Kultúrny kreativizmus

Kultúrny kreativizmus, alebo Kultúrni kreatívci (Cultural Creatives) sú termíny vytvorené sociológom Paulom H. Rayom a psychologičkou Sherry Ruth Andersonovou, ktorými označili veľkú časť západnej spoločnosti, ktorá sa nedávno vyvinula mimo štandardnej paradigmy modernisti alebo progresivisti verzus tradicionalisti či konzervatívci. Koncept predstavili vo svojej knihe Kultúrni kreatívci: Ako 50 miliónov ľudí mení svet (2000), kde tvrdia, že do tejto skupiny môže patriť až 50 miliónov dospelých Američanov (niečo cez štvrtina dospelej populácie). Odhadujú, že ďalších 80-90 miliónov kultúrnych kreatívcov môže byť v Európe.

Obsah

Ray a Andersonová delia kultúrnych kreatívcov na dve podskupiny:

Základní – takmer polovica populácie KK, pričom tento segment tvoria vzdelanejší, poprední myslitelia. Táto skupina zahŕňa mnoho spisovateľov, výtvarníkov, hudobníkov, psychoterapeutov, feministky, alternatívnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ďalších odborníkov. Spájajú vážne zameranie na spiritualitu so silnou vášňou pre sociálny aktivizmus.
Zelení - viac sekulárne a extrovertnejšie krídlo. Majú tendenciu nasledovať stanoviská základnej skupiny ale majú konvenčnejší náboženský pohľad. Ich názory na svet sú menej premyslené.

Charakteristika

Ray a Andersonová vytvorili dotazník pre identifikáciu kultúrnych kreatívcov v západnej spoločnosti. Nižšie uvedené charakteristiky boli identifikované ako ich základné črty. Súhlas s viac ako 10 bodmi naznačuje status kultúrny kreatívec.

láska k prírode a úprimná starosť o jej zachovanie, a jej prirodzenú rovnováhu.
silné povedomie o celosvetových otázkach (napr. zmena klímy, chudoba, preľudnenie, atď.) a túžba vidieť viac opatrení na ich riešenie
osobná angažovanosť a aktivita (napr. princíp od kolísky po kolísku (cradle to cradle, C2C))
ochota platiť vyššie dane, alebo míňať viac peňazí za tovar, ak tieto peniaze idú na zlepšenie životného prostredia
veľký dôraz na dôležitosť rozvoja a udržiavania vzťahov
veľký dôraz na dôležitosť pomoci druhým a rozvoju ich jedinečných schopností
dobrovoľník s jednej alebo viacerých verejne prospešných oblastiach
intenzívny záujem o duchovný a duševný rozvoj
vidieť duchovnosť ako dôležitý aspekt života, ale vyhýbať sa náboženskému fundamentalizmu
snaha o rovnoprávnosť pre ženy / mužov v podnikaní, živote a politike a podpora dobrých životných podmienok (tzv. slobody) pre ženy a deti
požaduje od politikov a vlády venovať viac peňazí na vzdelávanie, komunitné programy a podporu ekologicky udržateľnej budúcnosti
nespokojnosť s ľavicovou a pravicovou politikou
optimistický pohľad na budúcnosť
chce byť zapojený do vytvárania nového a lepšieho spôsobu života
je znepokojený veľkým biznisom a spôsobmi ktoré používajú na generovanie zisku, vrátane ničenia životného prostredia a využívanie chudobnejších krajín
je malá pravdepodobnosť rozhadzovania peňazí a značného zadlžovania
nesúhlasí s dôrazom modernej kultúry na „robiť to“ a „úspech“ v zmysle „konzum“ a „zárobok“
má rád ľudí, miesta a veci, ktoré sú odlišné alebo exotické

Hodnoty

Ray a Andersonová tvrdia, že "hodnoty sú najlepším predpokladom reálneho správania". Nižšie uvedený zoznam uvádza hodnoty, ktoré určujú správanie kultúrnych kreatívcov:

Autentickosť, činy musia byť v súlade so slovami a presvedčením
Angažovanosť a neustály proces učenia sa, pohľad na svet ako na prepojený a prelínajúci sa celok
Idealizmus a aktivizmus
Globalizmus a ekológia
Dôležitosť a význam žien

Základní kultúrni kreatívci uznávajú aj hodnoty altruizmu, sebarealizácia a spirituality.

V podnikaní

Kultúrny kreativizmus v podnikaní identifikoval Ron Rentel v texte Karma Queens, Geek Gods and Innerpreneurs v roku 2008. Rentel pomenoval podnikateľských kultúrnych kreatívcov "innerpreneurs" (podnikateľ s dušou). Innerpreneurs majú nasledovné určujúce charakteristiky:

vysoká potreba úspechu
vysoké požiadavky na nezávislosť
nízke nároky na konformizmus
vnútorné zameranie na riadenie, vedenie
láska k nejednoznačnosti
sklon k riskovaniu
posadnutosť príležitosťou

Zatiaľ čo podnikatelia využívajú svoje podnikanie pre peňažné zisky, innerpreneurs za cieľ svojho podnikania považujú hľadanie sebarealizácie (tvorivosť, duchovnosť, emocionálnosť) a vytvárajú sociálne zmeny. V roku 2008 bola veľa diskusia v západných médiách o 'kreatívnej ekonomike' a dôležitosti 'kreatívnej triedy'. Richard Florida vydával sériu kníh o takto označenej 'kreatívnej triede' a jej nadchádzajúceho hospodárskeho významu. Bill Gates prehovoril na Svetovom ekonomickom fóre v roku 2008 o potrebe 'kreatívneho kapitalizmu' ako riešiteľa svetových problémov. Domnievajú sa, že byť kreatívny a vynaliezavý bude kľúčom k obchodnému úspechu v 21. storočí. Vidiecky hospodársky úspech bude určený jeho schopnosťou mobilizovať, prilákať a udržať si ľudí s tvorivým talentom.

Použitie termínu "integrálna kultúra"

Ray označuje termínom "integrálna kultúra" rozvíjajúcu sa subkultúru označovanú tiež ako transmodernismus, ktorý on označuje ako Kultúrny kreativizmus. Zaoberajú sa ekologickou udržateľnosťou a v prípade základnej skupiny zdôrazňujú osobný a duchovný rozvoj. Ide o osoby, ktoré môžu zmiešať to najlepšie z tradicionalizmu a modernizmu a vytvoriť novú syntézu kognitívneho štýlu založenú na syntéze rôznych informácií z mnohých zdrojov do veľkého obrazu.

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cultural_Creatives na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy

Ďalšie informácie v slovenčine Archivované 2011-11-04 na Wayback Machine