Josefov (Praha)

Josefov je mestská štvrť a najmenšie katastrálne územie Prahy s rozlohou 8,81 ha, obklopené Starým Mestom.

Názov a včlenenie

Administratívne je celý Josefov súčasťou mestskej časti Praha 1. Do roku 1850 sa Josefov nazýval Židovské mesto. V roku 1850 bol potom Josefov na základe nového dočasného obecného zákonníka pričlenený k Prahe ako jej piata časť a získal súčasný názov. Je pomenovaný po Jozefovi II., synovi Márie Terézie, ktorý sa v roku 1781 vydaním tolerančného patentu zaslúžil o zrovnoprávnenie židovského obyvateľstva. Predtým sa Židovskému mestu hovorilo Židovské geto.

Asanácia

Pôvodné Židovské ghetto bolo koncom 80. rokov 19. storočia ako štvrť chudobných odsúdené k „asanácii“. Či boli pravým dôvodom neriešiteľné hygienické podmienky „stredovekej zástavby“, ako sa vtedy tvrdilo, či šlo o snahu podnietiť nový stavebný rozvoj oblasti a získať lukratívne pozemky v centre mesta, o to vedú historici doteraz spory. Mesto túžilo skôr po širokých bulvároch viedenského či parížskeho formátu, než po krivolakých stredovekých uličkách.

Verejnú súťaž nakoniec vyhral projekt „Finis Ghetto“ od autorov Alfréda Hurtiga, Mateja Strunca a Jána Hejdu a zrealizovaný bol v obmedzenej podobe (plánovalo sa vybúranie skoro celého Starého Mesta). V súvislosti s touto asanáciou došlo taktiež k menšej výmene niektorých parciel medzi katastrami Josefov a Staré Mesto.

Súčasťou plánu asanácie bolo zbúranie všetkých domov, niekoľkých synagóg a prebudovanie systému ulíc (ich vyrovnanie a rozšírenie). Zostalo len 6 nižšie uvedených synagóg, Židovská radnica a Starý židovský cintorín. Zo zmiznutých synagóg môžeme uviesť napr. Veľkodvorskú, Cigánovu či Novú. Súčasťou iného plánu bolo i vedenie dnešnej Parížskej ulice z Václavského námestia cez Letenskú pláň až k najvyššiemu snemu. Tento plán ale nezískal podporu miestneho obyvateľstva, a tak je dnešná Parížska ulica vedená zo Staromestského námestia na Čechov most. Tento plán mal napodobniť Avenue des Champs-Elysées v Paríži. Napr. na Čechovom moste môžeme pozorovať priečne skosenie k Letnej, čo bola príprava na prerazenie ulice.

K podobným „asanáciám“ došlo i v iných európskych mestách (napr. Viedeň).

Z geta sa zachovalo málo stavieb, medzi nimi židovská radnica a šesť synagóg:

Ďalšou pamiatkou, ktorá sa dochovala z dôb Židovského geta je Starý židovský cintorín.

2. svetová vojna

Počas 2. svetovej vojny boli Židia deportovaní do koncentračných táborov. Z opusteného Josefova sa stalo skladisko konfiškovaného majetku. Po ukončení vojny zostalo mnoho pozostalostí v rukách Židovského múzea, pretože jeho pôvodní majitelia boli zavraždení v koncentračných táboroch.

Literatúra

VŠETEČKA, Jiří; KUDĚLA Jiří. Osudy židovské Prahy. Praha : Grafoprint-Neubert, 1993. ISBN 80-901208-5-7
Prague City Tourism a Židovská obec v Praze. Praha:židovská Archivované 2018-01-06 na Wayback Machine. Praha : Prague City Tourism, 2017.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Josefov (Praha)

Externé odkazy

Pražská asanace - na stránkach Klubu Za starou Prahu