Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Hawker Tempest

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tempest

Hawker Tempest Mk.V Séria II počas testovacieho letu, november 1944
Typstíhací bombardér
VýrobcaHawker Aircraft Limited
KonštruktérSydney Camm
Prvý let2. septembra 1942
Zavedenýjanuár 1944
Charaktervyradený
Hlavný používateľRoyal Air Force
Vyrobených1 702
VariantyHawker Sea Fury

Hawker Tempest (tempest znamená v preklade búrka) bol veľmi výkonným britským stíhacím/bombardovacím lietadlom používaným počas druhej svetovej vojny. Na rozdiel od väčšiny najpoužívanejších britských lietadiel vznikol až počas vojny.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]
Prototyp lietadla Tempest Mk.V (sériové číslo HM595)
Nové Tempesty Mk.II, cca 1945. Stroje však prišli neskoro na to, aby sa zúčastnili bojov druhej svetovej vojny

Stíhacie lietadlo Tempest vzniklo radikálnou modernizáciou typu Hawker Typhoon, keď po prvých letových testoch prototypov bolo jasné, že konštruktéri zvolili profil s príliš veľkou relatívnou hrúbkou, takže krídlo malo väčší odpor než sa očakávalo. Výsledkom bola konštrukcia stroja, ktorý firma spočiatku označovala ako Typhoon Mk.II. V roku 1940 bolo navrhnuté úplne nové krídlo poloeliptického pôdorysu, s nižším, úplne novým profilom. Bola objednaná stavba piatich prototypov s rôznymi motormi, z ktorých najprv sa do vzduchu dostal Tempest V s motorom Sabre II (teda rovnaký motor, ktorý poháňal už starší Typhoon). Prvý sériový Tempest Mk.V bol zalietaný v lete 1943, na jar 1944 sa Tempesty dostali k operačným jednotkám do výzbroje. Lietadlo bolo vyzbrojené štyrmi kanónmi kalibru 20 mm, malo možnosť niesť bomby, prídavné nádrže či neriadené raketové strely. Mohlo dosiahnuť rýchlosť až vyše 700 km/h, a tak bolo nasadzované proti lietadlovým strelám V-1 (Fi-103). Firma Hawker vyrobila 805 strojov Tempest V a po vojne ešte 142 lietadiel verzie Mk.VI s výkonnejšou verziou motora Sabre, určené pre prevádzku v trópoch, s väčším chladičom kvapaliny a oleja (tie boli premiestnené do nábežnej hrany krídla). Výroba Tempestov trvala až do roku 1946. Celkom bolo vyrobených 1 702 kusov všetkých verzií (t. j. Mk.V, Mk.II a Mk.VI).

Doplňovanie paliva a výzbroje do lietadla Hawker Tempest Mk.V 3. perute RAF na základni Newchurch v Kente, jún 1944

Operačné nasadenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlá Tempest ašpirovali vďaka svojej rýchlosti i ostatným vlastnostiam na titul najlepšej stíhačky RAF. S Tempestom lietal aj francúzsky pilot Pierre Clostermann JJ–W (sériové číslo EJ893), US–G (sériové číslo NV968), JF–E (sériové číslo NV994) a JF–E (sériové číslo NV724) „Veľký Karol“ („Le Grand Charles“), ktorý napísal knihu Veľký cirkus, v ktorej sú okrem iného popísané aj vlastnosti tejto stíhačky.

Špecifikácie (Tempest Mk.V)

[upraviť | upraviť zdroj]
Hawker Tempest II

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 10,26 m
  • Rozpätie: 12,49 m
  • Výška: 4,90 m
  • Plocha krídel: 28,056 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 195 kg
  • Vzletová hmotnosť: 5 176 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 6 190 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený 24-valcový motor s valcami do H Napier Sabre IIA alebo IIB, alebo IIC s výkonom 1 625 kW (Sabre IIA)
  • Maximálna rýchlosť: 695 km/h (s motorom Sabre IIA vo výške 5 608 m), 700 km/h (s motorom Sabre IIB vo výške 5 791 m)
  • Dolet: 1 190 km alebo až 2 462 km (so 409 litrovými prídavnými nádržami)
  • Dostup: 11 125 m
  • Stúpavosť: 23,9 m/s
  • Plošné zaťaženie: 184,86 kg/m²
  • Pomer výkon/hmotnosť: 0,31 kW/kg
  • kanón Hispano Mk.II kalibru 20 mm (so zásobou 200 nábojov)
  • bomba s hmotnosťou 227 kg alebo 454 kg
  • 8× raketa RP-3 kalibru 76,2 mm (tieto rakety sa používali až po druhej svetovej vojne)
  • rezerva pre dve 205 litrové alebo 409 litrové prídavné palivové nádrže
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hawker Tempest na českej Wikipédii.
  • VÁLKA, Zbyněk. Stíhací letadla: 1939-45/ Velká Británie - Německo. Olomouc : Votobia, 1996. 110 s. ISBN 80-7198-260-1.
  • Časopis Letectví & kosmonautika

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]