Location via proxy:   [ UP ]  
[Report a bug]   [Manage cookies]                
Preskočiť na obsah

Kozonoha hostcová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kozonoha hostcová

Ilustrácia rastliny z roku 1885
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aegopodium podagraria
Synonymá
Kozia noha
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kozonoha hostcová (staršie alebo ľudovo: kozia noha; lat. Aegopodium podagraria) je trváca rastlina z čeľade mrkvovité. Je to invazívna bylina, ktorú veľa záhradkárov považuje za nepríjemnú burinu, pretože je veľmi húževnatá a odolná.

Je to trváca rastlina, ktorá je charakteristická dlhými podzemnými výbežkami. Svoj názov si kozonoha hostcová získala vďaka listom, ktoré pripomínajú chodidlo kozy. Dorastá do výšky 50 – 100 cm a kvitne od mája do septembra. Trojpočetné listy sú 1 až 2-krát perovito zložené, s drobnými zárezmi v tvare pílky, preto sa nazývajú tiež ako pílkovité listy. Končisté listy s vajcovitými úkrojkami sú často vykrojené na dve časti, takže obrys pripomína odtlačok kozej nohy. Kozonoha hostcová má biele kvety, pri ktorých rastú hladké, 3 - 4 mm dlhé, vajcovité plody (dvojnažky). Okolíky nie sú obalené.[1]

Táto rastlina je v súčasnosti hojne rozšírená v Európe a v západnej Ázii. V Európe ju možno prakticky nájsť kdekoľvek od nížin až po horský stupeň. Kozonoha hostcová je nitrofilná rastlina, čo znamená, že si vyžaduje väčšie množstvo dusíka v pôde, preto sa presadzuje hlavne v podraste vlhkých zmiešaných a listnatých lesov, ale môže rásť aj v lužných lesoch a na tienistých lesných pasekách. Najčastejšie sa vyskytuje ako burina na záhradách a lúkach, taktiež ju možno spozorovať v parkoch, sadoch, na brehoch riek a poliach. [2]

V rastline sa nachádzajú éterický olej, flavonoidy, fenolkarbonové kyseliny. Kozonoha hostcová sa taktiež môže pýšíť svojou vysokou hladinou vápnika. Korene sú jedovaté, pretože sa v nich nachádzajú polyíny ako falkarindiol a lektín. V ľudovom liečiteľstve túto rastlina už poznali naši predkovia odpradávna. Pripisujú sa jej močopudné a protizápalové účinky, dodnes sa však v nej nenašli nijaké látky, ktoré by mohli toto pôsobenie vyvolať. Latinské označenie podagra (dna) svedčí o jej hlavnom využití (aj v homeopatických prípravkoch) pri reumatických ťažkostiach, užíva sa aj ako prostriedok na odvodnenie, čo vedie aj k zníženiu obsahu kyseliny močovej v krvi. Čerstvá rozdrvená vňať sa príležitostne používa ako obklad na bodnutie hmyzom a drobnejšie poranenie kože. Pridáva sa aj do kúpeľov proti hemoroidom. Mladé listy sa konzumujú v šalátoch, polievkach a aj ako zelenina.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 33. s, ISBN 978-80-7360-589-6
  2. KOZONOHA HOSTCOVÁ: využitie a liečivé účinky [online]. radimeako.sk, 2021-05-03, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online.
  3. Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 33. s, ISBN 978-80-7360-589-6