Laonikos Chalkokondyles
| Laonikos Chalkokondyles | |
| spisovateľ, historik, mysliteľ | |
 Moderná maľba Chalkokondyla (19. storočie) | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Rodné meno | Nikolaos (?)[1] |
| Narodenie | asi 1423 |
| Atény, Aténske vojvodstvo | |
| Úmrtie | 1490 |
| Kréta/Taliansko (?) | |
| Národnosť | grécka |
| Rodičia | Juraj Chalkokondyles |
| Príbuzní | Demeter Chalkokondyles Theofilos Chalkokondyles |
| Deti | syn Juraj |
| Dielo | |
| Žánre | kronika |
| Obdobie | neskorobyzantské obdobie |
| Témy | dejiny Byzantskej ríše a Osmanskej ríše |
| Literárne hnutie | humanizmus |
| Významné práce | Výklad dejín (Apodeixis historión) |
| Ovplyvnený | |
Laonikos Chalkokondyles alebo Chalkokondylés,[1] občas skracované aj ako Kondyles[2] (gr.: Λαόνικος Χαλκοκονδύλης, lat. Laonicus Chalcondyles; * asi 1423, Atény – † 1490) bol grécky historik. Známy je najmä vďaka jeho dielu (10 historickým knihám) známym ako Výklad dejín, ktoré popisujú posledných 150 rokov existencie Byzantskej ríše a rozmachu osmanského štátu v jej susedstve.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Chalkokondyles sa narodil do bohatej meštianskej rodiny v Aténach, ktoré v tomto období ovládal florentský rod Acciaiolovcov. V roku 1447 spolu s otcom opustili rodné mesto a odišli na palaiologovské panstvo v Mystre, kde vstúpil do učenia Pletóna. Z Peloponézu odišiel po dobytí Morejského despotátu Turkami v roku 1460. Usadil sa pravdepodobne na benátskej Kréte,[3] alebo niekde v Egejskom mori.[4] Niektorí historici pre Laonikovu znalosť Benátskej republiky uvažovali taktiež o tom, že Laonikos odišiel podobne ako jeho bratranec Demeter Chalkokondyles do Talianska.[2]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]V češtine vyšlo vo vydavateľstve Odeon ako Poslední zápas Byzance.
Spis sa skladá z 10 kníh, ktoré popisujú historickú etapu byzantských a osmanských dejín. Udalosti popisuje z viacerých uhlov pohľadu, pretože mal prístup ako k byzantským, tak aj osmanským prameňom. Vzorom v písaní mu bol Hérodotos a Thoukydides.[3] V diele Chalkokondyles popisuje narozdiel od iných gréckych (dovtedy čisto byzantských) historikov len dejiny Konštantínopola a jeho vládcov, ale i udalosti v iných európskych a ázijských krajinách, obsahuje zmienky o Francúzoch, Angličanoch, Nemcoch, Rusoch, ale i o husitoch (všetky značne skreslene)[1] a bežne a pomerne spoľahlivo spomína aj udalosti z uhorských dejín (napr. Huňadyovcov), či dejín južných Slovanov.[2]
Nedostatkami jeho diela je absencia chronologických údajov a viera v zázraky a znamenia.[4] Pomerne ľahostajný je k náboženským témam a dejinám, nezaujíma sa príliš o otázky cirkevnej únie, vzťahy kresťanstva a islamu. Čechov a husitov zase napríklad popisuje ako nekresťanov - pohanov.[1]
Zvláštnosťou Chalkokondylovho diela bolo takisto to, že o Byzantskej ríši a Byzantíncoch nehovorí ako jeho predchodcovia ako o Rimanoch ale len ako o Grékoch (Helénoch).
| „ | Myslím, že nie je úplne nevhodné, že svoj výklad píšem gréckym jazykom, pretože gréčtina je rozšírená na mnohých miestach sveta... jej sláva je veľká už dnes a ešte väčšia bude, až raz grécky cisár a jeho nasledovníci a synovia Grékov svorne a podľa svojich zvykov budú spravovať pozoruhodnú ríšu tak, aby sa v nej dobre žilo jej občanom a navonok bola uznávaná jej moc . | “ |
| – Laonikos Chalkokondyles[1] | ||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 330 – 333.
- ↑ a b c CHALKOKONDYLES, Laonikos. Poslední zápas Byzance. 1. vyd. Praha : Odeon, 1988. 399 s. (doslov od Věry Hrochovej). S. 390 - 395.
- ↑ a b Chalkokondyles, Laonikos. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 198.
- ↑ a b CHALKOKONDYLES, LAONIKOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 407.