Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

James Clerk Maxwell

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
James Clerk Maxwell
škótsky fyzik
škótsky fyzik
Narodenie13. jún 1831
Edinburgh, Spojené kráľovstvo
Úmrtie5. november 1879 (48 rokov)
Cambridge, Spojené kráľovstvo
PodpisJames Clerk Maxwell, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Gutenberg
James Clerk Maxwell
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons James Clerk Maxwell

James Clerk Maxwell (* 13. jún 1831, Edinburgh, Spojené kráľovstvo – † 5. november 1879, Cambridge) bol škótsky fyzik. Jeho najväčším objavom je všeobecný matematický opis zákonov elektriny a magnetizmu, dnes známy ako Maxwellove rovnice. Známe je aj jeho Maxwell-Boltzmannovo rozdelenie rýchlostí v kinetickej teórii plynov.

Maxwell je vo všeobecnosti považovaný za vedca 19. storočia, ktorý mal svojim príspevkom k elementárnym modelom prírody najväčší vplyv na fyziku 20. storočia. Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia Albert Einstein opísal Maxwellovu prácu ako „najdômyselnejšie a najplodnejšie, čo fyzika zažila od Newtonových čias“.

Črtou Maxwellovej práce je algebrická matematika s prvkami geometrie. Maxwell demonštroval, že elektrické a magnetické sily sú dve dopĺňajúce sa stránky elektromagnetizmu. Ukázal, že elektrické a magnetické polia sa šíria priestorom vo forme vĺn konštantnou rýchlosťou 3.0 × 108 m/s. Navrhol, že svetlo je forma elektromagnetického žiarenia.

Na jeho počesť bola podľa jeho mena pomenovaná jednotka magnetického toku (všeobecne zapisovaná ako f) v sústave jednotiek CGS ako Maxwell (Mx). Podobne, podľa jeho mena je pomenované aj pohorie na Venuši. Teleskop Jamesa Clerka Maxwella s priemerom zrkadla 15 m, je najväčší astronomický teleskop na svete.

  • Traktát o elektrine a magnetizme
  • O vzájomnom vzťahu matematiky a fyziky
  • O matematickej klasifikácii fyzikálnych veličín
  • O Faradayových siločiarach

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • KUZNECOV, G. B.. Od Galileiho po Einsteina. Bratislava : Pravda, 1975.