Hyperión (boh)
Hyperión alebo Hyperíón alebo Hyperion (po grécky Hyperión/iný prepis:Hyperíón, po latinsky Hyperion) bol v starogréckej mytológii jeden z Titanov. Uzavrel manželstvo s Titankou Theiou a mal s ňou tri deti: boha slnka Hélia, bohyňu mesiaca Selénu a bohyňu ranných zôr Éós.
Mytológia
[upraviť | upraviť zdroj]Hyperion je jedným z dvanástich Titanov, detí Gaie a Ouranosa. V Teogónii Ouranos uväznil všetky deti, ktoré mu Gaia porodila, kým ho zvrhla.[1] Podľa Apollodora uväznil len Hekatoncheirov a Kyklopov, ale nie Titanov, až kým Gaia nepresvedčila svojich šiestich titanských synov, aby zvrhli svojho otca a „všetci, okrem Ókeana, ho napadli", keď ho Kronos vykastroval.[2] Potom, podľa Hésiodových slov, Hyperion so sestrou Theiou splodil tri deti, ktoré sa stali svetlami neba: Hélios (Slnko), Seléné (Mesiac) a Éós (Úsvit). Ako v prípade väčšiny Titanov, ani o Hyperionovi neexistujú žiadne mýty.[3] Zdá sa, že existuje len preto, aby bol otcom troch nebeským božstvám. Ako Titan, jeden z najstaršej generácie bohov, bol Hyperion vhodným otcom pre týchto troch nebeských bohov, ktorí ako prvky prírodného sveta museli byť chápaní ako tí, čo vznikli blízko počiatku kozmu.
Helios
[upraviť | upraviť zdroj]Hyperion a Hélios boli slnečné božstvá. Rané pramene ich niekedy predstavujú ako odlišné postavy, pričom Hyperion je otcom Hélia, ale niekedy boli zrejme stotožnení, pričom „Hyperion" bol jednoducho titulom alebo iným menom samotného Hélia.[4] Hyperion je Héliovým otcom v Homérovej Odysei, Hésiodovej Teogónii a Homérovom Hymne na Démétér. V Iliade a na iných miestach Odysei sa však Hélios nazýva aj „Hélios Hyperion", pričom „Hyperion" sa tu používa buď ako patronymum, alebo ako iný epiteton. V Homérových eposoch a v Homérovom hymne na Apollóna sa Hyperion okrem pomenovania „Hélios" niekedy nazýva aj jednoducho „Hyperion". V neskorších prameňoch sú obaja bohovia slnka zreteľne otcom a synom.[5] V literatúre sa slnko často označuje ako „Hyperionov jasný syn".[6]
Diodorus Sicílsky
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa racionalizujúceho historika Diodóra Sicílskeho bolo Hyperion meno prvého človeka, ktorý pochopil pohyb Slnka a Mesiaca a ich vplyv na ročné obdobia, a vysvetľuje, že kvôli tomu sa o ňom hovorilo, že je ich „otcom".
Diodóros zaznamenal aj neortodoxnú verziu mýtu, v ktorej sa Hyperion oženil so svojou sestrou Basileiou a mal s ňou dve deti, Hélia a Selénu. Ich bratia, ktorí im závideli ich šťastné potomstvo a obávali sa, že Hyperion prevezme kráľovskú moc na seba, sa sprisahali a zabili Hyperiona spolu s jeho dvoma deťmi (ktoré sa potom premenili na Slnko a Mesiac), čím Basileiu zanechali vo veľkej núdzi.[7]
Hyperion v modernej dobe
[upraviť | upraviť zdroj]Po tomto bohu je pomenovaný Hyperion, jeden zo Saturnových mesiacov. Samotný Saturn je pomenovaný podľa rímskeho ekvivalentu Hyperionovho brata Krona, Saturnu.
Rodostrom
[upraviť | upraviť zdroj]Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hésiodos, Teogónia 155
- ↑ Apollodorus, 1.1.4
- ↑ Gantz, S. 30; Hard, S. 43.
- ↑ Hard, S. 32
- ↑ napr. Pindaros, Olympian 7.39
- ↑ napr. Homeric Hymn 2 to Demeter 26
- ↑ Diodorus Sicílsky, 3.57.2-8
- ↑ Hésiodos, Theogónia 132–138
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hyperion (Titan) na anglickej Wikipédii.