Epos o Gilgamešovi
| Epos o Gilgamešovi | |
|---|---|
 Potopová tabuľka eposu o Gilgamešovi v akkadčine | |
|
| |
| Pôvodný jazyk | akkadčina |
| Krajina vydania | neznáma, oblasť Mezopotámie |
| Dátum 1. vydania originálu | 2100 – 1200 pr. n. l. |
Epos o Gilgamešovi je jedna z najstarších epických básnických skladieb na svete. Po prvý raz v moderných dejinách sme sa s ním oboznámili z asýrskych hlinených tabuliek nájdených v meste Ninive v Aššurbanipalovej knižnici. Tieto tabuľky pochádzali z polovice 7. storočia pred Kr. Neskôr sa našli staršie zlomky eposu z obdobia Babylonskej ríše z 18.-12. storočia pred Kr. aj staršie sumerské predlohy z 20. storočia pred Kr.
Pôvodne sa text skladal asi z 3600-3800 veršov a bol určený na prednášanie za sprievodu lýry a bubnov. Veľa výjavov z tohto eposu sa zachovalo v podobe sôch a reliéfov zobrazujúcich hrdinské skutky kráľa Gilgameša a iné napr. cesta naspäť do mesta. Časti eposu sú dôležité aj v chetitčine, ugaritčine, churritčine a elamčine.
Stručná dejová línia
[upraviť | upraviť zdroj]Epos o Gilgamešovi je o hľadaní nesmrteľnosti. Je jeden z najznámejších výtvorov sumerskej kultúry a vykresľuje osud človeka.
Gilgameš bol z dvoch tretín boh - po matke, bohyni Ninsun a z jednej tretiny človek - po otcovi, kráľovi Lugalbandovi. Napriek tomu, že mal aj božské korene, bol smrteľný, ale bol oveľa mocnejší, ako obyčajní ľudia a v mýte ho vykresľujú ako despotu, ktorý síce vystaval nádherné stavby, ale nadmerne zaťažoval obyvateľov Uruku. Bol vládcom v Uruku a mesto dal obohnať vysokou hradbou. Panoval tvrdo, preto ľud volal k bohom, aby stvorili bytosť, ktorá by sa mu vyrovnala. Tá by ho skrotila a ľud Uruku by si vydýchol.
Bohyňa Aruru si vypočula ich prosby a stvorila Enkidua, divocha, ktorý žil v stepi a škodil lovcom. Tí vymysleli lesť. Priviedli z Uruku chrámovú prostitútku (akkad. náditú, gr. hierodule) a ona z Enkidua spravila ľudskú bytosť a odviedla ho do mesta. Tam Enkidu vyzval Gilgameša na súboj, ktorý sa skončil ich spriatelením, lebo obidvaja uznali kvality súpera.
Spoločne sa vybrali do ďalekého cédrového lesa zabiť obludu Chuvavu, príčinu všetkého zla na svete. S pomocou bohov sa im ju podarilo poraziť. Po tomto hrdinskom skutku samotná bohyňa Ištar zatúžila stať sa Gilgamešovou manželkou, ale keďže bola prelietavá, Gilgameš ju odmietol. Ohrdnutá Ištar z pomsty pustila na zem strašného nebeského býka, ktorý rozdupal všetko čo mu stálo v ceste. No Gilgameš a Enkidu ho zabili.
Po tomto čine znel výrok bohov: Enkidu musí zomrieť. Enkidu prekľaje Ištar a ten ochorie. Po niekoľkých dňoch choroby zomrel a odišiel do temného podsvetia. Gilgameš veľmi smútil a rozhodol sa, že on sa smrti vyhne a získa pre seba večný život. Rozhodol sa vyhľadať Utanapištima, jediného človeka, ktorý prežil potopu sveta.
Tu sa začína jeho cesta za nesmrteľnosťou. Gilgameš počas svojej púte prechádza rozličnými skúškami iniciačného rázu.
Na tejto dlhej ceste na koniec sveta stretáva ľudí-škorpiónov, strážcov vrchu Mašu, krčmárku Siduri, ktorá podáva nápoje bohom a napokon Uršanabiho, prievozníka cez more smrti. Gilgameš napokon nájde Utanapištiho v krajine Dilmune. Tam mu Utanapišta rozpovie príbeh o potope sveta, počas ktorej dal spolu so svojou ženou obeť bohom, vďaka ktorej ich bohovia nenechali v potope umrieť. Utanapišta potom Gilgameša vyzve, aby šesť dní a sedem nocí nespal, no Gilgameš zlyhá a zaspí. Utanapišta sa ho spýta, že ako chce zvíťaziť nad smrťou, keď nevie zvíťaziť ani nad spánkom. Keď sa majú rozlúčiť, Utanapištova manželka poprosí manžela, aby dal Gilgamešovi na cestu dar. Utanapišta mu teda povie o rastline nachádzajúcej sa na dne mora, ktorá v starobe vracia mladosť.
Gilgameš rastlinu nájde a vracia sa s ňou domov. Neďaleko Uruku sa chce okúpať vo vode a pred tým, ako sa ide okúpať, položí rastlinu na zem. Priplazí sa ale had a rastlinu zoberie. Tak Gilgameš definitívne prichádza o nesmrteľnosť.
No bohovia mu radia, aby nezúfal, aby si radšej namiesto hľadania nesmrteľnosti vychutnával život pozemský. Toto konštatovanie, že človek nedokáže nájsť večný život, ale svojím dielom a hrdinstvom si vie zabezpečiť večnú slávu a žiť v pamäti ľudí, tvorí záver eposu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Epos o Gilgamešovi