Malá Rača
| Malá Rača | |
| vrch | |
 Južné svahy Malej Rače
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo |
| Okresy | Čadca, Powiat żywiecki |
| Obce | Stará Bystrica, Rajcza |
| Pohorie | Kysucké Beskydy, Beskid Żywiecki |
| Podcelok | Rača |
| Povodia | Kysuca, Sola |
| Nadmorská výška | 1 153[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°24′07″S 18°58′16″V / 49,402°S 18,971°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zo Starej Bystrice
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Malá Rača (poľ. Mała Racza, 1 153 m n. m.[2]) je vrch v Kysuckých Beskydách. Leží nad Zborovom nad Bystricou, približne 12 km východne od Čadce a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch sa nachádza v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rača.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva a vedie ním hranica okresu Čadca a Powiatu żywieckeho. Na slovenskom území zasahuje do katastra obce Stará Bystrica[5], na území Poľska patrí do katastra gminy Rajcza. Masív sa nachádza v hlavnom hrebeni Kysuckých Beskýd, ktorým vedie rozvodnica povodí Dunaja a Visly. Severným susedom v hlavnom hrebeni je majestátna Veľká Rača (1 236 m n. m.), juhovýchodne leží vrch Orol (1 120 m n. m.) a západným smerom vybieha rázsocha Skalky (942 m n. m.).[3] Vrch leží v CHKO Kysuce a veľká časť patrí do národnej prírodnej rezervácie Veľká Rača, vyhlásenej v roku 1976 (ochranné pásmo 197 ha).[6]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol leží zhruba 6 km severovýchodne od Starej Bystrice. Malá Rača tvorí pahorok, vybiehajúci južným smerom z masívu Veľkej Rače, najvyššieho vrchu pohoria. Oddeľuje ich nevýrazné sedlo a od vrcholu pokračuje hrebeň juhovýchodným smerom do sedla pod Orlom, ktoré oddeľuje vrch Orol. Hranicou, vedúcou po hrebeni, prechádza i rozvodie Čierneho a Baltského mora. Slovenská, západná časť je odvodňovaná prítokmi Klubinského potoka do rieky Bystrice, východná časť na poľskom území odvádza vodu riečkou Racza do rieky Sola.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka nadmorskej výške a polohe je z čiastočne odlesnených miest vrchu pekný výhľad na široké okolie. Pozorovať je možné najmä okolité vrchy pohoria, vrátane značnej časti hrebeňa. Pri vhodných podmienkach poskytuje jedinečný pohľad na Krivánsku Fatru, Kysuckú vrchovinu, Moravsko-sliezske Beskydy a Sliezske Beskydy, nezriedka však vidieť i Oravské Beskydy, Oravskú Maguru, Veľký Choč a časť Vysokých a Nízkych Tatier.[7]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Malá Rača je prístupná z obce Oščadnica cez Veľkú Raču, alebo po značenom turistickom chodníku zo Starej Bystrice. Vystúpiť na Raču sa dá aj z okolitých dedín, ako sú Zborov nad Bystricou a Klubina.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke:
- zo severného smeru z Veľkej Rače
- z juhovýchodu po hraničnom hrebeni zo sedla pod Orlom
- po
značke z Novej Bystrice cez Kýčeru - po
značke z obce Stará Bystrica[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
- ↑ Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-12-28]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-12-28]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-12-28]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Malá Rača. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-12-28]. Dostupné online.