chua Kuo-feng
Bývalý Premiér Čínskej ľudovej republiky
	V úrade; 1976 – 1980
Bývalý predseda Komunistickej strany Číny
	V úrade; 1976 – 1981
Bývalý predseda Ústrednej vojenskej komisie Číny
	V úrade; 1976 – 1981
Biografické údaje
Narodenie	5. február 1921; Ťiao-čcheng, Šan-si, Čína
Úmrtie	20. august 2008 (87 rokov); Peking, Čína
Politická strana	Komunistická strana Číny
Profesia	Politik
Odkazy
	Chua Kuo-feng; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Chua Kuo-feng (čín. 华国锋, pchin-jin: Huà Guófēng; * 16. február 1921 – † 20. august 2008), vlastným menom Su Ču (čín. 苏铸, pchin-jin: Sū Zhù) bol čínsky komunistický politik, jeden zo štyroch politikov, o ktorých politológovia hovoria ako o Najvyššom vodcovi (paramount leader) Čínskej ľudovej republiky v 20. storočí (určenie najvyššieho vodcu nie je v čínskom politickom systéme priamočiare, najväčší vplyv nie je vždy zaručený formálne významnou funkcií). Chua Kuo-feng bol druhým vodcom komunistickej Číny po Mao Ce-tungovi, a to v rokoch 1976 – 1978. Bol to on, kto zastavil tzv. Gang štyroch, ktorý uvrhol Čínu do chaosu. Zastával v tom čase niekoľko kľúčových funkcií: premiéra, alebo predsedu štátnej rady (1976 – 1980), predsedu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny (1976 – 1978) a predsedu Ústrednej vojenskej rady Číny (1976 – 1981). Jeho politická ideológia je známa pod ťažko preložiteľným názvom „Dve akékoľvek“ (两个凡是) (podľa jeho hesla „Rozhodne podporíme akékoľvek politické rozhodnutia, ktoré urobil predseda Mao, a neochvejne sa budeme riadiť akýmikoľvek pokynmi, ktoré dal predseda Mao“).^[1]

V rokoch 1949 – 1971 bol regionálnym politikom v provincii Chu-nan. V neskoršom období Kultúrnej revolúcie sa dostal na čelo komunistického vedenia v Chu-nane. Okolo roku 1976 sa presunul do mocenského centra a získal si dôveru Mao Ce-tunga vďaka vernosti jeho učeniu. Po Čou En-lajovej smrti pomerne prekvapivo získal z pozície šéfa bezpečnosti provincie Chu-nan funkciu premiéra a po Mao Ce-tungovej smrti potom aj ďalšie dve kľúčové politické funkcie, k nevôli takzvaného Gangu štyroch, ktorý sa tiež usiloval o moc.^[2] Z politického zápasu vyšiel víťazne Chua Kuo-feng, keď nechal členov Gangu štyroch zatknúť a uväzniť. Oficiálne ukončil Kultúrnu revolúciu a zabránil v vyčíňaní Červených gárd a pokračovaní najhorších excesov.^[3] Bol však odhodlaný držať sa Mao Ce-tungovho učenia a chcel zrejme nastoliť režim sovietskeho typu. To ho však vyšachovalo z hry, keď začal stúpať vplyv Teng Siao-pchingovej skupiny, ktorá sa usilovala o oveľa zásadnejšie, najmä ekonomické reformy. Bodom zlomu sa stalo Tretie plenárne zasadnutie Ústredného výboru Komunistickej strany Číny roku 1978, kde bol Chua podrobený kritike a moci sa de facto ujal Teng Siao-pching, a hoci Chua nominálne ďalej zostával vo svojich funkciách, tie postupne strácal na začiatku 80. rokov.

Keďže jeho vláda trvala zhruba len dva roky, a to v čase značného chaosu, a pretože je politický systém Číny dosť zložitý, nie je Chua na Západe príliš známy, na rozdiel od piatich ďalších „Najvyšších vodcov“ (Mao Ce-tung, Teng Siao-pching, Ťiang Ce-min, Chu Ťin-tchao, Si Ťin-pching), a to napriek tomu, že ako prvý čínsky vodca od roku 1949 navštívil roku 1979 Európu a stretol sa napríklad s Margaret Thatcherovou, s ktorou dohodol obrysy budúcich dohôd o Hongkongu.

Chua zmenil text čínskej hymny, aby obsahovala oslavu Maa a Komunistickej strany Číny, tieto zásahy však boli neskôr zrušené.

Zomrel 20. augusta 2008 počas 29. letných olympijských hier v Pekingu, zmienka o jeho smrti sa do médií dostala iba okrajovo.^[4] Po skončení olympiády bol pochovaný za účasti najvyšších čínskych predstaviteľov - prítomní boli okrem iného Chu Ťin-tchao, Wen Ťia-pao či Ťiang Ce-min.

Referencie

↑ “TWO WHATEVERS” (“LIANGGE FANSHI”). In: SULLIVAN, Lawrence R. Historical Dictionary of the People's Republic of China. 2nd ed. Lanham, Md. : Scarecrow Press, 2007. 655 s. (Historical dictionaries of Asia, Oceania, and the Middle East; zv. 63.) ISBN 0-8108-5380-9. S. 526.
↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 560.
↑ Čáky, Milan (2004), „Hospodárske reformy v Číne“, Slovenská politologická revue (2): 3, https://sjps.fsvucm.sk/Articles/05_2_5.pdf
↑ TASR. Zomrel bývalý čínsky vodca Chua Kuo-feng. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-08-20. Dostupné online [cit. 2023-12-17]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chua Kuo-feng

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chua Kuo-feng na českej Wikipédii.

[sullivan-1] “TWO WHATEVERS” (“LIANGGE FANSHI”). In: SULLIVAN, Lawrence R. Historical Dictionary of the People's Republic of China. 2nd ed. Lanham, Md. : Scarecrow Press, 2007. 655 s. (Historical dictionaries of Asia, Oceania, and the Middle East; zv. 63.) ISBN 0-8108-5380-9. S. 526.

[fairbank-2] FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 560.

[čáky-3] Čáky, Milan (2004), „Hospodárske reformy v Číne“, Slovenská politologická revue (2): 3, https://sjps.fsvucm.sk/Articles/05_2_5.pdf

[4] TASR. Zomrel bývalý čínsky vodca Chua Kuo-feng. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-08-20. Dostupné online [cit. 2023-12-17]. ISSN 1335-4418.

[1]

[2]

[3]

[4]