Egoizmus
Egoizmus alebo sebectvo je cielené uplatňovanie osobných názorov a záujmov, nezohľadňujúce alebo málo zohľadňujúce záujmy iných.
Radikálnym zástancom egoizmu bol britský matematik a filozof Herbert Spencer, hlavný predstaviteľ sociálneho darwinizmu a evolucionizmu. Na neho nadväzuje aj súčasná diskusia, napr. okolo pojmu „sebecký gén“, ktorého autorom je britský etológ a evolučný biológ Richard Dawkins: čistý altruizmus nie je možný, alebo všeobecne za každým konaním sa skrýva egoizmus.[1]
Tradícia britského myslenia od D. Huma po A. Smitha, ovplyvnená Mandevillom, naopak tvrdí, že človek tým, že sleduje svoje vlastné záujmy a potreby, zároveň slúži tiež druhým, ako to je zrejmé práve z ekonomickej praxe.[2] Na rozdiel od predchádzajúcich chápala spoločenskú povahu človeka a teda nepovažovala sebectvo za vlastnosť, ale za vzťah, ktorý nie je možné pripisovať jednotlivcom. Pojmy "čistý egoizmus" alebo "čistý altruizmus" sa tu považujú za umelé konštrukcie bez hlbšieho zmyslu. V skutočnosti človek nikdy nemôže presne oddeliť vlastný prospech a prospech druhých ľudí a sebectvo potom znamená buď sústreďovanie sa na svoj vlastný úspech, alebo že ho druhým nepraje (porovnaj s egotizmom).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.