Jacques Necker
| Jacques Necker | |
| francúzsky štátnik | |
 | |
| Narodenie | 30. september 1732 Ženeva, Švajčiarsko |
|---|---|
| Úmrtie | 9. apríl 1804 (71 rokov) Coppet, Švajčiarsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Jacques Necker |
Jacques Necker (* 30. september 1732, Ženeva, Švajčiarsko – † 9. apríl 1804, Coppet, Švajčiarsko) bol francúzsky štátnik švajčiarskeho pôvodu, minister financií Ľudovíta XVI. a otec Madame de Staël.
Potom, ako zbohatol ako bankár v Paríži a zároveň mal úspech so svojimi esejami o politickej ekonómii, kráľ Ľudovít XVI. ho menoval do funkcie generálneho direktora kráľovského pokladu v roku 1776, neskôr s názvom minister financií. Zmodernizoval organizáciu ekonomiky kráľovstva a bol v opozícii voči liberalizmu svojich predchodcov. Odvolali ho v roku 1781 krátko po veľkých burzových špekuláciách za Ľudovíta XVI. a znovu povolali do funkcie v auguste 1788 s titulom štátny minister, s trvalou podporou verejnej mienky. Necker mal právo zvolať generálne stavy, čo dosiahol ako druhý v poradí z tretieho stavu.
11. júla 1789 ho odvolal Ľudovít XVI. kvôli neprítomnosti na kráľovskom zasadnutí 23. júna 1789. Svoju funkciu znovu získal po dobytí Bastily kvôli upokojeniu revolučných davov. V Národnom zhromaždení bol konfrontovaný s opozíciou, následkom čoho podal opäť demisiu v septembri 1790 a prísne skritizoval nový princíp rovnosti.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Jacques Necker bol druhý syn Karla Friedricha Neckera, advokáta v meste Custrin v Brandebursku, občanom republiky Ženeva sa stal 28. januára 1726, jeho manželka Jeanne Gautierová bola dcérou prvého zástupcu Gautiera. Vzdelával sa v penzionáte pre anglických študentov v Ženeve na účet anglickej vlády a bol predurčený špecializovať sa na anglickú korešpondenciu a záležitosti Anglicka, čo hralo dôležitú úlohu v jeho kariére.
Svoju kariéru začal v Banque Girardot, kde začal ako jednoduchý pomocník v Ženeve, potom začiatkom 1748 pracoval ako účtovník v Paríži. Jedného dňa nahradil prvého obchodného pomocníka povereného vyjednávať na burze počas jednej veľkej finančnej operácie. Viedol ju úspešne a zarobil banke 500 tisíc livrov. Získal si dôveru bankárov v Thellusson & Vernet, ktorí ho prijali za spoločníka v 1756 a dom bol premenovaný na Thellusson, Vernet & Necker.
V 1762 mu Thellusson navrhol stať sa jeho spoločníkom po odchode jeho strýka Isaaca Verneta. Vytvorili spolu banku Thellusson, Necker & Cie, ktorá získala depozity a kontá asi 350 zahraničných klientov, väčšinou zapojených do výpožičiek francúzskej monarchie.
Rýchlo zarobili majetok na špekuláciách s francúzskou štátnou pokladňou a na anglických fondoch v momente uzavretia mieru v 1763, ktorý ukončil Sedemročnú vojnu. Známosti z týchto obchodov im umožnili špekulovať v obchodovaní s obilím a profitovať na jeho výhodných kurzoch francúzskej štátnej pokladne.
Potom, ako bol jednoduchým akcionárom zastupujúcim nakúpené akcie bankovým domom, stal sa zástupcom La Compagnie française des Indes orientales v 1765. Zachránil ju tak, že sa stal strojcom obnovy cez vytvorenie jedného obratového fondu umožňujúceho financovať nákupy indickej bavlny. Fond mu umožnil obnoviť obchody s partnerom financujúcim svoje platby v Indii, čo bol dom James Bourdieu & Samuel Chollet v Londýne. Počas šiestich rokov po mieri v 1763 spoločnosť stratila len jednu loď a po vyúčtovaní hospodárenia prečítanom abbé Terrayom na zhromaždení 12. marca 1768 bol posledný predaj z Lorientu hlásený vo výške viac ako 17 miliónov.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jacques Necker
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jacques Necker na francúzskej Wikipédii.