Janko Jesenský
Janko Jesenský | |
slovenský básnik, prozaik, prekladateľ a advokát | |
Narodenie | 30. december 1874 Martin, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 27. december 1945 (70 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Janko Jesenský |
JUDr. Janko Jesenský (* 30. december 1874, Martin – † 27. december 1945, Bratislava)[1] bol slovenský šľachtic a právnik, známy ako básnik, prozaik a prekladateľ.[1] Pseudonym: Janko Martinský, J.S.Enský, Lenský, Baltazár, Nechtík, Panpero, Pauper, Pikulík, Stokráskin, Tenistý, Tudhatod, Záhorák.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]- otec: Ján Baltazár Jesenský-Gašparé (Jeszenszky-Gasparovje)
- matka: Adela rod. Ballová
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine ako potomok šľachtického rodu Jesenský s predikátom z Horného Jasena. Jeho otec, Ján Baltazár Jesenský-Gašparé, bol advokátom a významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu (Memorandum národa slovenského, Matica slovenská a pod.). Vzdelanie získaval v rodisku, neskôr na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a v roku 1893 zmaturoval v Kežmarku. Dvojročnú právnickú akadémiu absolvoval v Prešove (1893 – 1896), doktorát práv získal v Kluži. (Rumunsko, 1896 – 1900). V Budapešti zložil advokátsku skúšku (1905). Potom pracoval ako advokátsky koncipient v Lučenci, Bytči, Liptovskom Mikuláši, Martine a v Novom Meste nad Váhom. Tu si vytvoril vážnejší ľúbostný vzťah k mladej klaviristke a speváčke Oľge Kraftovej.
V roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Po ôsmich rokoch sa oženil s Annou, dcérou významného štúrovského historika Júliusa Bottu. V 1914 narukoval k trenčianskemu pluku. Bol obvinený z vlastizrady, roku 1915 odvelený na ruský front, prešiel do ruského zajatia a po čase sa pridal k československým légiám v Rusku.[1] Redigoval viacero časopisov: voronežský Čechoslovan (tu sa stretol so spisovateľskými kolegami Jozefom Gregorom-Tajovským a J.Haškom), kyjevské Slovenské hlasy. Bol zvolený za podpredsedu ruskej odbočky Československej národnej rady a po zložitých politických kolíziách s boľševikmi sa dostal domov. V roku 1919 sa pustil do povojnového budovania vo viacerých úradoch dožívajúcej republiky. V roku 1922 bol županom v Rimavskej Sobote, potom veľkožupanom v Nitre, v roku 1929 prešiel do Bratislavy, kde sa stal vládnym radcom, neskôr viceprezidentom Krajinského úradu. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. V rokoch 1930 – 1939 bol podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov, v roku 1933 sa stal šéfredaktorom v časopise Slovenské smery umelecké a kritické. Prívrženec i politický predstaviteľ čechoslovakizmu. V roku 1939 sa utiahol do súkromia, no i napriek tomu podporoval protifašistické hnutie.
27. novembra 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca, no o mesiac neskôr zomiera. V roku 1950 boli jeho telesné pozostatky odvezené a uložené do rodinnej hrobky Jesenských na Národnom cintoríne v Martine.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Jesenský sa svojou tvorbou stal významným predstaviteľom slovenskej modernej prózy. Je jedným zo skutočne prvých tvorcov modernej slovenskej literatúry a reprezentant jej prvej vlny predovšetkým v poézii. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal, najmä poéziu A. S. Puškina, S. Jesenina, či A. Bloka. Literárnej tvorbe sa začal venovať v roku 1889 na kežmarskom gymnáziu. Po priebežnej príprave a časopiseckom publikovaní množstva besedníc, čŕt, humoresiek, noviel a poviedok, uzrel v Ružomberku svetlo sveta jeho prozaický debut. Prvé krátke prózy sú postavené na anekdote. Ťažiskom jeho prozaickej tvorby pred rokom 1918 sú psychologické novely. Ako prvý v slovenskej poézii tiež sproblematizúva vlastné city, čím do značnej miery porušuje tradičný charakter lyrického hrdinu, a svoje diela umiestňuje tak do dedinského, ako i malomestského prostredia a majú humoristické ladenie, ktoré postupne prerastá do satirickej kresby.
Preklady jeho diel vyšli vo viacerých jazykov, niektoré sa stali námetom filmového i televízneho spracovania. Venoval sa i prekladateľskej činnosti z ruštiny, zaoberal sa aj literárnou a kultúrnou publicistikou.
Diela
[upraviť | upraviť zdroj]Poézia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1897 – Vyznanie, báseň (vyšla v časopise Slovenské pohľady)
- 1905 – Verše J. Jesenského, básnická zbierka
- 1918 – Z veršov Janka Jesenského, zbierka básní (v roku 1919 vyšla pod názvom Zo zajatia v Amerike)
- 1923 – Verše J. Jesenského 2, zbierka básní
- 1932 – Po búrkach, básnická zbierka
- 1944 – Náš hrdina, lyricko-epická skladba
- 1945 – Čierne dni, básnická zbierka
- 1945 – Proti noci, zobrané spisy
- 1945 – Na zlobu dňa, zv. 1 a 2, básnická zbierka
- 1948 – Jesenný kvet, posmrtne zostavená a vydaná zbierka
Dráma
[upraviť | upraviť zdroj]- 1895 – Bozky súboja alebo Poručík, divadelná fraška (len rukopis, knižne vyšlo až v roku 1961 v časopise Slovenské divadlo)
- 1895 – Medicína účinkuje, divadelná fraška (len rukopis)
Próza
[upraviť | upraviť zdroj]- 1913 – Malomestské rozprávky, zbierka krátkych próz
- 1933 – Cestou k slobode, dokumentárna próza (podnadpis Úryvky z denníka 1914 – 1918)
- 1935 – Zo starých časov, zbierka noveletiek
- 1934 a 1938 – Demokrati, zv. 1 a 2, román a najrozsiahlejšie prozaické dielo (v roku 1980 bol na jeho námety nakrútený celovečerný film, ktorý režíroval Jozef Zachar)
- 1940 – Dva medvede
- 1941 – Kvôli klasifikácii
- 1942 – Prefíkaná sláva
- 1943 – Železničné nešťastie
- 1944 – Novely, zobrané spisy
- 1945 – Reflexie, zobrané spisy
- 1946 – Strach
Výbery
[upraviť | upraviť zdroj]- 1921 – Zobrané práce Janka Jesenského 1 – 3
- 1932 – Výbor z básní Janka Jesenského
- 1934 – Výber z malomestských rozprávok, výber z prózy
- 1944 / 1948 – Zobrané spisy Janka Jesenského 1 – 21
- 1950 – Pani Rafiková a iní, výber z prózy
- 1953 – Ženích a iné rozprávky, výber z prózy
- 1953 – Výber z diela, výber z prózy
- 1955 – Láska a život, výber z poézie
- 1956 – Na zlobu dňa, výber z poézie
- 1957 / 1968 – Spisy 1 – 9
- 1960 – Slnečný kúpeľ, výber z prózy
- 1975 – Maškarný ples a iné poviedky, výber z prózy
- 1977 – Jesenský 1 – 2 (edícia Zlatý fond slovenskej literatúry)
Preklady
[upraviť | upraviť zdroj]- 1936 – Výber z poézie, preklady ruského básnika Sergeja Jesenina
- 1942 – Eugen Onegin, preklad diela od A. S. Puškina
Ostatné diela
[upraviť | upraviť zdroj]- 1918 – Počiatky slovenského pravopisu
- 1918 – Nástin dejín slovenskej literatúry
- 1970 – Listy slečne Oľge, výber vyše 70 listov Oľge Kraftovej
- 1989 – Listy Janka Jesenského 1, 1890 - 1918 (Martin : Matica slovenská 1989)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Janko Jesenský [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2022-10-15]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovenský biografický slovník
- GÁFRIK, Michal: Básnik Janko Jesenský. Bratislava : Slovenský spisovateľ, c2006. 182 s. ISBN 80-220-1389-7
- Janko Jesenský v kritike a spomienkach. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955. 741 s.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Janko Jesenský
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Janko Jesenský
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Záznam o narodení a krste v matrike riadok 1 pokrstený ako Ján Vladimír Jesenský-Gašparé
- Texty diel Janka Jesenského na webe Zlatý fond denníka SME
- Digitalizované diela v Digitálnej knižnici UKB:
- Zo zajatia. Pittsburgh : Slovenská liga, 1918. 94 s.
- Cestou k slobode : Úryvky. Turčiansky sv. Martin : Matica slovenská, 1936. 280 s.
- Nástin dejín slovenskej literatúry. V Jekaterinburgu: Československá tlačová kancelária v Rusku, 1918. Knižnica Slovenských hlasov č. 5. 18 s.
- Počiatky slovenského pravopisu. V Jekaterinburgu: Odbočka Československej Národnej Rady v Rusku, 1918. Knižnica Slovenských hlasov č. 3. 14 s.
- Z veršov Janka Jesenského. V Jekaterinburgu: Odbočka Československej Národnej Rady v Rusku, 1918. Knižnica Slovenských hlasov č. 1. 31 s.
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Vtedy.sk - fotografie z pohrebu Janka Jesenského
- Narodenia 30. decembra
- Narodenia v 1874
- Úmrtia 27. decembra
- Úmrtia v 1945
- Zdroj OSUD VKMK
- Osobnosti z Martina
- Slovenskí spisovatelia
- Slovenskí prozaici
- Slovenskí básnici
- Slovenskí dramatici
- Slovenskí prekladatelia
- Česko-slovenskí národní umelci
- Príslušníci zemianskeho stavu
- Slovenskí šľachtici
- Uhorskí šľachtici
- Slovenskí právnici
- Slovenskí advokáti
- Osobnosti Evanjelického lýcea v Kežmarku
- Osobnosti Evanjelického kolégia v Prešove
- Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine
- Nositelia Radu T. G. Masaryka
- Príslušníci česko-slovenských légií