František Xaverský
František Xaverský | |
spoluzakladateľom Spoločnosti Ježišovej misionár v Indii a Japonsku | |
Štát pôsobenia | Španielsko India Japonsko |
---|---|
Biografické údaje | |
Rodné meno | Francisco Jasso Azpilicueta Atondo y Aznares de Javier |
Narodenie | 7. apríl 1506 Javier, Navarra |
Úmrtie | 3. december 1552 (46 rokov) Šang-čchuan, Čína |
Svätenia | |
Cirkev | rímskokatolícka |
Rehoľník | |
Rehoľa | Spoločnosť Ježišova (SJ) (jezuiti) |
Kňaz | |
Kňazská vysviacka | 24. jún 1537 (31 rokov) |
Svätec | |
Blahorečenie | 25. október 1619 Pavol V. |
Kanonizácia | 12. marec 1622 Gregor XV. |
Sviatok | 3. december |
V cirkvách | rímskokatolícka, anglikánska, luteránska |
Patrón | zámorských misií |
Atribúty | krucifix; kazateľ držiaci blčiace srdce; zvon; glóbus; loď; brada; fakľa; plameň; kríž; lilia |
Odkazy | |
František Xaverský | |
Svätý František Xaverský[1] (iné mená: František Xavérsky, Francisco de Jassu (alebo Gassu) y Xavier (alebo Javier), Francisco de Xavier (alebo Javier) y Jassu (alebo Gassu), Francisco Javier, Francisco de Jassu y Azpilcueta, Don Francisco de Jasso y de Xabier, Francisco de Xavier, rodné meno Francisco Jasso Azpilicueta Atondo y Aznares de Javier; * 7. apríl 1506, Javier, Navarra – † 3. december 1552, Šang-čchuan, Čína), pôvodom baskický Španiel, bol spolu s Ignácom z Loyoly spoluzakladateľom Spoločnosti Ježišovej a významný misionár v Indii a Japonsku. Zomrel na ceste do Číny.
V katolíckej cirkvi je uctievaný ako svätec.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Vzdelanie získal na univerzite v Paríži, kde sa v roku 1529 stretol s Ignácom z Loyoly a stal sa jedným zo siedmich, ktorý zložili sľub na Montmartri roku 1534 a o tri roky boli vysvätení za kňazov v Benátkach. František v roku 1541 odišiel na misie do Ázie. Preplavil sa do mesta Goa v Indii na pozvanie portugalského kráľa Jána III. aby začal evanjelizovať východnú Indiu. Pápež ho zároveň vymenoval za apoštolského nuncia na Východe.
Misie v Ázii
[upraviť | upraviť zdroj]František začal reformovaním mesta Goa, kde žilo mnoho portugalských katolíkov známych svojou krutosťou voči otrokom, konkubinátom a nezáujmom o chudobu. Svojím príkladom kompenzoval očividnú zradu Krista a Cirkvi, ktorú robili zlí kresťania. Mal obrovský úspech medzi nižšou kastou, ale takmer žiaden u brahmanov.
Pracoval v domorodých kmeňoch Parava v južnej Indii, na Cejlóne, v Malake, na Moluckých ostrovoch a na Malajskom polostrove.
Roku 1549 odišiel do Japonska, preložil kresťanské vyznanie viery. V Kagošime už o rok mal vyše 100 veriacich. Misiu prenechal svojím pomocníkom a išiel do Hirado. Neskôr šiel do Jamaguči, ale tam jeho práca nepriniesla ovocie, nakoniec sa vybral do hlavného mesta Mijako, kde sa potreboval stretnúť s mikádom. K nemu ale potreboval dar, preto sa rozhodol prísť ako predstaviteľ portugalského kráľa a daroval panovníkovi hodiny a hudobnú skrinku. Tým dosiahol ochranu a starý prázdny budhistický kláštor. Keď odchádzal, Japonsko už malo 2 000 veriacich.
V roku 1552 bol opäť v meste Goa a po niekoľkých mesiacoch odchádza do Číny. Cestou ale ochorel a zomrel 3. decembra takmer sám na ostrove Šang-čchuan.
Beatifikácia
[upraviť | upraviť zdroj]Po jeho smrti ho vo februári 1553 previezli do Indie do mesta Goa (kde dorazilo v roku 1554). Telo bolo uložené v kolégiu sv. Pavla, neskôr prenesené do chrámu Bom Jesu, kde bolo po mnohé roky zachované v neporušenom stave ako objekt ľudových pútí. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pavol V. 25. októbra 1619. Gregor XV. ho 12. marca 1622 spolu s Ignácom vyhlásil za svätého. Za patróna zámorských misií ho vyhlásil Pius XI. v roku 1927.
Relikviu z jeho tela uchovávajú od roku 1615 aj v chráme Gesù v Ríme.
Zachovala sa jeho mnohozväzková korešpondencia. Jeho pamiatka sa v rímskokatolíckej cirkvi pripomína 3. decembra Jeho meno nesie viacero náboženských misijných kongregácií, mnoho chrámov a škôl v rôznych častiach sveta.
Xavérsky vs. Xaverský
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku nie je ustálené písanie dĺžňa v mene tejto osoby. V Banskobystrickej diecéze je zaužívaný tvar Xaverský, čo dokumentujú aj názvy Katedrála sv. Františka Xaverského a Kňazský seminár sv. Františka Xaverského. Časopis banskobystrických seminaristov má titul: Xaver. Tvar Xaverský je použitý aj v Encyclopaedii Beliane. Knihy z jezuitského vydavateľstva Dobrá kniha, Slovník slovenského jazyka (VI. diel, SAV Bratislava, 1968, s. 150) a Praktická príručka slovenského pravopisu uvádzajú podobu Xavérsky.
Kritika
[upraviť | upraviť zdroj]Niektoré aspekty jeho apoštolátu boli podrobené kritike.
- veril, že všetci tí, čo umreli nepokrstení, budú zatratení. To sa odrazilo v nástojčivosti jeho aktivít, ako aj v jeho nedostatočnom pochopení veľkých náboženstiev Východu.
- vraví sa, že využil vládu v meste Goa ako nástroj na získavanie konvertitov. Ale ako zladiť časté karhanie portugalských panovníkov a jeho nezávislosť od nich?
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ František Xaverský. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 591.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o František Xaverský
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Xaverský
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Rozhlasová hra (Rádio Lumen): 1. diel, 2. diel
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ONDRUŠ, Rajmund: Svätí a blahoslavení zo Spoločnosti Ježišovej, Trnava: Dobrá kniha Dobrá kniha, 2001.
- Oxfordský lexikón svätcov
- František Xaverský (1506–1552). Výběr z korespondence jezuitského misionáře Dálného Východu. Velehrad: Refugium, 2005. ISBN 80-86715-34-5.