NGC 6960
| NGC 6960 | |
 | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | zvyšok supernovy |
| Rektascenzia | 20h 45m 42s |
| Deklinácia | 30° 43′ 00″ |
| Vzdialenosť | 2 500 ly |
| Zdanlivá jasnosť (V) | - |
| Súhvezdie | Labuť |
| Fyzické charakteristiky | |
| Vek | 50 000 rokov |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 
20h 45m 42s; 30° 43′ 00″
NGC 6960 tiež nazývaná Riasová hmlovina alebo Metla čarodejnice je zvyšok supernovy (presnejšie jej západná časť) v súhvezdí Labuť, ktorú objavil britsko-nemecký astronóm William Herschel 7. septembra 1784 svojím 45-centimetrovým ďalekohľadom. Môžeme ju pozorovať už malým ďalekohľadom, najlepšie s UHC filtrom. Jasná hviezda v jej blízkosti je 52 Cygni a dá sa vidieť aj voľným okom, ale k hmlovine NGC 6960 nemá žiadny vzťah.
Táto emisná hmlovina zaberá veľkú oblasť oblohy blízko hviezdy Gienah. Nazýva sa tiež Riasy, alebo Slučka v Labuti. Označovaná je ako NGC 6992-5 a NGC 6960. Je zložená z množstva jemných vlákien. Nachádza sa vo vzdialenosti 2 500 svetelných rokov. Zaujímavá je tým, že ju neožarujú hviezdy a predsa svieti. Predstavuje pozostatok po supernove, ktorá vybuchla asi pred 10 000 rokmi. Plyny boli vyvrhnuté obrovskou rýchlosťou (10 000 km/s), no preletom medzihviezdnym prostredím sa ich rýchlosť znížila na terajších 100 km/s. Hrnú pred sebou medzihviezdnu hmotu, pričom sa tvorí rázová vlna, v ktorej sú plyny stlačené, zohriate a ionizované. Pri opätovnom spájaní (rekombinácii) žiaria a to nielen vo svetle, ale aj v röntgenovom a rádiovom žiarení. Vyvrhnutý materiál sa zrazil do chumáčikov a nevytvoril preto pravidelný tvar. Skutočný priemer hmloviny je 70 až 100 svetelných rokov a je tiež röntgenovým a rádiovým zdrojom.
Celý hmlovinový komplex tvoriaci Riasovú hmlovinu zaberá na oblohe oblasť o veľkosti asi 5 splnov Mesiaca. Dá sa zachytiť skôr fotograficky ako opticky, aj keď pri veľmi tmavej oblohe a periférnom videní možno v ďalekohľade vidieť minimálne náznaky hmloviny. Hmlovina sa celkove delí na východnú časť (Vláknitú hmlovinu – NGC 6992 a NGC 6995), strednú časť (Pickeringov trojuholník – NGC 6974 a NGC 6979) a západnú časť (Sieťovú hmlovinu – NGC 6960).
Hmlovina bola opticky stotožnená so zdrojom röntgenového žiarenia Cygnus X-5.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Labuť, s. 184 – 185.