Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Elena Lacková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Elena Lacková
slovenská prozaička a dramatička
Iné menáElena Doktorová
Štát pôsob.Slovensko, Česko
Narodenie22. marec 1921
Veľký Šariš, Česko-Slovensko
Úmrtie1. január 2003 (81 rokov)
Košice, Slovensko
Zamestnaniespisovateľka, dramatička, predsedníčka Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti
Alma materFilozofická fakulta Karlovej univerzity v Prahe
PríbuzníAlžbeta Ferencová (pravnučka)

Mgr. Elena Lacková (rodená Doktorová; * 22. marec 1921, Veľký Šariš – † 1. január 2003, Košice)[1] bola prvou rómskou spisovateľkou, ktorá písala v rómčine.[1]

Do jej najznámejšej tvorby patrí divadelná hra Horiaci cigánsky tábor a próza Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou.[1] V roku 1968 spoluzaložila Zväz Cigánov-Rómov, bola členkou Spolku slovenských spisovateľov a predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku. V roku 2001 sa stala prvou Rómkou, ktorá dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy.[2] Taktiež dostala pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie rómskeho holokaustu.[3]

Jej pravnučkou je herečka a speváčka Alžbeta Ferencová,[4] v roku 2023 pokrstila prvé slovenské vydanie knihy Narodila som sa pod šťastnou hviezdou.[5]

Skorý život

[upraviť | upraviť zdroj]

Elena Lacková absolvovala meštiansku školu vo Veľkom Šariši v roku 1935.[1] V roku 1942 bola jej rómska obec násilne vysťahovaná Hlinkovou gardou. O týchto skutočnostiach neskôr napísala uznávanú divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor.[6] Počas druhej svetovej vojny stratila svoje dieťa.[7]

Spisovateľská kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1946 napísala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor.[6] Založila “prvé cigánske divadlo”, s ktorým mala premiéru Horiaceho cigánskeho tábora v roku 1948 vo Veľkom Šariši. Po úspechu jej hry nastúpila Lacková do funkcie kultúrnej pracovníčky.[3] V roku 1950 sa so svojou rodinou presťahovala z chatrče v rómskej komunite do Prešova. Jej manžel sa zamestnal na odbore zdravotníctva Krajského národného výboru.[8] Lacková sa zamestnala ako osvetová pracovníčka rómskych obyvateľov na Krajskom národnom výbore v Prešove.[1] V roku 1956 vydali jej hru Horiaci cigánsky tábor v knižnej podobe vydavateľstvá Lita v Bratislave a Diliza v Prahe. Vďaka rozšíreniu jej divadelnej hry ju nacvičili mnohé divadelné krúžky a ochotnícke divadlá po celom Slovensku. Ochotníci z Drienova sa s jej hrou dostali až do krajskej súťaže v Revúcej, kde získali ocenenie.[8] Od roku 1963 študovala na Fakulte sociálnych vied na Karlovej univerzite v Prahe.[1] Študovala aj na Filozofickej fakulte na Karlovej univerzite, kde štúdium dokončila v roku 1970.[3] Lackovej autobiografické dielo Uľiľom tel bachtaľi čercheň (Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou) vyšlo s pomocou Mileny Hübschmannovej v roku 1986. Toto dielo bolo neskôr preložené aj do češtiny, angličtiny a francúzštiny. V roku 1993 sa stala členkou Spolku slovenských spisovateľov.[6]

Elena Lacková o jej hre Horiaci cigánsky tábor

[upraviť | upraviť zdroj]

“V hre Horiaci cigánsky tábor som chcela zvýrazniť, že aj Rómovia bojovali proti fašizmu a za svoju slobodu po boku slovenských partizánov v Slovenskom národnom povstaní. Žiaľ, ostatná literatúra, aj učebnice dejepisu zabudli na tento historický fakt. Ale ja, ako svedok tejto skutočnosti a historickej pravdy, chcem pre terajšie a budúce generácie podať svedectvo o rómskom holokauste a o rómskom odboji na Slovensku.”[8]

Pôsobenie vo verejnom živote

[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom 60. rokov sa Lacková zapojila do národnostného hnutia Rómov a v roku 1968 bola spoluzakladateľkou Zväzu Cigánov-Rómov, v ktorom sa angažovala až do roku 1973, kedy bol zrušený.[8]

Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas obdobia Nežnej revolúcie sa stala predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku, ktoré vzniklo v roku 1990 v Prešove. Ako predsedníčka sa Lacková snažila oživiť rómske hudobné tradície vo Veľkom Šariši a podporovať vznik rómskych folklórnych hudobných skupín. Podieľala sa na organizácii prvých rómskych festivalov a kultúrnych podujatí. V politickom svete sa snažila o uznanie svojbytnosti Rómov.[6] Pod jej vedením začal v roku 1991 zväz vydávať celoštátne periodikum pre Rómov, Romano nevo lil.[3] Romano nevo lil pravidelne vydáva poviedky, poéziu a komentuje politické dianie v živote Rómov a majority.[6]

V roku 1995 dostala Elena Lacková diplom Za rozvoj rómskej kultúry udelený Univerzitou J. E. Purkyně v Ústí nad Labem. V roku 2000 dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra 3. triedy udelené prezidentom Slovenskej republiky. Taktiež dostala v roku 2000 pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie holokaustu Rómov pri príležitosti Pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu.[3]

Divadelná tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Horiaci cigánsky tábor (1946)
  • Nový život (1952)
  • Rómske srdce (1955)
  • Veľký primáš Baro (1991)
  • Hrbatý Maren (1999)
  • Stratení ľudia (2002)[3]

Rozhlasová tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Žužika (1989)
  • Iskry a popol rómskej lásky (1992)
  • Rómske srdce (1995)
  • Husle s tromi srdcami (1998)[3]

Prozaická tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Horiaci cigánsky tábor (1956)
  • Romane paramisa – Rómske rozprávky (1992)
  • O mule na aven pale – Mŕtvi sa nevracajú (1994)
  • Parne garuda – Bieli krkavci (1996)
  • Uľiľom tel bachtaľi čercheň – Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou (1997)
  • Život vo vetre (2005)[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f Elena Lacková [online]. Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  2. TASR. Významná rómska spisovateľka Elena Lacková sa narodila pred 100 rokmi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-03-22. Dostupné online [cit. 2021-07-27].
  3. a b c d e f g h Elena Lacková [online]. [Cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  4. BELLA, Vitalia. Alžbeta „Zea“ Ferencová: Iveta mala byť ešte drzejšia. No ako by som sa mohla s niekým biť, keď ani neviem zvýšiť hlas?. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-01-25. Dostupné online [cit. 2023-02-04]. ISSN 1339-844X.
  5. HANDZOVÁ, Zora. Herečka Alžbeta Zea Ferencová je pravnučkou prvej rómskej spisovateľky. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-02-25. Dostupné online [cit. 2023-03-11]. ISSN 1336-197X.
  6. a b c d e Elena Lacková :: Projekt [online]. www.kesaj.eu, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  7. Elena Lacková [online]. www.romarchive.eu, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online.
  8. a b c d Elena Lacková [online]. Čata: Rómske srdcia – Romane Jíle, [cit. 2023-03-11]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]