Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Drozdovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Drozdovité

drozd plavý (Turdus philomelos)
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Turdidae
Rafinesque, 1815
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Drozdovité (lat. Turdidae) sú čeľaď vtákov z radu vrabcotvaré (=spevavce).

Do čeľade drozdovité patrí 16-20 rodov, staršie čeľaď zahŕňala viac (konkrétne zhruba trikráttoľko) rodov. Väčšina z týchto 16-20 rodov sa po slovensky volá drozd (pričom ale názvom drozd sa staršie označujú aj rody Myophonus, Monticola a Copsychus, ktoré dnes už nepatria medzi týchto 16-20 rodov). V niektorých starších systémoch je namiesto čeľade drozdovité (lat. Turdidae) podčeľaď drozdorodé (=drozdy; lat. Turdinae), ktorá je zaradená do čeľade muchárovité (staršie: muchárikovité; lat. Muscicapidae). V súčasnom systéme je podčeľaď drozdorodé vymedzená inak - je to podčeľaď dnešnej čeľade drozdovité. Podrobnosti pozri v kapitole Systematika.

Výskyt a životný priestor

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa po celom svete okrem Antarktídy a Arktídy - porov. v kapitole Systematika.

Na Slovensku sa z tejto čeľade vyskytujú len niektoré druhy z rodu Turdus, najmä drozd plavý, drozd čierny, drozd čvíkotavý a drozd kolohrivec, a ojedinele druh drozd jarabý (Zoothera dauma) z rodu Zoothera. [1][2]

Životný priestor tohto druhu siaha od hustých lesov po lúky, pričom sa zvyčajne vyhýba suchému prostrediu. [chýba zdroj]

Charakteristika [3]

[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúci opis sa vzťahuje na čeľaď v jej dnešnom, t.j. najužšom, rozsahu plus rody Myophonus, Brachypteryx, Heinrichia a Alethe.

Do čeľade patria malé až stredne veľké väčšinou sťahovavé vtáky. Dlhé sú okolo 13 - 30 cm a vážia okolo 15 - 125 g (rod Myophonus však býva dlhší a ťažší). Sfarbené sú väčšinou na hnedo, mnohé sú fŕkané a bodkované a často majú jemnú kresbu. Niektoré sú však čierne, niektoré modré a niektoré viacfarebné - farby potom siahajú od modrej po oranžovú. Stavba tela je často prispôsobená prostrediu - napr. sťahovavé druhy majú dlhšie a končistejšie krídla než stále druhy a drozd skalný má dlhý zobák, aby mohol lepšie loviť dážďovky, ktorými sa živí. Drozdovité sa pohybujú dobre po zemi aj stromoch. Väčšina druhov má relatívne dlhé nohy, ktoré im umožňujú rýchly beh, chodenie i skákanie po zemi. Mnohé drozdovité, najmä tie, ktoré žijú v otvorených biotopoch, sú známe tým, že sú dobrí speváci.

Drozdovité sú väčšinou teritoriálne a monogamné vtáky. Samec vždy najprv nájde vhodné teritórium. Keď ho získa, spevom priláka samicu. Samica potom postaví hniezdo a vysedí vajcia, zatiaľ čo samec háji teritórium.

Jednotlivé druhy majú rôzne umiestnenie hniezd - môžu byť na zemi, na strome alebo v dutine stromu. Aj tvary hniezd sa rôznia, ale väčšinou má hniezdo hlboký miskovitý tvar a je postavené zo suchých listov, stoniek a konárikov.

Drozdovité konzumujú najmä bezstavovce (niektoré drozdy majú rady dážďovky, iné zas slimáky a pod.), drobné plazy, dužinaté plody a semená. Niektoré druhy (napr. drozd červenkastý, drozd čvíkotavý) vytvárajú voľné kŕdle, v ktorých lietajú za potravou, najmä v čase keď sú kríky obrastené dužinatými plodmi.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný systém

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný systém recentných rodov čeľade drozdovité je takýto (stav január 2022):[4][5][6][7][8][3][9][10]
čeľaď drozdovité (Turdidae):

Vysvetlivka: Za prvou pomlčkou sú vždy uvedené slovenské názvy. Znak / oddeľuje úplné synonymá.

Staršie systémy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zhruba od 90. rokov 20. storočia do roku 2010 sa do čeľade drozdovité (Turdidae) okrem vyššie uvedených rodov často zaraďovali aj nasledujúce rody dnes patriace do čeľade muchárovité (=muchárikovité; lat. Muscicapidae):

Ojedinele sa v uvedenom období do čeľade drozdovité radil aj rod Kakamega (po slovensky podrastník/kakamežan), ktorý dnes patrí do čeľade podrastníkovité (lat. Modulatricidae). [3][12][7][13][14][15][5][9]


V druhej polovici 20. storočia (sčasti ešte do začiatku 21. storočia) sa do čeľade drozdovité zaraďovala popri rodoch, ktoré sú v nej obsiahnuté dnes (s výnimkou rodu Chlamydochaera), aj väčšina rodov z dnešnej čeľade muchárovité (vrátane už spomínaných rodov Myophonus, Brychypteryx, Heinrichia, Alethe, Monticola) a staršie aj niekoľko rodov z iných dnešných čeľadí. Konkrétne do čeľade drozdovité patrili popri jej dnešnom obsahu aj tieto rody:

U niektorých autorov v druhej polovici 20. storočia čeľaď drozdovité (Turdidae) vôbec neexistovala a jej obsah bol súčasťou čeľade muchárovité (Muscicapidae), a to spravidla ako podčeľaď drozdorodé (Turdinae) v širšom, t.j. staršom zmysle. Rozsah tejto podčeľade Turdinae v širšom zmysle sa menil rovnako ako sa menil vyššie spomínaný rozsah čeľade Turdidae, t.j. na konci 20. storočia podčeľaď Turdinae v širšom zmysle zahŕňala rody z dnešnej čeľade drozdovité okrem rodu Chlamydochaera ale vrátane rodov Myophonus, Brychypteryx, Heinrichia, Alethe a prípadne Monticola, zatiaľ čo zhruba do 80. rokov 20. stor. podčeľaď Turdinae v širšom zmysle zahŕňala aj vyššie spomínané ďalšie rody z dnešnej čeľade muchárovité a prípadne ďalších dnešných čeľadí (žltorítka, šáma, slávik, skalovec atď.).[17][18][19][20][21][22][15][13][23][14][10][5][9][2][24][25]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ KRUMPÁL, Miroslav. Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií. Prvé. vyd. Bratislava : Príroda, 2019. 344 s. ISBN 978-80-551-6883-8.
  2. ↑ a b Slovenské menoslovie vtákov (Aves) fauny ČSFR (dokončenie). In: Kultúra slova 10 1990, S. 342 a nasl. [1]
  3. ↑ a b c Vták - unikátny obrazový sprievodca. Bratislava: Ikar. 2008 (preklad: M. Bohuš, slovenské názvoslovie: B. Matoušek). S.436-440
  4. ↑ IOC World Bird List - v11.2 [2]
  5. ↑ a b c Slovenské mená vtákov sveta (verzia z 27. 1. 2018 a 13. 8. 2020)[3]
  6. ↑ MUSCICAPOIDEA II [online]. jboyd.net, [cit. 2022-01-16]. Dostupné online.
  7. ↑ a b Kompletna lista ptaków świata [online]. listaptakow.eko.uj.edu.pl, [cit. 2022-01-16]. Dostupné online.
  8. ↑ Quickdev. H&M4 Checklist family by family - The Trust for Avian Systematics [online]. aviansystematics.org, [cit. 2022-01-16]. Dostupné online.
  9. ↑ a b c KOVALIK ET AL.. Slovak bird names [online]. vtaky.page.tl, cca. 2008, [cit. 2022-01-17]. Dostupné online. (najmä podstránky "Názvoslovie vtákov" - č. 8 a 9)
  10. ↑ a b SANGSTER, G. et al. Multi-locus phylogenetic analysis of Old World chats and flycatchers reveals extensive paraphyly at family, subfamily and genus level (Aves: Muscicapidae). In: Molecular Phylogenetics and Evolution Volume 57, Issue 1, October 2010, str. 380-392 [4] Archivované 2021-12-09 na Wayback Machine
  11. ↑ Reeve et al. 2022 [5]
  12. ↑ staršie verzie IOC World Bird List, najmä 7.1 a 4.1 [6], 3.3 (2013) [7]
  13. ↑ a b Passeriformes. In: Sibley's Classification of Birds (by Eric Salzman Birding, December, 1993) [8]
  14. ↑ a b Avibase - The World Bird Database - Historical comparisons [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2022-01-16]. Dostupné online. (najmä staršie vydania Howard and Moore Checklist)
  15. ↑ a b MONROE, B.L., SIBLEY, C.G. A World Checklist of Birds. Yale University Press. 1993. S. 218-225
  16. ↑ https://www.avionary.info/explandict/tarsiger-cyanurus/
  17. ↑ drozdovité. In: Malá encyklopédia biológie. 1975, S. 105
  18. ↑ AMES, P. L. The application of syringeal morphology to the classification of the Old World Insect Eaters (Muscicapidae). In: Bonner Zoologische Beiträge Heft 1—3, 26, 1975 [9]
  19. ↑ STÖCKER, F. W. et al. Biologie Band I A-Me.S. 209, 277
  20. ↑ PARKER, S. P. et al. Synopsis and Classification of Living Organisms, zv. 2., NY: McGraw-Hill 1982 S. 1003
  21. ↑ Drosseln. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  22. ↑ GRZIMEK, B. ed. Het leven der dieren. Uitgeverij Het Spectrum, Utrecht/Antwerpen: 799 pp.. , zv. IX, Vogels 3. 1974, S. 638, citované in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [10]
  23. ↑ CLEMENT, Peter. Robins and Chats. [s.l.] : Bloomsbury Publishing, 2016. 688 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4081-5596-7. S. 32.
  24. ↑ vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín
  25. ↑ ZUCCON, D. Taxonomic notes on some Muscicapidae. In: Bulletin of the British Ornithologists' Club. 2011 131(3) [11] S. 196-198

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drozdovité
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Drozdovité
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Drozdovité&oldid=7926447“