Chufuova pyramída
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
- Chufuova pyramída
- MENO
-
- 3ḫt ḫwfw
- Chufu je na obzore
- ÚDAJE
- Lokalita: Gíza
- Staviteľ: Chufu
- Obdobie: 4. dynastia
- Typ: pravá pyramída
- Základňa: 230,33 m
- Súčasná výška: 138,8 [1] m
- Objem: 2 583 283 m³
- Sklon: 51° 50′ 40″
- Hrobka Ka: sat. pyramída
- Pyramídy kráľovien: 3
Súradnice: 29°58′44.5″S 31°08′02.5″V / 29,979028°S 31,134028°V
Chufuova pyramída (iné názvy: Cheopsova pyramída, Veľká pyramída, Chufevova pyramída, Prvá pyramída v/pri Gíze, Veľká pyramída, v antike nazývaná Veľká Cheopsova pyramída) je jedna z pyramíd, najväčšia z egyptských pyramíd a jediný dodnes existujúci div sveta zo siedmich divov sveta. Súdobý názov pyramídy bol Achet (Sídlo svetla), neskôr Achtej Chufu (Chufuov obzor. Chufu na obzore či Chufuova pyramída, ktorá je na mieste východu a západu slnka; tento názov sa vzťahuje asi aj na celé pyramídové pole).
Leží na pyramídovom poli pri egyptskej Gíze takmer v jednej línii s Menkaureho pyramídou a Rachefovou pyramídou (Chefrenovou, Chafreovou).
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Podložie pyramídy tvorí prirodzená skala. Pyramída je vybudovaná z lokálneho dostupné žltého numulitického vápenca. Na obloženie pyramídy sa použil biely turský vápenec (iner hedž), dovezený z Tury a El-Maasary na druhom brehu Nílu oproti Abusiru. Obloženie po arabskom vpáde strhli a použili na stavbu Káhiry. Vnútorné komory, chodby a stropné dosky sú z asuánskej žuly. Každý kváder, vrátane obloženia, je individuálne opracovaný, aby zapadol presne na určené miesto.
Vo vnútri má Veľká pyramída tri komory a veľkú galériu. Prvá komora je v skale asi 30 metrov pod základňou, druhá je tzv. Kráľovnina komora a tretia Kráľova komora.
Komory
[upraviť | upraviť zdroj]- Kráľova komora - (Kráľova miestnosť, komnata) meria 10,49 × 5,24 × 5,84 m. V ktorej hornej časti je 5 tzv. odľahčovacích komôr. Ich „odľahčovacia” funkcia nebola potvrdená, mohli slúžiť aj na zlepšenie akustiky v pyramíde. Strop Kráľovej komory tvorí 9 žulových blokov (každý 40 t) a vnútro sarkofág, tzv. džarun, ktorý je nezdobený a rezonuje ako zvon. Je z hnedosivej žuly a má rozmery 2,28 × 0,99 × 1,05 m (D × Š × V) a hmotnosť 3,75 t. Museli ho sem dopraviť ešte pred dobudovaním komory.
- Kráľovnina komora - (Kráľovnina miestnosť, komnata) má rozmery 5,76 × 5,23 × 6,26 m a leží 21,8 m nad základňou. Kráľovnina komora je prázdna miestnosť.
- Podzemná komora - má rozmery 14,08 × 3,36 × 3,10 až 4 m, leží v hĺbke 30 m. Vedie do nej Zostupná chodba ako aj dodatočne prerazená Služobná šachta.
Chodby
[upraviť | upraviť zdroj]- Veľká galéria - meria 46,61 × 2,09 × 8,46 až 8,74 m. Steny má obložené ôsmimi vrstvami vápencových kvádrov, pričom vyššia vrstva vždy prečnieva nad nižšou.
- Vetracie šachty - sú to úzke šachty vychádzajúce šikmo nahor, dve z Kráľovej komory a dve z Kráľovninej komory. Majú svetlosť 20 × 20 cm. Ich účel je neznámy, podľa názoru Nemeckého archeologického ústavu mali rituálny význam.
- Zostupná chodba - má dĺžku 105,34 m s profilom 1,09 × 1,2 m.
- Vzostupná chodba - napája sa na Zostupnú chodbu 18 m za vchodom do pyramídy, ktorý je v 19. vrstve vo výške 16,98 m. Má dĺžku 77,76 m a profil 1,05 × 1,2 m. Vedie do Veľkej galérie.
- Služobná šachta - má dĺžku 60 m a je zakrivená. Bola vysekaná dodatočne, možno ako úniková šachta pre robotníkov. Podľa povesti, Marduk, ktorý bol v Chufuovej pyramíde uväznený po návrate z Egypta v roku 3450 pred Kr. nespravodlivo odsúdený za smrť Dumuziho a o tisíc rokov neskôr zasadol na babylonský trón, údajne unikol práve cez Služobnú šachtu.
- Horizontálna chodba - má dĺžku 33,60 m a profil od 1,015 do 1,69 m. Spája Veľkú galériu s nižšie položenou Kráľovninou komorou.
- Predsieň - spája Veľkú galériu s Kráľovou komorou.
Po dobytí Egypta Arabmi pyramídu v roku 820 otvoril kalif Al-Monzun.[2] Na severnej strane tak vznikol vo výške 18 metrov dodnes používaný vchod.
Upresnenie údajov
[upraviť | upraviť zdroj]- Pôvodná výška: 280 kráľovských lakťov[3] → 146,44 m ≈ 146 m (uvádza sa aj 146,59 príp. 146,7 m)
- Dnešná výška: asi 138,70 m (uvádza sa aj 137,3 m)
- Pôvodná dĺžka strany: 440 kráľovských lakťov → 230,12 m ≈ 230 m (uvádza sa aj 227,50 m alebo 232,4 m)
- Dnešná dĺžka strany: 230,38 m[4]
- Plocha základne: asi 53 000 m² (5,3 ha)
- Celkový objem vrátane dutín (pôvodný): 2,58 miliónov m³
- Celkový objem bez dutín (pôvodný): 2,50 miliónov m³
- Plocha plášťa (pôvodná): asi 85 492 m²
- Priemerné rozmery viditeľných kamenných blokov: 1,0 m šírka aj výška aj hĺbka (väčšina blokov má však tvar kvádra)
- Priemerný objem kamenného bloku: 1,0 m³
- Priemerná hmotnosť kamenného bloku: 2,5 ton
- Počet všetkých kamenných blokov: asi 2,3 miliónov[5][6][7]
- Celková hmotnosť pyramídy (odhad): asi 6,25 miliónov ton (uvádza sa aj 6,5 – 7 miliónov ton)
Okolie
[upraviť | upraviť zdroj]Pri východnej stene pyramídy stojí Chufuov zádušný chrám (Chufuov kultový chrám). Zádušný chrám je s Chufuovým údolným chrámom (dosiaľ nepreskúmaným a zničeným) spojený 700 m (810 m) dlhou a 18 m širokou dláždenou Vzostupnou cestou. Východne a južne od pyramídy sa našiel jeden čln a 4 člnové jamy, čiže zrejme spolu štyri člny, ktoré mali panovníkovi uľahčiť po smrti cestu na štyri svetové strany. Čln sa našiel v priekope uzavretej 40 blokmi o celkovej hmotnosti 1 720 ton v roku 1954. Bol dlhý 45,38 m a široký 5,6 m a postavili ho z 1 224 kusov cédrového dreva.
Východne od pyramídy stoja 3 satelitné pyramídy (pyramídy kráľovien) s dĺžkou strán od 46,25 m do 49,5 m a výškou do 30 m. Sú to pyramídy kráľovnej a sestry Henutsen, kráľovnej Meretites a matky Hetepheres s pokladom. Podľa Inventárnej stély (z chrámu Esety) Chufu (Lesk Rera) zaznamenal, že vybudoval malú pyramídu pre Henutsen (Chenucu) a „založil dom Esety, vládkyne pyramídy, vedľa domu sfingy”. V severovýchodnom nároží objavili nedávno zvyšky Chufuovej satelitnej pyramídy, kde sa asi prezliekal pri sviatku sed.
Na západnej strane stojí cintorín so 64 mastabami úradníkov.
Spôsob stavby
[upraviť | upraviť zdroj]Spôsob jej stavby je podobne ako pri mnohých iných egyptských pyramídach dodnes sporný. Na jej výstavbu bolo treba preniesť kamene po trase 3,55 mil. km (asi saňami alebo smykmi), pričom len namáhavejšia cesta nahor s nákladom a rýchlejší zostup predstavoval celkovo až cca. 2,6 milióna pracovných hodín.
Podľa Herodota pyramídu za vlády Chufua stavalo 20 rokov asi 100 000 ľudí[8]. Dnes sa odborníci zhodujú, že na stavbe pracovalo vyše 30 000 robotníkov, niektorí dokonca hovoria len o 10 000 – nie však otrokov, ale roľníkov a kvalifikovaných robotníkov, pre ktorých bolo v blízkosti pyramídy zriadené dokonca i sídlisko s niekoľko tisícmi domov.[9][10][11] Avšak pri množstve prác potrebných na postavenie takejto stavby bolo nutné uložiť denne na miesto cca 800 t materiálu (pri stavbe trvajúcej 20 rokov). Mnohí bádatelia poukazujú na majstrovskú presnosť výstavby pyramídy a existujú pochybnosti o skutočnej dĺžke, období i technike výstavby.[10]
Štandardné vysvetlenie egyptológov je, že sa pyramída budovala pomocou rámp – asi troch obiehajúcich výstupných rámp a jednej zostupnej rampy (kolmá rampa by musela byť 1,5 až 3,3 km dlhá) – ktoré sa na konci stavby demontovali.
Podľa Josepha Davidovitsa pyramída nepozostáva z vápenca, ale z umelých kvádrov z geopolymerického betónu s nálezom vlasov a s preukázateľne oveľa väčším obsahom vody ako vápenec. Výrobu takýchto kvádrov spomína aj Famine stéla (asi z obdobia 3. dynastie) z ostrova Sehel severne od Asuánu.
Problematický je aj sarkofág v pyramíde. Podľa F. Petrieho by sme dnes na jeho vyhotovenie potrebovali pílu s trojmetrovým diamantovým ozubením a vrtáky s diamantovou hlavicou pod tlakom 2 tony.
Prisúdenie Chufuovi
[upraviť | upraviť zdroj]V štandardnej egyptológii sa udáva, že ju dal postaviť v rokoch 2600 – 2580 pred Kr. alebo 2650 – 2630 pred Kr. druhý kráľ 4. dynastie Chufu (Chufev, gr. Cheops), usudzuje sa tak z početných nápisov jeho mena na kameňoch aj vo vnútri pyramídy.
Chufuovi pyramídu prisúdil ako prvý antický autor (od ktorého ďalší antickí autori len odpisovali) Herodotos, ktorého správa o egyptských pyramídach je však na druhej strane zmes faktov a pochybných informácií.
Proti pravosti spomenutých nápisov, ktoré roku 1837 objavil Howard Vyse, Zecharian Sitchin (a podľa neho aj ďalší autori) odvolávajúc sa staroegyptského lingvistu Samuela Bircha uvádza, že ide o falzifikáty, pretože jeden znak je zapísaný chybne (Re namiesto Ch) a táto chyba vraj zodpovedá omylu v dvoch súdobých slovníkoch z 19. storočia, a ďalej uvádza údajné ďalšie ortografické nezrovnalosti. Všetky tieto jeho tvrdenia však jednoducho nezodpovedajú pravde, znaky sú vždy zapísané správne a v súlade s vtedajším písaním. V prospech pravosti nápisov hovorí aj skutočnosť, že:
- Samuel Birch v skutočnosti vo svojej štúdii celkom jasne tvrdil niečo iné, ako tvrdí Zecharian Sitchin
- medzi nápismi sa nachádza aj "17. znak počítania (dobytka)", ako aj názvy kolónií robotníkov, čo sú oboje veci, ktoré boli v roku 1837 ešte úplne neznáme
- medzi nápismi je aj Horovo meno Chufua, ktoré v roku 1837 ešte ako typ mena nebolo známe
- nápisy sú písané aj v škárach medzi kameňmi, kam sa falšovatelia nemohli dostať
Okrem toho sa pri vzostupnej ceste vedúcej k Chufuvovej pyramíde našli zvyšky reliéfnej výzdoby; za predpokladu, že táto výzdoba naozaj patrí k ceste (Herodotos spomína, že táto cesta bola reliéfne zdobená), jej výjavy jednak dokazujú sakrálny charakter budovy a jednak obsahujú jej názov (Chufuov obzor).
Datovanie a alternatívne teórie času vzniku pyramíd
[upraviť | upraviť zdroj]Rádiokarbónové datovanie 15 vzoriek starovekej omietky z roku 1984/1986 v Zürichu a Texase vo vedeckom projekte vedenom Markom Lehnerom zhodne udáva, že sa výsledné dáta pohybujú v rozmedzí 3809 – 2869 pred Kr. (podobné výsledky vyplývajú z opakovaného datovania z roku 1995). Profesor geológie Robert Schoch neskôr upozornil na to, že vzorky z hornej časti pyramídy sú jednoznačne staršie ako vzorky z dolnej časti pyramídy a navrhuje, že pyramída bola stavaná a prestavovaná v niekoľkých fázach a napríklad Chufu len prestaval alebo opravil staršiu stavbu.
Prakticky od nepamäti existuje tradícia, podľa ktorej sú pyramídy pri Gíze pozostatkom akejsi vyspelej predpotopnej civilizácie, ktorá zanikla niekedy okolo 10 000 pred Kr. (čo je aj veľmi zhruba koniec poslednej ľadovej doby). Ďalej sú časté predstavy, že buď pod Veľkou Sfingou alebo vo Veľkej pyramíde je ukrytá akási komnata či sieň, v ktorej je uchovaná všetka múdrosť tejto civilizácie. Takéto názory sú staršieho dáta (najneskôr od 3. storočia pred Kr.); takúto sieň a predpotopnosť pyramídy spomína Kniha Sothis, Kore Kosmou, Westcarov papyrus či Riman Ammianus Marcellinus v 4. stor. po Kr. O stavbe pyramídy pred Potopou za účelom uchovania predpotopných vedomostí boli presvedčení aj mnohí arabskí kronikári od 9. stor. po Kr.; kalif Al-Ma’mún aj roku 820 po Kr. presne z tohto dôvodu dal vytvoriť tunel do severnej steny pyramídy. V súčasnosti sú o podobnom pozadí pyramíd(y) presvedčení slobodomurári a rôzne ezoterické školy (napr. kalifornskí rozekruciáni AMORC a Teozofická spoločnosť v Londýne a Madrase). Okrem toho takéto tvrdenia opakovane hlásalo americké „médium“ Edgar Cayce, ku ktorého prívržencom pôvodne patril aj vyššie spomenutý, dnes ortodoxný, egyptológ Mark Lehner.
Z moderných autorov alternatívnych teórií za zmienku stoja azda okrem tradičného Ericha von Dänikena napríklad kvázi-trojica Graham Hancock, Graham Bauval a Adrian Gilbert, ktorí tvrdia, že stavby pyramídového komplexu pri Gíze sú verným obrazom určitých astronomických zoskupení v roku 10 450 pred Kr., pričom k tomuto roku bol každopádne zhotovený plán pre tento komplex, ale konkrétne Veľká pyramída bola vraj v rámci tohto plánu postavená asi až roku 2450 pred Kr. ± 25 rokov (teda zhruba za Chufua), pretože astronomická orientácia jej Vetracích šácht zodpovedá tomuto roku; v roku 2 450 pred Kr. by tieto šachty smerovali (ak by sa predĺžili donekonečna):
- južná z Kráľovej komory k hviezde Alnitak (stotožňovanej Egypťanmi s Usirem) v súhvezdí Orion
- severná z Kráľovej komory k hviezde Thuban (spájanej Egypťanmi s „vesmírnym tehotenstvom a zrodením”) v súhvezdí Draka
- južná z Kráľovninej komory k Síriu (stotožňovanej Egypťanmi s bohyňou Eset) v súhvezdí Veľkého psa
- severná z Kráľovninej komory k hviezde Kochab (spájanej s vesmírnou obnovou a nesmrteľnosťou) v súhvezdí Malý voz
Datovanie do okolo 2450 pred Kr. nepriamo potvrdila Kate Spenceová z Cambridgeskej univerzity, ktorá astronomických výpočtami (na základe precesie a odklonu pyramíd od astronomickej orientácie) dospela k výsledku 2478 ± 5 rokov (In Nature, 2000). Jej postup je ale medzičasom vo viacerých bodoch sporný.
Posledné objavy dutín/nových priestorov
[upraviť | upraviť zdroj]V lete 1986 objavili francúzski architekti Jean-Patrice Goidin a Gilles Dormion pomocou elektronických mikrosond, ktorými prenikli cez dva metre hrubý kameň, pri Kráľovninej komore dutinu (novú komoru?) naplnenú nezvyčajne jemným (a podľa niektorých názorov rádioaktívnym) pieskom. Ďalší výskum dutiny neprebehol.
V roku 1988 japonský tím pod vedením Sakudži Jošimura z Univerzity Waseda v Tokiu pomocou špeciálnych radarov takisto zistil existenciu dutiny (novej komory?) vedľa chodby vedúcej ku Kráľovninej komnate, blízko miesta, kde vŕtali v roku 1986 Francúzi. Okrem toho našli veľkú dutinu za severozápadnou stenou Kráľovninej komnaty a tunel vedúci južne z pyramídy von. Celkový objem dutých priestorov odhadli na 20 % (francúzski architekti Jean-Patrice Dormion a Gilles Goidin v roku 1986 na 15 %). Egyptské úrady neumožnili urobiť skúšobné vrty a projekt zastavili.
V marci roku 1993 objavil kamerový minirobot na kolesách „Upuaut“ (nazvaný podľa egyptského boha – Otvárača ciest) mníchovského inžiniera Rudolfa Gantenbrinka spolupracujúceho vtedy s Nemeckých archeologickým ústavom v Káhire (Deutsches Archäologisches Institut, DAI) v dvoch „slepých“ tzv. Vetracích šachtách stúpajúcich z Kráľovninej komnaty toto:
- v severnej šachte zaseknutú železnú tyč, ktorá tu ostala po výskumoch hobbyarcheológa W. Dixona, ktorý roku 1872 tieto dve šachty objavil; ďalší prieskum si vyžaduje najprv odstránenie tyče
- v južnej šachte sa robot po cca. 65 m vo výške 59 m nad základňou pyramídy, medzi jej 74. – 75. vrstvou, zastavil a kamera ukázala, že chodba je zakončená kamennou platňou s medenými zámkami, za ktorou je dutina; ďalší výskum Gantenbrinkovi nepovolili
17. septembra 2002 sa Gantenbrink vrátil (tento raz pracoval pre Egypťanov) a v priamom televíznom prenose špeciálny minirobot "Upuaut 2" vyvŕtal dieru do zakončovacej platne južnej šachty; prestrčenou kamerou sa zistilo, že za platňou je prázdna dutina zakončená opäť ďalšou platňou. V roku 2005 Záhí Hawáss, vedúci egyptských vykopávok, oznámil, že sa plánuje použitie singapurského robota na preniknutie aj cez túto druhú blokádu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Velká pyramida - Káhira
- ↑ SILIOTTI. Starověký Egypt. Praha : Rebo, 2007. S. 129. (český)
- ↑ 1 kráľovský lakeť = 52,3 cm
- ↑ HRYCH, Ervín. Velká kniha vládců starověku. Praha : Regia, 2002. S. 61. (český)
- ↑ Pyramidy?, Česká televize, http://www.ceskatelevize.cz/porady/10348543487-pyramidy/211382551180001/, čas 00:09:38
- ↑ Pyramid code, http://www.youtube.com/watch?v=Pqy6p-OFfuM
- ↑ BINGHAMOVÁ, Jane. Encyklopedie starověkého světa. Bratislava : Perfekt, 2004. S. 104. (český)
- ↑ Hrych, str 61.
- ↑ Hrych, str 62.
- ↑ a b Huff, str 35.
- ↑ Binghamová, str 104.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chufuova pyramída
| Rekordy | ||
|---|---|---|
| Predchodca Červená pyramída 104 m |
Najvyššia stavba sveta Cheopsova pyramída ca 2570p.n.l.-516 n.l. 146,6 m |
Nástupca Pagoda Jung-ning 147 m |
| Predchodca Pagoda Jung-ning 147 m |
Najvyššia stavba sveta Cheopsova pyramída 532-1311 146,6 m |
Nástupca Lincolnská katedrála 160 m |