Jaroslav I. (Kyjevská Rus)
Jaroslav I. Múdry | |
knieža Kyjevskej Rusi | |
Narodenie | 978 |
---|---|
Úmrtie | 20. február 1054 Vyšgorod, Ukrajina |
Odkazy | |
Commons | Jaroslav I. |
Jaroslav I. Múdry (* 978, † 20. február 1054, Vyšgorod, Ukrajina) zvaný aj Jaroslav Hladenica, syn Vladimíra I. Veľkého a polackej kňažnej Rognedy, od roku 987 - 1010 knieža Rostovsko-suzdaľského kniežatstva, 1010 - 1034 novgorodské knieža a v rokoch 1016 - 1018 a 1019 - 1054 knieža Kyjevskej Rusi.
Vláda
[upraviť | upraviť zdroj]Vládu kniežaťa Jaroslava I. Múdreho možno považovať za vrcholné obdobie Kyjevskej Rusi. Panovník rozvíjal a zdokonaľoval mnoho vecí, ktoré začal jeho predchodca Vladimír I. Veľký. Ako jeho otec, tak aj on pokračoval v expanzívnej politike jeho už beztak veľkej krajiny. Pod svoju vládu získal územia na západ od Kyjevskej Rusi, ktoré obývali Poliaci v období tzv. vnútornej smuty, podrobil si pobaltské kmene a porazil Pečenegov. Výsledkom jeho expanzívnej politiky bola rozloha Staroruského štátu, ktorý siahal od rieky Oka až ku Karpatom. Jeho vojenské úspechy zatienila prehra v boji proti Byzantskej ríši, ktorá bola jeho poslednou vojnou proti byzantskému panovníkovi.
Gro Jaroslavovej politiky sa opieralo predovšetkým o dosiahnuté výsledky v oblasti vnútornej politiky. Vďaka jeho podpore rýchlo vzrastala cirkev - zakladali sa mnohé kláštory a chrámy[1], ktoré sa neskôr stali centrami kultúry a náboženského života obyvateľov Kyjevskej Rusi, ktorí sa čím ďalej tým viac urbanizovali.
Najväčším úspechom Jaroslava I., za ktorý mu bola prisúdená prezývka Múdry, bolo vytvorenie prvých jednotných zákonov Kyjevskej Rusi - tzv. Ruská pravda, - ktoré sa stali právnym kódexom celej krajiny. V nich sa nielenže zákony systematizovali, ale sa aj menili, čoho dôkazom bola zvýšená zainteresovanosť panovníka o život svojho ľudu.
Rostovské knieža
[upraviť | upraviť zdroj]Svedectvá o jeho živote v prvých rokoch 11. storočia, kedy panoval v Rostovsko-Suzdaľskom kniežatstve majú skôr legendárny charakter. S týmto obdobím sa často zvykne spájať založenie mesta Jaroslavľ (1010). Podľa legendy bolo mesto postavené na mieste, kde panovník zabil bojovou sekerou svätého zviera (medveďa) a v jeho blízkosti nad riekou Volga na ťažko prístupnom mieste prikázal postaviť drevenú usadlosť, ktorú po sebe pomenoval.
Existujú však aj ďalšie predpoklady, ktoré hovoria o založení mesta. Predpokladá sa, že mesto bolo postavené kvôli obrane mesta Rostov. Prvá zmienka o meste, ktorú zachytil autor Povesti dávnych liet Nestor, pochádza až z roku 1071 a viaže sa k povstaniu smerdov[2].
Novgorodské knieža
[upraviť | upraviť zdroj]Po smrti svojho staršieho brata Vyšeslava Vladimiroviča (podľa niektorých údajov v roku 1011) ho Vladimír I. posadil na trón v Novgorode a prinútil ho, aby mu každoročne platil daň vo výške 2000 hrivien striebra. Jaroslav I. však nesúhlasil[3].
Boje o trón Kyjevskej Rusi
[upraviť | upraviť zdroj]Prvú vojnu o kyjevský trón (1016) vyhral Jaroslav I., hoci jeho brat sa nevzdával a ešte dvakrát (s Pečenegmi a s vojskom Boleslava I. Chrabrého) zaútočil.
V roku 1018 zať Sviatopolka I. s pomocou Boleslava I. Chrabrého porazil Jaroslavove vojská pri brehoh rieky Bug a obsadil Kyjev. Boleslav I. sa v ňom pokúsil získať trón, ale nahnevaní Kyjevčania začali poľskú armádu vraždiť. Boleslav I. bol nútený z mesta zutekať a nechať Sviatopolka I. ďalej bojovať samého.
Jaroslav I. po druhej porážke chcel utiecť z krajiny, ale novgorodčania ho presvedčili, aby znova bojoval o trón proti Boleslavovi I. a Sviatopolkovi I.. Na jar roku 1019 teda uskutočnil novú vojnu proti Sviatopolkovi I. a po jeho víťazstve v nej (ako vyznamenanie za víťazstvo dostal titul Veľké knieža kyjevské) a smrti svojich bratov Borisa a Gleba (1015 a 1017)[4] sa pre istotu na istý čas utiahol do Novgorodu, kde ho v roku 1036 na novgorodskom tróne vystriedal jeho syn Vladimír Jaroslavič.
Knieža Kyjevskej Rusi
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1036 zvíťazil v boji proti Pečenehom a oslobodil Kyjevskú Rus od ich nájazdov na jeho krajinu. Na počesť víťazstva nad týmto kmeňom dal v Kyjeve preto postaviť Chrám svätej Sofie, ktorý po maliarskej stránke dokrášlili tí najlepší umelci a maliari z Konštantínopola.
V tom istom roku sa stal panovníkom vo väčšej časti Kyjevskej Rusi, keď pod vládu jeho príbuzného Brjačislava I. (1003 - 1044) a neskôr Vseslava II. Polackého (1044 - 1068) patrilo iba Polacké kniežatstvo.
V roku 1038 napadol Jotvínov a o dva roky neskôr (1040) vpadol na územie Litvy, kde sa zdržal do roku 1044.
Otázka určenia následníka trónu Kyjevskej Rusi
[upraviť | upraviť zdroj]Čoskoro pred svojou smrťou sa Jaroslav I. začal zaoberať pálčivou otázkou, ktorá trápila aj jeho otca Vladimíra I. Veľkého, a to systémom nástupníctva ďalších panovníkov[5][6] na trón Kyjevskej Rusi tak, aby medzi nimi nevznikli tradičné rozbroje, ktoré sa vždy objavili po tom, ako panovník krajiny zomrel. V otázke rozdelenia území Staroruského štátu sa riadil princípom prvorodeného syna v rodine. Na základe tohto princípu krajinu rozdelil na päť menších častí. Najstarší - Izjaslav Jaroslavič - zdedil Kyjev a Novgorod spolu s ich okolitým územím. Sviatoslav Jaroslavič získal Černigov, tretí syn Vsevolod Jaroslavič Perejaslav a štvrtý syn Vjačeslav Jaroslavič Smolensk. Najmladší syn - Igor Jaroslavič - vládol vo Vladimírsko-volynskom kniežatstve.
Záhadný dátum srmti
[upraviť | upraviť zdroj]Jaroslav I. Múdry umrel 20. februára 1054[7] (5. marec 1054 podľa juliánskeho kalendára) v meste Vyšgorod v rukách jeho syna Vsevoloda I..
V rokoch 1936, 1939 a 1964 vedci uskutočnili rad výskumov, v ktorých podrobili hrobku Jaroslava I. Múdreho hlbokej sondáži. Zistilo sa, že knieža bolo vysoké 172 - 175 cm (pravá noha bola o niečo dlhšia ako ľavá) a tiež, že bolo chromé. Jedna verzia tvrdí, že od narodenia, druhá zastáva názor, že panovník ochrnul po niektorej z bitiek.
Prvá revolúcia na území Ukrajiny (1068)
[upraviť | upraviť zdroj]Po smrti Jaroslava I. Múdreho sa k vzrastajúcim sociálnym sporom v roku 1068 pridala aj revolúcia na Ukrajine. Nespokojní kyjevčania zvrhli z trónu Izjaslava Jaroslaviča, vyhnali ho z mesta a za nového panovníka Kyjevskej Rusi vymenovali jeho príbuzného Vseslava II. Polackého. Navyše na Ukrajinu zo stepí znova zaútočili kočovné kmene Polovcov a Pečenegov, ktorí niekoľkokrát zaútočili na Kyjev a zničili obchodné cesty, ktoré viedli po Dnepri. Hoci sa Izjaslavovi podarilo vrátiť a povstalcov skrotiť, udalosti roka 1068 vstúpili do dejín Kyjevskej rusi a stali sa jej dôležitým medzníkom. Revolúcia roku 1068 na Kyjevskej rusi bola prvá hodnoverne zdokumentovaná revolúcia na ukrajinskom území.
Historický význam osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Založil mnoho miest (Tartu, Jaroslavľ (1010), Novgorod-Severskij)
- Za jeho vlády Kyjev často porovnávali s krásou Konštantínopolu.
- Založil prvé ruské kláštory (Kláštor sv. Juraja v Jaroslavli a Kyjevo-Pečerský kláštor v Kyjeve).
- Od začiatku jeho vlády sa v krajine uctieval a slávil sviatok svätého Juraja Drakobijcu (26. novembra).
- Je autorom Cirkevného štatútu - tzv. Ruskej pravdy - zbierky zákonov staroruského feudálneho práva.
- V roku 1051 vymenoval za prvého ruského metropolitu biskupa Ilariona, a to prvýkrát za neúčasti konštantínopolského patriarchu[8].
- Za jeho vlády nastal rozmach prekladu byzantských a iných kníh do cirkevnoslovanského a staroruského jazyka.
- V roku 1028 založil prvú školu pre deti kňazov[9][10].
- Začal raziť mince - tzv. Jaroslavské striebro, - na jednej strane ktorých bol vyobrazený Ježiš Kristus, na druhej svätý Juraj Drakobijec, ochranca panovníka Kyjevskej Rusi.
- V stredovekej Európe sa prestíž a sila dynastie merali odhodlanosťou členov iných dynastií vstúpiť do manželského zväzku s príslušníkom inej dynastie. V tomto ani Jaroslav I. nemohol zaostávať. Jeho žena bola švédska princezná, jednu jeho sestru si za manželku vzal poľský kráľ, druhú - byzantský panovník. Jeho traja synovia sa oženili s princeznami z Európy a tri dcéry sa postupne vydali za francúzskeho, nórskeho a uhorského kráľa. Nečudo, že mnoho historikov nazýva Jaroslava I. Múdreho „tesťom Európy“.
O Jaroslavovi I. je známe, že kvôli udržaniu pokoja na severnej hranici svojej krajiny, každoročne posielal Varjagom 300 hrivien striebra. Túto sumu peňazí bol však priveľmi malý a skôr symbolický, zabezpečoval však mier s týmto kmeňom Vikingov a ochranu severných území Kyjevskej Rusi.
Deti
[upraviť | upraviť zdroj]- Vladimír Jaroslavič - novgorodské knieža (1034 - 1052)
- Izjaslav Jaroslavič - novgorodské knieža (1052 - 1054) a knieža Kyjevskej Rusi (1054 - 1068, 1069 - 1073 a 1077 - 1078)
- Sviatoslav II. Jaroslavič - knieža Kyjevskej Rusi (1073 - 1076)
- Vsevolod I. Jaroslavič - knieža Kyjevskej Rusi (1076 - 1077 a 1078 - 1093)
- Vjačeslav Jaroslavič - smolenské knieža (1054 - 1057)
- Igor Jaroslavič - knieža Vladimírsko-volynského kniežatstva
- Alžbeta Jaroslavna - žena nórskeho kráľa Haralda III. Surového
- Anastázia Jaroslavna - žena uhorského kráľa Ondreja I.
- Anna Jaroslavna (Anna Kyjevská alebo Anna Ruská) - vydala sa za francúzskeho kráľa Henricha I.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ V rokoch jeho vlády bolo v „zlatovežatom“ Kyjeve postavených vyše 400 chrámov, z ktorých najnoblesnejším bol Chrám svätej Sofie, postavený na základe Chrámu svätej Sofie v Konštantínopole.
- ↑ Podľa Ruskej pravdy to bola najrozšírenejšia kategória obyvateľstva, ktorá obývala Kyjevskú Rus v 11. - 14. storočí. Názory na postavenie smerdov sa u niektorých historikov líšia. Jedni tvrdia, že smerdi boli slobodnými roľníkmi, ktorí vlastnili pôdu a mali voči kniežaťu určité povinnosti - odvádzať dane a naturálie. Druhí hovoria, že boli úplne závislí na vôli kniežaťa, ktorý ich mohol slobodne presťahovať z jedného miesta na druhé alebo darovať cirkvi. Tiež museli odvádzať rentu.
- ↑ Historici predpokladajú, že za týmto činom chcel Vladimír I. prepustiť trón svojmu mladšiemu synovi Borisovi. Vladimír I. však v roku 1015 umrel a Jaroslav I. vyhlásil svojmu bratovi Sviatopolkovi I. vojnu o kyjevský trón.
- ↑ Verzie vrážd sa v mnhom líšia!
- ↑ Hneď ako sa v niektorom z kniežatstiev Kyjevskej Rusi uvoľnil trón, každý brat, podľa zámeru Jaroslava I., postúpil o jeden stupeň vyššie, pokým nedosiahol najvyšší možný vrchol hierarchie celého systému. Takýmto spôsobom, keď dal každému z jeho synov možnosť vládnuť v Kyjeve, Jaroslav I. predišiel tradičným a beznádejným roztržkám medzi synmi panovníka, do ktorých bol aj on kedysi zatiahnutý.
- ↑ Hoci systém rotácie moci v krajine niekoľko rokov vďaka spolupráci troch najstraších bratov fungoval dokonale, o nejaký čas sa objavili prvé problémy. Jaroslavov systém totiž protirečil idey rotácie moci, založenej na základe hlbšie zakoreného princípu - následníctva z otca na syna. Synovia niektorých zosnulých kniežat sa začali dožadovať práva obsadiť trón Staroruského štátu po svojich rodičoch a nechceli ustúpiť pred svojimi príbuznými. Výsledkom tejto situácie boli beznádejné boje medzi synovcami a strýkami, ktoré sú charakteristické pre obdobie po Jaroslavovi I. Múdrom.
- ↑ Tento dátum uvedený v Ipatievskom letopise však neprijímajú všetci historici a o presnom dátume jeho smrti sa dodnes vedie diskusia. Nájdené graffiti s pravdepodobným dátumom smrti Jaroslava I. na stene Chrámu svätej Sofie v Kyjeve, ktorými sa vo svojej analýze Kyjevské graffiti a dátum smrti Jaroslava I. Múdreho // Počiatky a rozvoj feudalizmu v Rusku (Londýn, 1988) zaoberá ruský historik V. K. Ziborov, sa prikláňajú k dátumu 17. február 1054.
- ↑ Niektorí historici tento fakt interpretujú ako postupný odpor Kyjeva voči vláde Konštantínopolu.
- ↑ Kostomarov N. I.: Ruské dejiny v životopisoch jej hlavných dejateľov. Kapitola II. (po rusky)
- ↑ Soloviev S. M.: Dejiny Ruska od dávnych čias. Zväzok I. Kapitola VII. (po rusky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jaroslav I. (Kyjevská Rus)
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Ukrajinská bankovka hodnoty 2 UAH s vyobrazením Jaroslava I. Múdreho (1992).
-
Bankovka hodnoty 2 UAH s vyobrazením Jaroslava I. Múdreho (1995).
-
Bankovka hodnoty 2 UAH s vyobrazením Jaroslava I. Múdreho (2003).
-
Jaroslav I. Múdry vyobrazený na ikone.
-
Jaroslav I. Múdry.
Jaroslav I. Múdry
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca - |
Rostovské knieža 987 – 1010 |
Nástupca Boris Vladimirovič Svätý |
Jaroslav I. Múdry
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Vyšeslav Vladimirovič |
Novgorodské knieža 1010 – 1034 |
Nástupca Vladimír Jaroslavič |
Jaroslav I. Múdry
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Sviatopolk I. Vladimírovič |
Kyjevské knieža 1016 – 1018 |
Nástupca Sviatopolk I. Vladimírovič |
Jaroslav I. Múdry
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Sviatopolk I. Vladimírovič |
Kyjevské knieža 1019 – 1054 |
Nástupca Izjaslav Jaroslavič |