Dobro
O hudobnom nástroji pozri dobro (hudobný nástroj).Dobro je z filozofického hľadiska to, čo teší a uspokojuje, čo zodpovedá túžbam a čo ich napĺňa, čo je dokonané a teda dokonalé (v tomto zmysle tiež riadne, žiadúce, determinované); všetko, čo prispieva k blahu; základná morálna hodnota; protiklad zla; to, čo sa pokladá za mravné a hodné nasledovania; to, čo sa považuje za zodpovedajúce mravnému ideálu.
Filozofické názory
[upraviť | upraviť zdroj]Akvinský, T.
[upraviť | upraviť zdroj]Pre Tomáša Akvinského je dobro to, čo treba konať.
Anzenbacher, A.
[upraviť | upraviť zdroj]Arno Anzenbacher popisuje dobro ako apriórny objekt praktického rozumu.
Aristoteles
[upraviť | upraviť zdroj]Aristoteles hovorí, že dobro je agathon – to, čo je primerané veci, čo je prirodzené, čo završuje a zdokonaľuje vec. Dobro je skutočnosť; v tom, čo je v počiatkoch, čo je prvé, niet zla.
etika (teistickonáboženská)
[upraviť | upraviť zdroj]Teistickonáboženská etika tvrdí, že dobro je vyjadrenie božej vôle alebo rozumu.
Hartmann, N.
[upraviť | upraviť zdroj]Nicolai Hartmann: Dobro je základná mravná hodnota, ktorá môže nadobúdať rôzne formy podľa toho, ako sa definuje jej vzťah k ostatným základným mravným hodnotám; za také hodnoty pokladá vznešenosť, plnosť a čistotu. Vznešené interpretuje dobro veľkodušne a veľkoryso ako to, čo je vysoké a ideálne. Plnosť zasa interpretuje dobro v zmysle čo možno najrozmanitejšej a všestrannej účasti na hodnote. Čistote ide o to, aby sa prosto a presne zamerala na dobro ako jediné, čo treba. Z týchto rôznych interpretácií dobra vyplývajú rôzne typy étosu a morálky.
islam
[upraviť | upraviť zdroj]Pre islam dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona.
judaizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Aj pre judaizmus dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona.
Kant, I.
[upraviť | upraviť zdroj]Immanuel Kant hovorí, že dobro je to, čo je v súlade s príkazmi mravného zákona, ktorý je v každej rozumnej bytosti a ktorý nezávisí od podmienok ľudského života (kategorický imperatív).
Lao-c’
[upraviť | upraviť zdroj]Lao-c’ napísal:
- Najvyššia dobrota je ako voda.
- Dobrota vody je v tom, že prospieva nespočetným tvorom, ale sama nezápolí.
- Uspokojuje sa s miestami, ktorými ľudia pohŕdajú.
- Preto je blízka Tau.
- Dobrota sa pri bývaní prejavuje v mieste, pri myslení v hĺbke, pri dávaní v láske, pri hovorení v pravde, pri vládnutí v poriadku, pri pôsobení v spôsobilosti, pri konaní v pravom čase.
- Kto sa nepresadzuje, zostáva bez úhony.
Nietzsche, F.
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Friedricha Nietzscheho je dobro všetko, čo utvrdzuje vedomie moci, želanie moci a samu moc človeka.
Plotinos
[upraviť | upraviť zdroj]Plotinos povedal: Dobro je Boh.
Rúfus, M.
[upraviť | upraviť zdroj]Milan Rúfus tvrdí, že za dobro sa musí bojovať, zatiaľ čo zlo sa deje samospádom.
synkriticizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Pre synkriticizmus je dobro to, čo uspokojuje naše potreby a nikomu (ani nám ani druhým) neškodí. Dobré je všetko, čo uspokojuje naše potreby a neškodí (najmä druhým). Na strane dobra je menej automatizmu než na strane zla.
Dobro je trvanie v neškodných spôsoboch bytia alebo otváranie neškodných spôsoboch bytia. Príkladmi trvania neškodným spôsobom je:
- zotrvávanie v kráse
- bytie zmysluplným
- matie zmyslu
- činenie dobra
- neškodenie (neubližovanie)
Wolff, Ch.
[upraviť | upraviť zdroj]Christian Wolff označuje dobro ako to, čo zdokonaľuje náš stav; najvyššie dobro je nerušený pokrok k dokonalosti.
