Eugen Jurzyca
Eugen Jurzyca | ||||||||
Bývalý poslanec Európskeho parlamentu | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 2019 – 2024 | ||||||||
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky | ||||||||
V úrade 2014 – 2019 | ||||||||
| ||||||||
14. minister školstva Slovenska | ||||||||
V úrade 9. júla 2010 – 4. apríla 2012 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 9. február 1958 (66 rokov) Bratislava | |||||||
Politická strana | SDKÚ–DS (do 2014) Sloboda a Solidarita | |||||||
Alma mater | Vysoká škola ekonomická v Bratislave | |||||||
Odkazy | ||||||||
Eugen Jurzyca na eugenjurzyca.sk | ||||||||
Eugen Jurzyca (multimediálne súbory) | ||||||||
Ing. Eugen Jurzyca (* 8. február 1958, Bratislava) je slovenský ekonóm, politik, v súčasnosti poslanec Európskeho parlamentu. Je aj bývalý minister školstva nominovaný stranou SDKÚ-DS.
Vzdelanie a začiatky kariéry
[upraviť | upraviť zdroj]Vysokoškolské štúdium Jurzyca ukončil v roku 1981 na vtedajšej Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, dnešnej Ekonomickej univerzite. Neskôr tiež študoval na Open University v Bratislave (1991-1992) a rovnako absolvoval aj polročnú stáž na Georgetown University v USA (1993).[1] Spoluzaložil a pracoval v Centre pre hospodársky rozvoj, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy. V INEKO pôsobil aj ako riaditeľ. Podieľal sa na vzniku Transparency International Slovensko a Podnikateľskej aliancia Slovenska. Ako podpredseda pracoval tiež na Protimonopolnom úrade SR.[2] V rokoch 2000 až 2001 bol členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Pre OECD a Svetovú banku pracoval ako poradca.[1]
Politická kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Eugen Jurzyca je členom politickej strany Sloboda a Solidarita a tímlídrom strany pre verejné financie.
Od 2010 do 2012: minister školstva
[upraviť | upraviť zdroj]Za ministra školstva, vedy, výskumu a športu bol vymenovaný prezidentom Gašparovičom 9. júla 2010.[3] Ako minister chcel, podľa vyhlásenia z júla 2010, podporovať „otvorenie trhu s učebnicami, zavedenie povinného vyučovania anglického jazyka na základných a stredných školách i lepšie rozlišovanie vysokých škôl podľa kvality“.[4] Chcel tiež zlepšiť grantový systém a kvalitu vedeckých projektov a kariérny rast učiteľov. Chcel odstrániť nadmernú byrokraciu v školstve.[4] Do funkcie ministra bol nominovaný SDKÚ–DS.[1]
V parlamentých voľbách v marci 2012 kandidoval na 8. mieste kandidátky SDKÚ-DS, ziskom 9 064 preferenčných hlasov však klesol na dvanáste preferenčné miesto.[5] Vo februári 2012 oznámil, že do strany vstúpi ešte pred voľbami. „Som stopercentne presvedčený, že SDKÚ má čo povedať Slovensku, má plány, vie posunúť Slovensko dopredu a verím, že vyššie preferencie si zaslúži aj strana, aj Slovensko,“ povedal vtedy.[6]
Od 2014 do 2019: poslanec Národnej rady
[upraviť | upraviť zdroj]V lete 2014 sa stal poslancom Národnej rady SR.[2] V decembri 2014 vystúpil z SDKÚ–DS, v januári 2015 vstúpil do poslaneckého klubu SaS, ale nestal sa členom strany.[7] Do parlamentu sa dostal vďaka zániku mandátu Ivana Štefanca, ktorý sa stal poslancom Európskeho parlamentu.[8] Do konca volebného obdobia v parlamente pôsobil vo Výbore pre európske záležitosti a Výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[9]
V parlamentných voľbách v marci 2016 kandidoval na kandidátke SaS na piatom mieste.[10] Vo voľbách obdržal 19 236 prednostných hlasov a do parlamentu sa dostal z celkového 9. miesta. Stal sa podpredsedom Výboru pre financie a rozpočet.
Od 2019: poslanec Európskeho parlamentu
[upraviť | upraviť zdroj]Vo voľbách do Európskeho parlamentu bol lídrom kandidátky strany SaS. Vo voľbách získal 33 540 prednostných hlasov a z celkového druhého miesta sa stal poslancom Európskeho parlamentu.
Od 2. júla 2019 vykonáva mandát poslanca Európskeho parlamentu. Je členom frakcie ECR, členom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO), náhradníkom Výboru pre hospodárske a menové veci (ECON) a členom Delegácie pre Strednú Áziu a Mongolsko.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 2005 - Rad Ľudovíta Štúra II. triedy[11]
- 2005 - mimoriadna cena Krištáľového krídla[12]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Eugen Jurzyca [online]. Úrad vlády Slovenskej republiky, [cit. 2016-01-16]. Dostupné online.
- ↑ a b O mne [online]. Eugen Jurzyca, [cit. 2016-01-16]. Dostupné online. Archivované 2016-02-01 z originálu.
- ↑ Vláda SR [online]. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, [cit. 2016-01-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Minister Eugen Jurzyca predstavil svoje priority [online]. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, 2010-07-30, [cit. 2016-01-16]. Dostupné online.
- ↑ Výsledky prednostného hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2012-03-11, [cit. 2016-01-15]. Dostupné online. Archivované 2012-04-14 z originálu.
- ↑ Minister školstva Jurzyca vstupuje do SDKÚ [online]. Perex, 2012-02-18, [cit. 2016-01-16]. Dostupné online.
- ↑ Droba a Jurzyca vstupujú do klubu SaS [online]. N Press, 2015-01-09, [cit. 2016-01-15]. Dostupné online.
- ↑ Zmeny v zložení NR SR [online]. NR SR, [cit. 2016-01-15]. Dostupné online.
- ↑ Ing. Eugen Jurzyca [online]. NR SR, [cit. 2016-01-15]. Dostupné online.
- ↑ Kandidáti [online]. SaS, [cit. 2016-01-15]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vyznamenaných pri príležitosti Dňa Ústavy SR [online]. Petit Press, 2005-09-01, [cit. 2016-01-16]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam ocenených osobností za 18 rokov podľa kategórií [online]. Krištáľové krídlo s.r.o., [cit. 2016-01-16]. Dostupné online. Archivované 2016-02-16 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eugen Jurzyca
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Narodenia 9. februára
- Narodenia v 1958
- Biografické výhonky
- Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave
- Členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska
- Slovenskí politici
- Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
- Politici SDKÚ
- Politici SaS
- Poslanci NR SR (2012 – 2016)
- Držitelia Krištáľového krídla
- Poslanci NR SR (2016 – 2020)
- Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)
- Osobnosti z Bratislavy
- Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy