Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Deviata planéta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Deviata planéta
Objav
Dátum objavuneobjavená
Elementy dráhy
(Epocha 2000.0)
Excentricita (e)0,6 (odhad) [1]
Periapsida (q)200 AU (odhad) [1]
Apoapsida (Q)1 200 AU (odhad) [2]
Doba obehu (P)10 000 – 20 000 rokov (odhad) [1]
Fyzikálne charakteristiky
Rovníkový priemer13 000 – 26 000 km (odhad) [3]
2 – 4 Zeme
Hmotnosť6×1025 kg (odhad) [1]
≥10 Zemí
Atmosféra

Deviata planéta (angl. Planet Nine) je hypotetická planéta vo vonkajšej slnečnej sústave. Hypotéza o novej planéte bola prvýkrát prednesená v roku 2014 ako vysvetlenie nezvyčajného orbitálneho usporiadania skupiny transneptúnskych objektov, ktorých obežné dráhy sú zväčša sústredené za Kuiperovým pásom. Planéta má odhadovanú hmotnosť približne 10-násobku hmotnosti Zeme a jej priemer sa odhaduje na 13 000 – 26 000 km.[3]

20. januára 2016 výskumníci Konstantin Batygin a Michael E. Brown z Caltechu predložili ďalšie nepriame dôkazy o Deviatej planéte, ktoré boli založené na novom modeli obežných dráh niektorých extrémnych transneptúnskych objektov. Autori tu taktiež rozoberali rôzne modely vzniku a formovania planét, napríklad vplyvom migrácie planét z vnútornej slnečnej sústavy. (Podobne tomu bolo pri hypotéze o piatej obrej planéte z roku 2011.)[4][5]

Iná štúdia hovorí, že zvláštna obežná dráha transneptúnskych telies môže byť vysvetlená pôsobením kombinovanej gravitačnej sily malých objektov obiehajúcich okolo Slnka za Neptúnom a nie deviatou planétou.[6]

Podľa štúdie z roku 2019 môže ísť o primordiálnu čiernu dieru.[7] Naznačuje to aj posledná štúdia , ktorú publikovali výskumníci z Pennsylvánie, ktorý analyzovali dáta z projektu Dark Energy Survey.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Obežná dráha

[upraviť | upraviť zdroj]

Deviata planéta má podľa hypotéz výrazne eliptickú dráhu, po ktorej obieha Slnko s obežnou dobou medzi 10 000 – 20 000 rokmi. Obežná dráha planéty by mala mať veľkú polos dlhú cca 700 astronomických jednotiek, čo je približne 20-násobok vzdialenosti medzi Neptúnom a Slnkom.[8][9]

Veľkosť

[upraviť | upraviť zdroj]
Deviata planéta by mala mať veľkosť a zloženie podobné ako modré ľadové obry, Urán a Neptún.[2][4]

Odhaduje sa, že planéta má 10-násobnú hmotnosť a polomer dva až štyrikrát väčší ako Zem. Podľa Browna by teda na základe jej veľkosti a predpokladu, že ide o teleso, ktoré dokázalo zo svojej dráhy odstrániť ostatné telesá, nemalo ísť o trpasličiu planétu.[10]

Zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Brown odhaduje, že Deviata planéta je zložením podobná Uránu a Neptúnu. Mala by teda pozostávať z hornín, ľadu a plynného obalu. Malo by ísť o ľadové teleso s plynnými vonkajšími vrstvami a atmosférou z vodíka a hélia.[2][4]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Brown a Batygin používajú pre planétu názvy "Jehoshaphat" a "George". Brown uviedol: "Keď sa rozprávame medzi sebou, väčšinou ju voláme „Phatty“." V auguste 2014 Lorenzo Iorio navrhol vo svojom článku pre mesačník Kráľovskej Astronomickej Spoločnosti (Monthly notices of the Royal Astronomical Society) názov "Thelisto".[11][12]

Nepriama detekcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik hypotézy o novej planéte

[upraviť | upraviť zdroj]
K vytvoreniu hypotézy viedli korelácie medzi obežnými dráhami šiestich transneptúnskych telies
Existencia Deviatej planéty by vysvetľovala podivný zhluk šiestich transneptúnskych objektov, konkrétne sú to Sedna, 2012 VP113, 2007 TG422, 2004 VN112, 2013 RF98, 2010 GB174,[3] a kolmý náklon dráh iných objektov ako napríklad 2008 KV42, 2012 DR30.[13][14][15]

Bližší pohľad na tieto dáta ukazuje, že všetkých šesť objektov opisuje eliptické dráhy, ktoré sa zbiehajú takmer v jednom bode a sú umiestnené približne v jednej rovine. Pravdepodobnosť, že k takémuto javu dôjde náhodne, je podľa výskumu 0,007 %. Zatiaľ všetky dôkazy podporujú hypotézu existencie Deviatej planéty.[16]

Dôkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé debaty o možnej existencií Deviatej planéty sa objavili v roku 2014. Scott Sheppard z Carnegie Institution of Science a Chad Trujillo z Havajského observatória Gemini Observatory ako prví prišli s myšlienkou, že za anomálie v obežných dráhach spomínaných šiestich objektov môže veľká neznáma planéta na okraji slnečnej sústavy.[17][18]

Počítačové simulácie Michaela E. Browna a Konstantina Batygina, ktoré vznikli ako pokus o vyvrátenie hypotézy o deviatej planéte, nakoniec poskytli nové dôkazy v jej prospech. Ich model vysvetlil a spojil tri vzájomne sa vylučujúce javy v oblasti Kuiperovho pásu. (zbiehanie obežných dráh do jedného bodu, vznik a zhlukovanie sa objektov a existenciu telies opisujúcich kolmé trajektórie voči ostatným telesám).[19]

Brown neskôr popísal túto planétu ako objekt Kuiperovho pásu, ktorý ak by nebol vychýlením z dráhy vyvrhnutý do vzdialenejšej časti slnečnej sústavy, vyvíjal by sa ďalej ako jadro plynnej obrej planéty. Neptún a Urán ho zrejme vplyvom svojej gravitácie vytlačili na súčasné miesto.[4]

Priama detekcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Žiarenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Natoľko vzdialená planéta by odrážala iba malé množstvo viditeľného svetla. Ale malo by ísť o pomerne veľkú planétu a teda by sme mali byť schopní zachytiť jej žiarenie aj zo Zeme teleskopmi zachytávajúcimi infračervené žiarenie, napr. teleskopom ALMA. Napriek tomu by boli potrebné aj nejaké vizuálne dôkazy, nakoľko ALMA nevie rozlíšiť veľkosť a vzdialenosť planéty.[20]

Viditeľnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Teleskopy v súčasnosti po Deviatej planéte pátrajú, no kvôli jej veľkej vzdialenosti od Slnka je možné, že sa im ju nepodarí zachytiť. Jej predpokladaná zdanlivá hviezdna veľkosť je nižšia ako 22, čo je napr. v porovnaní s Plutom 600-násobne menej. Catalina Sky Survey, WISE a ani Pan-STARRS zatiaľ Deviatu planétu nenašli. Ďalšie pátranie je naplánované v oblasti blízko Mliečnej dráhy.[4] Hlavnú úlohu v pátraní, ktoré by malo trvať približne 5 rokov, zohráva teleskop Subaru.[21]

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Kuiperovho pásu za planétou Neptún.[8]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d WITZE, Alexandra. Evidence grows for giant planet on fringes of Solar System. Nature, 2016-01-20, s. 266 – 7. DOI: 10.1038/529266a. PMID 26791699.
  2. ↑ a b c Where is Planet Nine? [online]. . Dostupné online.
  3. ↑ a b c HAND, Eric. Astronomers say a Neptune-sized planet lurks beyond Pluto. Science, 2016-01-20. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e ACHENBACH, Joel; FELTMAN, Rachel. New evidence suggests a ninth planet lurking at the edge of the solar system. The Washington Post, 2016-01-20. Dostupné online. ISSN – 8286 0190 – 8286.
  5. ↑ Time To Welcome Planet Nine? Scientists Obtain Substantive Proof [online]. . Dostupné online.
  6. ↑ ANTRANIK A., Sefilian; TOUMA, Jihad R.. Shepherding in a Self-Gravitating Disk of Trans-Neptunian Objects [online]. arxiv.org, 2019, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  7. ↑ Jakub Scholtz, James Unwin. What if Planet 9 is a Primordial Black Hole? [online]. arxiv.org, [cit. 2020-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ a b See RA/Dec chart at Where is Planet Nine? [online]. 2016-01-20. Dostupné online.
  9. ↑ See embedded video simulation at Michael D. Lemonick; (Worldwide Telescope, Caltech/R. Hurt (IPAC)). Strong Evidence Suggests a Super Earth Lies beyond Pluto [online]. 2016-01-20. Dostupné online.
  10. ↑ Is Planet Nine a "planet"? [online]. 2016-01-19. Dostupné online.
  11. ↑ IORIO, Lorenzo. Planet X revamped after the discovery of the Sedna-like object 2012 VP113?. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, 2014-08-16, s. L78–L79. DOI: 10.1093/mnrasl/slu116.
  12. ↑ Lorenzo Iorio dubs Planet-X as Thelisto in 2013 [online]. . Dostupné online.
  13. ↑ Batygin, Konstantin; Brown, Michael E. (20 January 2016).
  14. ↑ HRUSKA, Joel. Our solar system may contain a ninth planet, far beyond Pluto [online]. Extreme Tech, 2016-01-20. Dostupné online.
  15. ↑ Not So Fast: Why There Likely Isn't A Large Planet Beyond Pluto [online]. Forbes, [cit. 2016-01-22]. Dostupné online.
  16. ↑ MPC list of "q>30 and a>250" [online]. IAU Minor Planet Center. Dostupné online.
  17. ↑ A Sedna-like body with a perihelion of 80 astronomical units. Nature, 2014-03-27, s. 471. Dostupné online. DOI: 10.1038/nature13156. PMID 24670765. Archivované 2014-12-16 na Wayback Machine
  18. ↑ BEATTY, Kelly. Making the Case for “Planet Nine” [online]. 2016-01-20. Dostupné online.
  19. ↑ Search for Planet 9 – Premonition [online]. 2016-01-19. Dostupné online.
  20. ↑ A Little Perspective on the New “9th Planet” (and the 10th, and the 11th) [online]. [Cit. 2016-01-25]. Dostupné online. Archivované 2016-07-14 z originálu.
  21. ↑ How Astronomers Could Actually See 'Planet Nine' [online]. 2016-01-21, [cit. 2016-01-24]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Deviata_planéta&oldid=7700647“