Necpaly (okres Martin)

Necpaly
obec
Pohľad na obec z juhu
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Martin
Región	Turiec
Vodný tok	Necpalský potok
Nadmorská výška	510 m n. m.
Súradnice	48°59′08″S 18°58′03″V
Rozloha	42,17 km² (4 217 ha)
Obyvateľstvo	1 019 (31. 12. 2023)
Hustota	24,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1282
Starosta	Peter Majko (SNS)
PSČ	038 12
ŠÚJ	512478
EČV (do r. 2022)	MT
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Necpaly č. 168 038 12 Necpaly
E-mailová adresa	necpaly@gaya.sk
Telefón	+421-43-429 61 00
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Necpaly
Webová stránka: necpaly.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Necpaly sú obec na Slovensku ležiaca v Žilinskom kraji, okrese Martin, v bývalej Turčianskej župe (dnes región Turiec).

Polohopis

Obec Necpaly sa nachádza na úpätí Veľkej Fatry vo východnej časti Turčianskej kotliny vo vzdialenosti asi 12 km juhovýchodne od Martina.

Vodné toky

Obcou preteká Necpalský potok, ktorý sa v lokalite Chmeľnice vlieva do Belianskeho potoka a následne do Turca. V Necpalskej doline sa nachádza viacero prameňov pitnej vody, časť z nich zásobuje okrem Necpál aj Martin.

Časti obce

Dolina

49°00′09″S 18°55′54″V
Dolina je neobývaná osada v západnej časti katastrálneho územia Necpál. Spomína sa ako Dolnj Kostolistje (1875) a Dolné Kostolište (1920).

Kostolište

49°00′34″S 18°55′15″V
Kostolište je neobývaná osada v najzápadnejšej časti necpalského chotára, neďaleko katastrálnej hranice s Košťanmi nad Turcom, juhovýchodne od Žabokriek. V starých dokumentoch sa spomína v roku 1773 ako Kostolistye, kedy mala 15 domov a 93 obyvateľov a v roku 1808, kedy bola miestna farnosť zlúčená s tou v Necpaloch ako Kosztolistye. V roku 1828 tu bolo 12 domov a žilo 43 obyvateľov. Predbežný archeologický prieskum (2015) predpokladá predslovanské osídlenie z prvého storočia (lokalita Židovský cintorín), archeologické nálezy dokazujú slovanské osídlenie z konca 9. storočia, ako i podľa všetkého prvý kresťanský kostol v Turci, pochádzajúci ešte z Veľkomoravského obdobia.^{[chýba vhodnejší zdroj]} V Kostolišti sa aktuálne nachádza salaš s chovom oviec, súkromná farma s chovom koní a v rozptyle pôsobia samostatne hospodáriaci roľníci.

Symboly obce

Erb

Erb obce tvorí strieborná (biela) figúra svätého Ladislava s halapartňou na modrom pozadí so štyrmi zlatými písmenami SLRV S(anctus) L(adislaus) R(ex) V(ngariæ) (svätý Ladislav kráľ Uhorska).

Vlajka

Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/7), bielej (1/7), modrej (3/7), bielej (1/7) a žltej (l/7). Vlajka má pomer strán 2:3 a končená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať

Je okrúhla, uprostred s erbom obce a kruhopisom OBEC NECPALY.

Dejiny

Usudzujúc podľa archeologických nálezov v širšom okolí Necpál sa dá predpokladať, že táto časť Turca bola osídlená už v mladšej dobe bronzovej. Viaceré archeologické nálezy pochádzajú z hradísk Brotnica a Červený grúň na hranici s katastrom obce Folkušová. Na hradisku Brotnica sa našli črepy z Laténskej doby, dve bronzové spony a sporadická keramika Púchovskej kultúry. Na terasovitom sídlisku a hradisku Červený grúň sa našlo množstvo pravekej a laténskej keramiky, kovové predmety z doby bronzovej a laténskej.

Pôvod názvu Necpaly nie je celkom jasný. Slovenskí aj maďarskí historici sa zhodujú v tom, že názov považujú za slovanský/slovenský. Nie je vylúčené, že meno pochádza od prídavného mena páliť, žiariť. Necpaly sú jednou z ôsmich obcí, ktoré majú svoj náprotivok na hornej Nitre. Tieto Necpaly sú v súčasnosti časťou Prievidze.

Prvá nepriama písomná zmienka o Necpaloch je z roku 1269, keď sa spomína Pavol z Necpál (Paulus de Nazpal), ktorý bol jedným zo splnomocnencov zvolenského župana Michala pre vyriešenie majetkových sporov medzi obyvateľmi Sklabine a bratmi Dražkom a Vavrincom z Dražkoviec. Priamo sa spomínajú v roku 1282 v listine, ktorou sa nanovo vyznačili staré hranice medzi Necpalmi a Belou.

V roku 1287 uhorský kráľ Ladislav IV. daroval Necpaly Jánovi a Blažejovi, Marchankovým synom. Tento rod, ktorý sa začal označovať ako rod Necpalských, vlastnil Necpaly až do roku 1479, keď Blažejom Necpalským rod Necpalských vymiera po meči.

Koniec 15. a začiatok 16. storočia je poznačený spormi o majetky Necpalských, ktoré okrem Necpál zahŕňali napríklad aj Blatnický hrad, ale aj majetky mimo Turca. Z týchto sporov nakoniec vyšiel víťazne rod Justh (Jušt). Tento rod vlastnil Necpaly až do konca 19. storočia.

V období reformácie Juštovci, tak ako aj väčšina šľachty v Turci, prijali Augsburgské vyznanie viery. Podľa princípu Cuius regio, eius religio (koho zem, toho náboženstvo) evanjelickú vieru prijala aj väčšina obyvateľov Necpál. V období protireformácie boli Necpaly tzv. artikulárnou obcou, t.j. smel tu byť postavený drevený evanjelický kostol.

Juštovci podporovali aj vzdelanosť. Od roku 1592 tu pôsobila latinská vyššia škola, známa pod názvom Nationale institutum hungaricum. V roku 1834 bola preložená do Martina, kde po krátkom čase zanikla.

Koncom 19. storočia sa Juštovci dostávajú na pokraj bankrotu a postupne strácajú majetky v Necpaloch. Hospodársky najsilnejšou rodinou v Necpaloch sa stávajú Franklinovci. Prvým členom tejto rodiny bol Benjamín Franklin, nemanželský syn Dionýza Jušta.

V 18. a 19. storočí boli Necpaly hospodársky pomerne rozvinuté. Bola tu papiereň, pivovar a viacero mlynov. Papiereň v obci založili Juštovci v roku 1778. Ručná výroba bola ukončená v roku 1877, keď sa prešlo na strojovú výrobu. V roku 1896 papierenské stroje poháňali tri vodné kolesá a dva parné stroje a papiereň mala okolo 50 zamestnancov. Výroba bola ukončená v roku 1910, keď papiereň odkúpila martinská celulózka, ktorá po prevezení časti zariadenia predala budovy. Neskôr bol v jej budove zriadený mlyn. Pivovar bol uzavretý koncom 19. storočia, keď majitelia prijali finančnú ponuku banskobystrického pivovaru, ktorý sa takto bránil konkurencii. Mlynárstvo prežilo až do 20. storočia, zaniklo až znárodnením po nástupe komunizmu. V medzivojnovom období bola dedina elektrifikovaná. Elektrinu produkovala malá vodná elektráreň.

Kultúra a zaujímavosti

Freska v podkroví katolíckeho kostola

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z druhej polovice 13. storočia. Nachádza sa vo vyvýšenej polohe nad obcou, v ohradenom areáli. V roku 1320 došlo ku stavbe sakristie. Na prelome 14. a 15. storočia bol interiér doplnený o nástenné maľby. V období rokov 1593-1681 bol kostol využívaný evanjelikmi. Svätyňa je zaklenutá krížovou klenbou, loď renesančnou valenou klenbou. Zariadenie kostola je novodobé, nachádza sa tu krstiteľnica cibóriového typu z konca 18. storočia. Kostol má hladké fasády, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža s drevenou ochodzou je ukončená ihlancovou helmicou s malou cibuľou. Nachádza sa tu barokový zvon z roku 1717.

• 
  Kostol sv. Ladislava
• 
• 
• 
  Gotické fresky v podstreší kostola
• 
  Gotické fresky

Renesančný oltár Speculum Iustificationis (Turzov oltár) v evanjelickom kostole

• Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1835-1843. Kostol stojí na mieste staršieho dreveného artikulárneho kostola. Veža bola pristavaná v roku 1863. Interiér je riešený ako sysém empor na pôdoryse elipsy. Nachádza sa tu vzácny renesančný oltár z roku 1611 Speculum Iustificationis, ktorý objednal palatín Juraj Turzo pre kaplnku Oravského hradu. V roku 1752 bol prenesený do artikulárneho kostola v Necpaloch. V rokoch 2003-2006 prebehlo komplexné reštaurovanie oltára. Fasáda kostola je členená lizénami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je lemovaná pilastrami, ukončená zvonovitou helmicou s laternou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
• 
  Portál
• 
  Zvony kostola
• 
  Interiér

• Renesančný juštovský kaštieľ číslo 82, dvojpodlažná bloková stavba s manzardovou strechou a dvoma nárožnými vežami z roku 1673. Dlho bol v literatúre nesprávne uvádzaný ako najstarší kaštieľ v Necpaloch so stredovekým jadrom. Ide o jeden z najčistejších príkladov pozdnerenesančnej architektúry na Slovensku. Vchod je situovaný z východnej strany. Nad vchodom sa nachádza arkier s renesančnou štítkovou atikou. Nad portálom je chronostikon s nápisom Erexit Ope Dei Charæ Poseritti A.I.D.N. AD 1673 ivlij 10. Monogram A.I.D.N. označuje staviteľa A(ndrej) I(usth) D(e) N(eczpal), Andreja Jušta. Prízemie je zaklenuté valenou klenbou, prvé podlažie s záklopovými trámovými stropmi. Kaštieľ prešiel úpravami v polovici 18. storočia. V 19. storočí prešiel do rúk rodiny Franklinovcov, ktorým patril do zoštátnenia v roku 1947. Posledných približne sto rokov je neobývaný, približne do druhej tretiny 20. storočia bol využívaný ako sklad obilia. Po roku 1989 bol vrátený pôvodným majiteľom. V 90. rokoch 20. storočia bola opravená strecha.

• Franklinovský (matičiarsky) kaštieľ číslo 94, pôvodne stredoveká dvojpodlažná stavba na nepravidelnom pôdoryse z 15. storočia. Pôvodná stredoveká bloková stavba bola v nasledujúcich storočiach rozširovaná. Kaštieľ sa nachádza na hornom konci obce a obývala ho Franklinovská rodina. Fasády kaštieľa sú hladké, oná majú jednoduché rímsy. Kaštieľ bol obývaný asi do polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia. V súčasnosti je vo vlastníctve Matice slovenskej.
• Juštovský kaštieľ číslo 170, dvojpodlažná baroková stavba s manzardovou strechou na pôdoryse písmena L z druhej polovice 18. storočia. Vznikol prestavbou neskororenesančného kaštieľa z druhej polovice 17. storočia. Nachádza sa na návsí, uprostred obce. Interiér je zaklenutý valenými klenbami s lunetovými výsečami a plackovou klenbou. V 50. rokoch 20. storočia bol necitlivo upravovaný pre potreby detského domova, došlo k úpravám dispozícií a zväčšeniu okenných otvorov. Od roku 2004 je stavba opustená a chátra. Fasáda kaštieľa smerom do námestia je päťosová, s centrálne umiestneným kovaným balkónom. Je členená pilastrami s dekoratívnymi hlavicami, okná majú šambrány a zvlnené rímsy suprafenestry.
• Kaštieľ číslo 41, dvopodlažná neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena T z tretej tretiny 18. storočia. Nachádza sa v uzavretom areáli parku v severozápadnej časti obce. Aj tento kaštieľ je pôvodne sídlo rodu Juštovcov. Krajinársky park pri kaštieli pochádza z polovice 19. storočia, nachádza sa tu množstvo vzácnych drevín. V rokoch 2002-2004 sa uskutočnila necitlivá prestavba kaštieľa, ktorá narušila jeho pamiatkové hodnoty. Fasáde dominuje výrazne vysunutý dvojosový rizalit. Jeho prízemie je členené bosážou, poschodie pilastrami. Okná sú lemované šambránami s ušami, bočnými a vrcholovými klenákmi. Nad nimi sa nachádzajú zvlnené rímsy suprafenestry.

• 
  Renesančný kaštieľ č. 82
• 
  Franklinovský (matičiarsky) kaštieľ
• 
  Justhovský kaštieľ č. 170 (bývalý detský domov)
• 
  Justhovský kaštieľ č. 41
• 
  Justhovský kaštieľ pred obnovou

Pomníky

• Pamätník SNP na námestí od sochára Milana Štefunka z roku 1969.
• Pamätník Jurajovi Lahnerovi, umiestnený v parku pri dolnom justhovskom kaštieli.

• 
  Pamätník SNP na námestí
• 
  Pamätník Jurajovi Lahnerovi

Zaujímavosti

Od roku 1936 do 50. rokov v obci fungovalo kúpalisko, jedno z najstarších v Turci.

Prvá slovenská obecná vodná elektráreň z roku 2007

19. júla 2007 bola v obci spustená prvá malá obecná vodná elektráreň. Vodu z Necpalského potoka privádza 160 metrový drevený náhon. Stavba, okrem produkcie elektrickej energie svojím vzhľadom a umiestnením pripomína aj mlynársku tradíciu obce. Inštalovaný výkon elektrárne je 37 kilowattov, ročná plánovaná produkcia je 160 000 kilowatthodín.

Osobnosti obce

Rodáci

• Samuel Ivanka (* 1761 – † 1842) zeman, necpalský rektor
• Mária Hrúzová (* 1791 – † 1849), ľudová poetka, matka básnika Sándora Petőfiho
• Juraj Lahner (* 1795 – † 1849), jeden z generálov uhorskej revolúcie v roku 1848. Popravený spolu s ďalšími vodcami revolúcie v Arade, v maďarskej literatúre spomínaní ako Aradskí mučeníci
• Jozef Just (* 1809 – † 1875), poslanec uhorského snemu, župan Tekovskej župy
• Jozef Lós (* 1839 – † 1878), jazykovedec, lexikograf, pedagóg

Pôsobili tu

• Augustín Doležal (* 27. marec 1737 Skalica – † 21. marec 1802 Sučany), básnik, evanjelický kňaz a učiteľ
• Martin Kramár (* 10. november 1817, Martin – † 1. júl 1895, Martin), evanjelický kňaz, pedagóg, kultúrny činiteľ

Ocenenia

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“ ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Necpaly (okres Martin)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Necpaly (okres Martin)

Externé odkazy

• Oficiálny web
• Justh.sk- stránka o zemianskom rode
• Evanjelický cirkevný zbor Necpaly
• Apsida.sk- profil gotického kostola
• Dokument o evanjelickom kostole