Maleinovci
| Maleinovci | |
| Krajina | Byzantská ríša |
|---|---|
| Tituly | patrikios, proedros, hypatos, strategos |
| Zakladateľ | Nikéforos Maleinos (prvý známy člen) |
Maleinovci (starogr. Μαλεΐνος – Maleinos) bol byzantský aristokratický rod pochádzajúci pravdepodobne z themy Charsianon v Malej Ázii. Podľa názorov niektorých historikov však neboli gréckeho pôvodu. Prvým známym príslušníkom rodu bol generál Nikéforos Maleinos, ktorý sa v prameňoch spomína v roku 886 v súvislosti s potlačením vzbury Smbata, príbuzného cézara Barda. Ďalším známym príslušníkom rodu bol svätec Michaél Maleinos (rodným menom Manuel). Maleinovci postupne získali obrovské bohatstvo a viacerí ich príslušníci slúžili v Byzancii ako generáli alebo správcovia. Istý čas v polovici 10. storočia zrejme spravovali Kapadóciu. Vplyv rodu ešte zosilnel po tom, čo sa moci ujal Bazil II. Proti Bazilovi na začiatku jeho vlády povstali silní generáli Bardas Skleros a Bardas Fókas a ríša dočasne upadla do chaosu. Eusthatios Maleinos aktívne zasiahol do bojov o moc. V roku 976 zaútočil na uzurpátora Sklera, no o desať rokov neskôr naopak Fókovo povstanie podporil. Zhromaždil obrovské bohatstvo a jeho statky v Anatólii mali rozlohu asi 115 km². Keď ho na jeho pozemkoch v roku 995 navštívil Bazil II., ohromený jeho bohatstvom a tým, ako ho aristokrat pohostil, povolal Eusthatia do Konštantínopola, kde ho internoval. Následne po jeho smrti maleinovské majetky zhabal. I napriek strate bohatstva a vplyvu rod pretrval. Jeho členovia však naďalej nepôsobili ako vojenskí hodnostári. Koncom 11. storočia sa rod spomína v Solúne, kde jeho členovia vlastnili menšie statky. Jedna z vetiev rodu pôsobila v 11. a 12. storočí v talianskej Kalábrii. Neskoršie osudy rodu sú neznáme.[1][2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Maleinos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 297.
- ↑ MALEINOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1276. (po anglicky)