Luna 25
| Luna 25 | |
|---|---|
 | |
| Prevádzkovateľ | Rusko, Roskosmos |
| Výrobca | NPO Lavočkina |
| Typ misie | mesačná sonda |
| Dátum štartu | 10. august 2023, 23:11 UTC |
| Kozmodróm | Vostočnyj |
| Nosná raketa | Sojuz-2 |
| Zánik | 19. august 2023 |
| COSPAR ID | 1976-081A |
| Hmotnosť | 1 750 kg |
Luna 25 (predošlý názov Luna-Glob) bola automatická ruská kozmická sonda na výskum Mesiaca. Menom odkazovala na pôvodný program Luna, ktorého predošlá misia, Luna 24, odštartovala 47 rokov pred štartom Luny 25. Zároveň bola prvou kozmickou sondou Ruska, ktorú sa podarilo naviesť na obežnú dráhu iného telesa ako je Zem - všetky predošlé úspechy s výskumom vesmíru kozmickými sondami skonštruovanými na ruskom území absolvoval ešte Sovietsky zväz.
Úlohou sondy bolo vyskúšať technológie pristátia a prieskum mesačného povrchu, v prípade úspechu by išlo o prvé pristátie sondy na južnom póle Mesiaca.[1]
20. augusta 2023 bolo oznámené, že sonda bola zničená po náraze do povrchu Mesiaca.[2] Dôvodom bol nevydarený manéver na úpravu dráhy sondy, ktorý vykonala na obežnej dráhe okolo Mesiaca.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé plány vznikli v roku 1998 s dvomi dizajnmi sondy. Projekt bol obnovený v roku 2011. Sonda sa pôvodne mala skladať z orbitera a pristávacieho modulu s robotickým ramenom pre odber vzoriek pôdy a prípadne vŕtací nástroj. Po prepracovaní projektu išlo o pristávací modul, ktorého primárnou úlohou bolo vyskúšať pristávaciu techniku, ale tiež mal skúmať okolie v mieste pristátia.
Sonda Luna 25 mala podľa pôvodných plánov odštartovať už v roku 2016, ale kvôli nedostatku financií bol let odložený na rok 2019. I tento termín však bol posunutý, pretože sa objavili problémy s inerciálnou meracou jednotkou (BIB) od spoločnosti NPO Lavočkina. Jednotka BIB je potrebná na zaistenie riadenia dráhy medzi Zemou a Mesiacom. Ďalším riešením je veľmi podobný systém BIUS-L vyvinutý moskovským NPT AP. Tento systém bol pripravený až vo februári 2020.[3]
Misia odštartovala 10. augusta 2023[4][5] o 23:11 UTC na rakete Sojuz-2 z kozmodrómu Vostočnyj,[6][5] 16. augusta sa sonda dostala na orbitu Mesiaca a pristáť mala o päť dní neskôr.[7] 19. augusta Roskosmos ohlásil „neštandardnú situáciu“ pri manévroch pred pristátím a deň po tom nasledovalo oznámenie, že ruský modul po „náraze do povrchu Mesiaca prestal existovať“.[2]
Vedecký náklad
[upraviť | upraviť zdroj]Sonda niesla 30 kg ruských vedeckých prístrojov. Švédsky LINA-XSAN na meranie plazmy a neutrálnych látok kvôli odkladom už odletel na čínskej sonde Čchang-e 4. Pilot-D agentúry ESA bol zo sondy odstránený v apríli 2022 kvôli ukončeniu spolupráce medzi Roskosmosom a ESA pre Ruskú inváziu na Ukrajinu. Demonštratívny nástroj mal zbierať dáta pre pristátie ďalších misií a nebol teda súčasťou operačného systému sondy.[8]
Medzi osem hlavných vedeckých nástrojov patrí:[9][10]
- ADRON-LR - aktívna analýza povrchu neutrónov a gama žiarenia
- ARIES-L - meranie plazmy v exosfére
- LASMA-LR - laserový hmotnostný spektrometer
- LIS-TV-RPM - fotenie a infračervená spektrometria minerálov
- PmL - meranie prachu a mikro-meteoritov
- THERMO-L - meranie tepelných vlastností povrchu
- STS-L - panoramatické a lokálne fotografovanie
- Laser retroreflektor - meranie odrazov svetla
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Rusko vyslalo na Měsíc sondu po téměř 50 letech. Měla mít přístroje z Evropy. iDNES.cz, 2023-08-10. Dostupné online.
- ↑ a b HNonline.sk - Ruský modul Luna-25 po náraze do povrchu Mesiaca prestal existovať, vymkol sa kontrole a opustil dráhu letu [online]. hnonline.sk, 2023-08-20, [cit. 2023-08-20]. Dostupné online.
- ↑ Russia’s Luna-Glob faces technical, political and ballistic issues [online]. NASASpaceFlight.com, 2018-07-25. Dostupné online.
- ↑ Запуск первой в истории современной России миссии на Луну запланировали на 11 августа. TACC, 2023-06-05. Dostupné online.
- ↑ a b O'CALLAGHAN, Jonathan. Russia launches first Moon mission in half a century: what it means for science. Nature, 2023-08-11. Dostupné online.
- ↑ Ruská vesmírná agentura získala první data z Luny-25. ‚Všechny systémy fungují správně,‘ hlásí. iROZHLAS, 2023-08-13. Dostupné online.
- ↑ Russia’s Luna 25 could land on the moon days before Chandrayaan-3: How the two missions compare. The Indian Express, 2023-08-13. Dostupné online.
- ↑ Europe halts moon exploration partnership with Russia, looks to replace Ukraine-built rocket engines. Space.com. Dostupné online.
- ↑ Russia launches Luna-25 moon lander, its 1st lunar probe in 47 years. Space.com. Dostupné online.
- ↑ Luna-25 (Luna-Glob Lander) Payload [online]. iki.rssi.ru, [cit. 2023-08-14]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Luna 25
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Luna 25 na českej Wikipédii.
