Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Hlavná železničná stanica (Helsinki)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hlavná Helsinská železničná stanica (1910-14).

Hlavná helsinská železničná stanica je hlavný uzol regionálnej a diaľkovej dopravy v subregióne Veľké Helsinki a známa pamätihodnosť fínskeho hlavného mesta. Je to domáca stanica fínskej štátnej železničnej spoločnosti VR a koncová stanica všetkých liniek helsinskej rýchlodráhy. Nachádza sa tu aj nakladacia rampa pre autovlaky.

Priamo pri železničnej stanici sa nachádzajú dve autobusové stanice, z ktorých jazdia mnohé mestské aj prímestské autobusové linky a električky. Stanica Rautatientori je najfrekventovanejšia v rámci celej siete helsinského metra.

Súčasná podoba budovy pochádza z roku 1916, kedy nahradila pôvodnú stavbu stojacu na tomto mieste už od roku 1862.

Pôvodná budova navrhnutá švédskym architektom Carl Albertom Edelfeltom bola vzhľadom na vyťaženie stanice na začiatku 20 storočia považovaná za príliš malú. V roku 1904 bola vyhlásená architektonická súťaž na novú budovu stanice, ktorú vyhral Eliel Saarinen s romantizujúcim návrhom, ktorý rozpútal búrlivú diskusiu v odborných aj laických kruhoch. E. Saarinen sa tohoto konceptu vzdal a v roku 1909 prišiel s novým, prepracovaným návrhom, ktorý sa následne aj realizoval. Budova novej stanice bola otvorená pre verejnosť v roku 1919. E. Saarinen krátko po dokončení budovy (v r. 1923) emigroval do Spojených Štátov. Navzdory tomu, že návrh bol prepracovaný, budova stále nesie niektoré typické romantické prvky a stala sa symbolom fínskeho národného romantizmu. Je obložená fínskym granitom a jej dominantou je vysoká veža s hodinami a dva páry sôch titánov, ktorí nesú guľové lampy. Na architektúre budovy sú zreteľné ruské vplyvy a snahu zakomponovať do tvaroslovia budovy fínsku históriu.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnú helsinskú železničnú stanicu denne využíva vyše 200 000 pasažierov. Stanica je hlavového typu a teda nie je prejazdná vlakmi. Toto riešenie umožňuje dobrý prístup návštevníkov na všetkých 19 nástupíšť. Nástupištia 1-4 slúžia miestnym linkám, 5-12 v strede stanice patria diaľkovým linkám (11 a 12 sú expresné linky) a 13-19 patria znovu miestnym linkám.

Mimo objektu stanice sa nachádza nakladací priestor pre nákladnú dopravu. Hlavné centrum nákladnej vlakovej dopravy sa ale nachádza v stanici Pasila.

Stanica bola počas svojej existencie niekoľkokrát renovovaná. V roku 1960 bol postavený podzemný tunel a v roku 1969 bola stanica elektrifikovaná. V roku 1982 bola pod budovou stanice postavená stanica metra. V roku 2000 bola nad nástupišťami vystavaná sklenená strecha, ktorá sa nachádzala aj v pôvodných návrhoch E. Saarinena.

V budove stanice sa nachádza prezidentský salón s rozlohou 50m2, vyhradený pre fínskeho prezidenta a jeho hostí. Salón má dva samostatné vstupy. Jeden z námestia Rautatienori a druhý zo staničnej haly. V salóniku sa nachádza nábytok navrhnutý E. Saarinenom.

Stanica predstavuje dôležitý dopravný uzol fínskej dopravy. Na oboch stranách sa nachádzajú autobusové stanice ako aj stanica kyvadlovej dopravy letiska. Pod železničnou stanicou sa nachádza stanica metra prepojená s peším podchodom a podzemným obchodným centrom. Rovnako väčšina helsinských električkových spojení prechádza okolím stanice.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Central Station, Helsinki [online]. REV. 2011-04-28, [cit. 2011-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  • BEČVÁŘOVÁ, KOSÍK. Hlavní helsinské nádraží [online]. archiweb.cz, 7.6.2008, [cit. 2011-05-02]. Dostupné online. (česky)