Death growl

Hudobný portál

Death growl, alebo tiež známy aj ako popri iných názvoch deathmetalové vokály, hrdelné vokály, growling, chrochtanie, či nečistý spev , je vokalizačný štýl obyčajne používaný spevákmi v deathmetalových a blackmetalových skupinách, ale tiež v rôznych štýloch heavy metalu a hardcore punku.

Predovšetkým death metal sa spája s hrdelnými vokálmi. Death metal, ktorý je na rozdiel od thrash metalu temnejší a morbídnejší, obsahuje „zvyčajne veľmi hlboké, hrdelné a neinteligentné“ vokály, ktoré majú evokovať chaos, smrť a nešťastie. Natalie Purcell poznamenáva, že „aj keď veľká väčšina deathmetalových kapiel používa veľmi nízke, akoby zvieracie, takmer nerozoznateľné vrčanie ako vokály, množstvo skupín má vysoké a jačavé alebo operatívne vokály, alebo skrátka hlboké a nasilu spievané vokály.“ Sociologička Deena Weinstein k death metalu podotýka, že „speváci v tomto štýle majú osobitý sound, texty nespievajú, ale vrčia a bručia. Výdatne používajú hlasové skreslenie.“ Publicista Ian Christe si všíma postupný vývoj metalových vokálov, od tradičného heavy metalu k thrash metalu smerom k death metalu.

„

Aby fanúšikovia boli schopní doceniť hudbu, museli predovšetkým akceptovať neúprosné zvukové predznamenanie – hrdelný spev, ktorému chýbalo málo a stal by sa hrozivým vrčaním takmer mimo hranice počuteľnosti. Thrashmetalový chrapľák Jamesa Hetfielda bol iste omnoho drsnejší než heavymetalové výšky Roba Halforda, ale kvôli vyvolaniu presvedčivých obrazov hnijúcich mŕtvol a nezmerných katastrofických hrôz si kreatúry ako Glen Benton z Deicide skrátka trhali hrtany...

“

Growling je občas kritizovaný kvôli svojej „šerednosti“. Avšak drsnosť growlingu verne vystihuje temné a rušivé námety death metalu.

Technika

Pri growlingu možno použiť rôzne hlasové efekty, avšak zvyčajne sa používajú len kvôli vylepšeniu účinku spevu, a nie na jeho samotné vytvorenie. Hlasové efekty sa celkovo používajú len zriedkakedy. Učitelia spevu vyučujú rôzne techniky, avšak dlhodobé využívanie tohto spevu si môže napriek tomu vybrať svoju daň. Najznámejšou učiteľkou tohto typu spevu je Melissa Cross. Rôznymi technikami sa snažia speváci predísť zdravotným následkom, ale úplne eliminovať riziko sa nedá. Klinika Radboudskej Univerzity v Nijmegen v Holandsku v júni 2007 uviedla, že kvôli zvýšenej obľúbenosti growlingu v oblasti, musela liečiť niekoľko pacientov kvôli opuchom a polypom na hlasivkách.

História a variácie

Predchodcovia growlingu

Používanie „chrochtania“, „ohavného“ spevu, na vyjadrenie zlomyseľnosti, možno v rockovej hudbe vystopovať prinajmenšom do roku 1956, kedy Screamin’ Jay Hawkins vo svojej piesni „Put a Spell on You“ spieva omnoho nižšie a hrubšie než bolo dovtedy zvykom. Síce zo žartu, ale do mikrofónu si „zachrochtali“ aj legendárni The Who – komediálna pieseň „Boris the Spider“ obsahuje hlboké hrdelné chrochtanie basgitaristu Johna Entwistla, ktoré možno ovplyvnilo moderných deathmetalových spevákov.

Treba sa tiež zmieniť o piesni „21st Century Schizoid Man“ (1969) od skupiny King Crimson, ktorá je známa silne skreslenými vokálmi Grega Lakea. Skladby „Iron Man“ od Black Sabbath a „One of These Days“ od Pink Floyd obsahujú krátke pasáže zlovestných vrčivých, nízkych vokálov (v oboch prípadoch boli upravené v štúdiu) na pozadí tvrdých rockových riffov. Medzi ďalšie príklady možno zaradiť škreky Rogera Watersa v niektorých piesňach Pink Floyd, napríklad v „Candy and a Currant Bun“ (1967), „Careful with That Axe, Eugene“ (1968) a na začiatku „Another Brick in the Wall (part 2)“. Punkrockové skupiny ako The Clash a Stiff Little Fingers pravidelne používali drsne znejúce vokály, avšak od súčasného deathmetalového „bľabotania“ to malo ďaleko.

Počiatky v heavy metale

Growling vo forme ako poznáme dnes sa objavil približne v dobe príchodu death metalu, a preto je ťažké presne určiť niekoho konkrétneho ako objaviteľa tejto techniky. Najpravdepodobnejšie je, že štýl postupne vyvinuli rôzni speváci. Za priekopnícku býva označovaná skupina Death (a jej predchodca Mantas) a jej dvaja speváci – najskôr Kam Lee a neskôr Chuck Schuldiner (aj keď Schuldiner neskôr prešiel na jačanie vo vyšších výškach). Medzi prvé kapely používajúce growling býva tiež zaraďovaná skupina Possessed, a taktiež skupiny Necrophagia a Master. Približne v tom istom čase skupiny ako Hellhammer, s Tomom G. Warriorom na poste speváka, a veľmi vplyvní Massacre, takisto používali istý typ growlu. Koncom 80. rokov vokalisti britskej grindcoreovej kapely Napalm Death— postupne Nic Bullen, Lee Dorrian a Mark „Barney“ Greeway – ďalej rozvinuli tento štýl pridaním agresívnejších a hlbších hrdelných prvkov, spolu s rýchlejším prednesom textov. Ďalším spevákom, ktorý doviedol deathmetalový a grindcoreový spev, svojím postupne stále hlbším hlasom, do dnešnej podoby je Chris Barnes, pôvodný spevák Cannibal Corpse. Vo videobiografii skupiny tvrdí, že chcel spievať vysoko ako Rob Halford, ale jeho hlas bol príliš nízko položený. Prišiel teda so spevom, temným a veľmi nízkym chrochtaním, ktorý sa stal jeho poznávacím znamením.

Externé odkazy

• Presný návod ako na growling
• How to Do Harsh Death Metal Vocals, WikiHow

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Death growl na anglickej Wikipédii.