Micheláda v Nimes

Micheláde (francúzska výslovnosť: [ miʃəlad ]) je názov masakru katolíkov a to vrátane 18 katolíckych kňazov a mníchov ktorých protestantskí predstavitelia prevratu v Nîmes na Michaelmas 29. septembra 1567, po vypuknutí druhej náboženskej vojny vo Francúzku. Po neúspechu tzv. Prekvapenia v Meaux masaker predstavoval jeden z najväčších nevojenských masakrov protestantov počas občianskych vojen.

V noci 30. septembra skupiny vojakov odobrali niektorých väzňov z ich rôznych zadržiavacích miest v súlade so zoznamami, ktoré zostavilo vedenie výboru. Rôzni väzni boli odvedení na nádvorie biskupského paláca, v ktorom bola studňa a tam boli zabití mečmi, dýkami a pištoľami, pričom časť ich zakrvavených tiel vyhodili do studne. Svedkovia tvrdili, že d'Estenet a L'Hermite boli medzi tými, ktorí vykonávali prácu zabíjania, a že muži z nižšej triedy ako aristokratické súdne vedenie, ktoré vypracovalo príkazy na zabíjanie. Väčšina z 37 známych obetí by boli kňazi pri 18 popravách, pričom len 2 z 8 zatknutých konzulov boli popravení a 1 zo 7 zatknutých sudcov Présidial, keď sa predtým pokúsil utiecť. Popravených by bolo 6 remeselníkov a 6 nižších právnikov. Celkovo sa odhaduje cez 100 obetí masakru v Nimes.

Číslami možno povedať, že k násiliu došlo z veľkej časti medzi elitou, vďaka čomu bolo pravdepodobné, že všetky obete mali mená, ktoré by si svedkovia neskôr vybavili a boli dostatočne pozoruhodné na to, aby im venovali pozornosť. Podľa historika Allana A. Tulchina v samotnom meste Paríž zomrelo pri masakre svätého Bartolomeja 2 000 až 4 000 ľudí s populáciou 250 000 – 300 000 (údaje o masakre pochádzajú z Arlette Jouanna, La France du XVIe siècle [Paríž, 1996], 472; pre obyvateľstvo Paríža porov. tamže, 33, a Filip Benedikt, ed., Cities and Social Change in Early Modern France [Londýn, 1989], 9), kým Nimes malo 10 000 – 12 000 obyvateľov; ak sa použijú stredné body rozsahov, 1,1 % populácie zomrelo v Svätého Bartolomeja v porovnaní s 0,9 % v Michelade.