Ido
| Ido (Ido) | |
|---|---|
| Rozšírenie: | celosvetovo |
| Počet hovoriacich: | odhad 1000 |
| Klasifikácia: | plánový jazyk |
| Písmo: | latinka |
| Postavenie | |
| Úradný a primárny jazyk: | Žiadny štát, oficiálne používaný niekoľkými medzinárodnými organizáciami |
| Regulátor: | Uniono por la Linguo Internaciona Ido |
| Kódy | |
| ISO 639-1: | io |
| ISO 639-2: | ido |
| Wikipédia | |
| io.wikipedia.org | |
Ido je umelý jazyk vypracovaný v roku 1907 na základe esperanta, preto sa mu hovorí aj reformované esperanto (Esperanto reformita). Autormi boli Louis Couturat a Léopold Leau, ktorí založili Délégation pour l'Adoption d'une Langue Auxiliaire Internationale; ďalej to boli Louis de Beaufront, Otto Jespersen, Friedrich Wilhelm Ostwald a ďalší. Cieľom reformy bolo zlepšiť znenie jazyka a odstrániť niektoré kritizované vlastnosti esperanta, napríklad koncovku štvrtého pádu. Po ide sa objavilo množstvo ďalších reformujúcich projektov. Ido sa vyvinulo na začiatku 20. storočia a udržuje si pomerne stálych stúpencov, najmä v Európe. V súčasnej dobe je ido spoločne s esperantom a interlinguou jediným pomocným jazykom s vysokým počtom textov a relatívne širokou základňou hovoriacich.
Štruktúra jazyka
[upraviť | upraviť zdroj]Keďže jazyk vychádza z esperanta, väčšina jeho slovnej zásoby je zhodná alebo podobná. V ide neexistujú homonymá. Podstatné mená v jednotnom čísle sa končia na písmeno o (napr. hundo, linguo), medzi výnimky patria vlastné mená ako Djibuti, Francia, Nepal. Plurál podstatných mien sa tvorí zmenou koncovky -o na koncové -i (hundi, lingui). Prídavné mená sa končia vždy na písmeno a (napr. bona, mala), príslovky sa končia na písmeno e (napr. bone, male).
Abeceda
[upraviť | upraviť zdroj]K zápisu jazyka ido sa používa všetkých 26 písmen latinky. Výslovnosť písmen a digramov je nasledujúca:
| Písmeno: | a | b | c | ch | d | e | f | g | h | i | j | k | l | m | n | o | p | qu | r | s | sh | t | u | v | w | x | y | z |
| Výslovnosť: | a | b | c | č | d | e | f | g | h | i | ž | k | l | m | n | o | p | kw | r | s | š | t | u | v | w | ks | j | z |
| IPA: | a, ɑ | b | t͡s | t͡ʃ | d | e, ɛ | f | ɡ | h, ɦ | i, ɪ | ʒ | k | l | m | n | o, ɔ | p | kw | r, ɾ | s | ʃ | t | u, ʊ | v | w | k͡s, g͡z | j | z |
Výslovnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Všetky písmená (okrem j, y a zložkových písmen) sa v ide píšu a vyslovujú rovnako ako v slovenčine. Písmeno j sa vyslovuje ako slovenské ž v slove žaba (napr. jorno, manjar), písmeno y sa vyslovuje ako slovenské j v slove jasný (napr. yunino, mayo). Písmeno y sa musí vždy vysloviť ako spoluhláska, nikdy nie ako samohláska. Zložkové písmená ch, sh sa oproti alveolárnym c, s vyslovujú palatoalveolárne (ako slovenské písmená č, š). Zložkové písmeno qu sa číta rovnako ako zoskupenie písmen kw, pričom w sa číta so zaokrúhlenými perami. Slabiky di, ti, ni sa vyslovujú vždy tvrdo, rovnako ako v slovách diktátor (diktatoro), titán (titanio), nikotín (nikotino). Skupiny samohlások au, eu sa vyslovujú ako dvojhlásky, rovnako ako v slovenčine v slovách auto, euro.
Prízvuk je v slovách jazyka ido umiestnený na predposlednej slabike. Jedine v neurčitkoch slovies (napr. amar, donar, havar) je prízvuk na poslednej slabike.
Užitočné frázy
[upraviť | upraviť zdroj]
Niekoľko užitočných fráz v slovenčine a v jazyku ido:
| Ahoj. | Saluto. |
| Ako sa voláte? | Quale vu nomesas? |
| Volám sa… | Me nomesas… |
| Ako sa vám darí? | Quale vu standas? |
| Hovoríte idom? | Ka vu parolas Ido? |
| Nerozumiem vám. | Me ne komprenas vu. |
| Vďaka. | Danko. |
| Nie je zač. | Tote ne. |
| Ráčte. | Me pregas. |
| Blahoželám! | Me gratulas! |
| Dobre. | Bone. |
| Je pekný deň. | Esas/Es bela jorno. |
| Milujem ťa. | Me amas vu. |
| Jedno pivo, prosím. | Un biro, me pregas. |
| Koľko? | Quante? |
| Čo je to? | Quo esas/es to? |
| To je… | To esas/es… |
| Dobré ráno. | Bona matino. |
| Dobrý deň. | Bona jorno. |
| Dobrý večer. | Bona vespero. |
| Dobrú noc. | Bona nokto. |
| Dovidenia. | Til rivido. |