Nohejbal
Nohejbal (angl. football tennis, nem. Fußballtennis, rus. футболтеннис) je športová hra, ktorá vznikla ako obdoba, resp. doplnok futbalu. Slovensko patrí v tomto športe k svetovej špičke.
Synonymá
[upraviť | upraviť zdroj]Do začiatku 90. rokov bol názov hry v slovenčine dlho sporný (slovo nohejbal sa hodnotilo ako slangové, až vo vydaní KSSJ z roku 1997 je uvedené ako spisovné). Navrhované spisovné názvy boli volejbalový futbal, nožný volejbal, pozemný volejbal, futbalový volejbal, kopaný tenis, futbalový tenis, nohiš, nohbal, kurtbal, minifutbal, malý futbal[1] a futbaltenis[2]. Treba podotknúť, že výrazy malý futbal a minifutbal dnes obyčajne označujú inú hru - pozri malý futbal a minifutbal.
Dejiny nohejbalu na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Piešťany
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensko prišiel nohejbal z Čiech, kde vznikol v roku 1922 ako futbal cez šnúru. K nám ho priniesli futbalisti Slavie Praha, ktorí tento šport „objavili“, až po 2. svetovej vojne. V roku 1945 si v Piešťanoch krátili čas na volejbalovom ihrisku kopaním futbalovej lopty cez natiahnutý špagát. Táto netradičná hra zaujala miestnych vodných pólistov a plavcov, ktorí sa k pražským futbalistom pridali a novú hru sa rýchlo naučili.
Martin
[upraviť | upraviť zdroj]Druhou historickou „baštou“ nohejbalu na Slovensku sa stal Martin. Aj sem ho priniesli českí futbalisti. V roku 1963 odštartovala mestská nohejbalová súťaž v Piešťanoch a uskutočnilo sa aj prvé medzimestské stretnutie Piešťany – Martin. Rok 1963 je považovaný za oficiálny začiatok nohejbalu na Slovensku. Od roku 1968 fungovala pravidelná, ale neoficiálna moravsko-slovenská liga, v ktorej súťažili obe slovenské družstvá. V prvom ročníku zvíťazila Slávia Kroměříž, v ďalších dvoch Piešťany.
Slovenská národná nohejbalová liga
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1973 vzniká prvá oficiálna nohejbalová súťaž na Slovensku – 1. slovenská národná nohejbalová liga. Štartovalo v nej 6 družstiev: Kúpele Piešťany, Dukla Martin, Tesla Bratislava, Slovan CHZJD Bratislava, G1M Púchov a Keramoprojekt Trenčín. Táto súťaž sa hrala systémom šiestich turnajov, z ktorých tri boli vo dvojiciach a tri v trojiciach. Prvým víťazom sa stali Kúpele Piešťany. V tom istom roku sa konal aj prvý oficiálny priateľský zápas medzi českým a slovenským nohejbalovým výberom. Česi porazili Slovákov presvedčivo 8:0.
Oficiálny nohejbalový zväz pod názvom Výbor nohejbalového zväzu SÚV ČSZTV vznikol 5. novembra 1974. Jeho prvým predsedom sa stal Igor Rosenberg. Na Slovensku prechádzal systém súťaží od okresných a krajských až po 1. nohejbalovú ligu.
V roku 1983 hralo v 1.lige aj družstvo ODPAM NOVÉ ZÁMKY kde v tom istom roku porazili vo finále turnaja dvojíc, Slovan CHZDJ Bratislava. Za novozámčanov hrali Pavol Schejbal a Ladislav Fraňo.
Česko-slovenský nohejbalový zväz
[upraviť | upraviť zdroj]Do roku 1987 sa hrali súťaže osobitne na Slovensku a v Česku. V roku 1987 vzniká (po takmer 12-ročnom úsilí) Česko-slovenský nohejbalový zväz. Od nasledujúceho ročníka (až do zániku Česko-Slovenska v roku 1993), sa organizovali Majstrovstvá Česko-Slovenska, a to turnajovým spôsobom s účasťou prvých troch družstiev z oboch národných líg.
Prvé Majstrovstvá Európy
[upraviť | upraviť zdroj]Košická éra
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1987 bola vo Švajčiarsku založená Medzinárodná nohejbalová asociácia (Federation Footballtennis Association – IFTA). Zakladajúcimi členmi boli Taliansko, Anglicko, Švajčiarsko a Nemecko. Členom sa stal aj Česko-slovenský federálny nohejbalový zväz (ČSFNZ). V roku 1991 sa vo Švajčiarsku a Maďarsku konali prvé Majstrovstvá Európy v nohejbale jednotlivcov (Kaposvár, H), dvojíc (Szolnok, H) a trojíc (Meiringen, CH). Česko-Slovensko reprezentoval najúspešnejší nohejbalový oddiel celoštátnej federálnej ligy - Nohejbalový klub DPMK Košice. Košičania pod hlavičkou reprezentácie ČSFR vybojovali premiérový európsky titul v súťaži trojíc (Ivanecký, Bertko, J. Žigala, Forrai, Šimočko), strieborné medaily vo dvojiciach (Ivanecký, Bertko, J. Žigala) a bronzovú v jednotlivcoch (J. Žigala).
Slovensko najúspešnejšie
[upraviť | upraviť zdroj]Na druhých Majstrovstvách Európy v roku 1993 v Bukurešti sa po prvý raz predstavili reprezentácie Slovenska a Česka samostatne. So ziskom jednej zlatej (trojice: Ivanecký, Bertko, J. Žigala, Pittner, Forrai) a dvoch strieborných medailí (dvojice: Ivanecký, Bertko, Gabriš; a jednotlivci: J. Žigala) sa stalo Slovensko najúspešnejšou krajinou tohto európskeho šampionátu.
Prvé Majstrovstvá sveta
[upraviť | upraviť zdroj]V Mekke slovenského nohejbalu
[upraviť | upraviť zdroj]Do histórie nohejbalu na Slovensku sa zlatými písmenami zapísal rok 1994 a 1. Majstrovstvá sveta, ktoré sa konali v Mekke slovenského nohejbalu - v Košiciach. Zúčastnilo sa na nich 15 krajín zo štyroch kontinentov. Najúspešnejším tímom šampionátu sa stalo domáce Slovensko so ziskom jednej zlatej (trojice: L.Ivanecký, L.Bertko, J.Gabriš, J.Žigala, Š.Forrai) a dvoch strieborných medailí (dvojice: L. Ivanecký, L. Bertko, J. Gabriš; a jednotlivci: J. Žigala).
Prvé Majstrovstvá sveta žien
[upraviť | upraviť zdroj]V Košiciach sa začiatkom septembra roku 2000 uskutočnili aj 1. Majstrovstvá sveta žien a juniorov. Slovenskí reprezentanti opäť potvrdili, že patria medzi svetovú špičku. Získali dve zlaté medaily v kategórii žien (trojice a dvojice) a po jednej zlatej (dvojice), striebornej (trojice) a bronzovej medaile (jednotlivci) v kategórii juniorov.
Mimoriadne úspešný rok 2000 potvrdili na Majstrovstvách sveta v Prostějove aj muži. So ziskom dvoch zlatých (trojice: Patrik Perun, Richard Makara, Martin Perun, Ján Chovan, Július Pittner; a dvojice: Patrik Perun, Štefan Forrai, Marek Novosad) a jednej striebornej medaily (jednotlivci: Štefan Forrai) sa stali jednoznačne najúspešnejšou krajinou tohto svetového šampionátu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská reč 1990: http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1990/1/sr1990-1-lq.pdf
- ↑ minifutbal. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 730.