Orešany
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Orešany | |
obec | |
Kostol sv.Kríža v Orešanoch
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Topoľčany |
Región | Tribečsko-Inovecký |
Vodný tok | Cerový potok |
Nadmorská výška | 238 m n. m. |
Súradnice | 48°30′40″S 17°53′57″V / 48,5112°S 17,8992°V |
Rozloha | 6,72 km² (672 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 325 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 48,36 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | v roku 1330 |
Starosta | Jarmila Šišková[3] (SNS, SMER-SD) |
PSČ | 956 06 (pošta Šalgovce) |
ŠÚJ | 556211 |
EČV (do r. 2022) | TO |
Tel. predvoľba | +421-38 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Orešany 79 |
E-mailová adresa | oresany@wircom.sk |
Telefón | 038 / 539 51 14 |
Fax | 038 / 539 51 40 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Orešany | |
Webová stránka: obecoresany.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Orešany je obec na Slovensku v okrese Topoľčany neďaleko kúpeľného mesta Piešťany.
Geografická poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Orešany sa nachádza v severovýchodnej časti západného Slovenska v Nitrianskom kraji, v juhozápadnej časti Topoľčianskeho okresu, na rozhraní pohoria Považského Inovca a Nitrianskej pahorkatiny.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Orešany sa prvýkrát spomína v roku 1330 ako osada Gyos, majetok Ivankovcov z rodu Hunt-Poznanocov. Roku 1390 sa uvádza ako farská obec. Neskoršie doložené názvy sú: Dios (1406), Oressany (1733), maď. Tótdios, Dijos. Novšími zemepánmi bola rodina Diósyovcov, v 1. polovici 16. storočia obec patrila Solymosiovcom, v 2. polovici 16. storočia Fuggerovcom, v 17. storočí Erdödyovcom, v rokoch 1777-1945 Pálffyovcom. V roku 1598 obec vypálili Turci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Poľnohospodársky charakter si obec uchovala aj počas prvej ČSR.[4]
Názov obce Orešany nie je pred 18. storočím doložený, no doklad Oressany z r. 1773 naznačuje, že názov mohol priamo súvisieť s povinnosťou osadníkov zabezpečovať panskej kuchyni orechové plody, čo súviselo s venovaním sa orechovým stromom, ktoré boli v prevahe v ovocných záhradách, sadoch, prípadne aj vo viniciach. Takisto nemožno vylúčiť, že názov vznikol pred 18. storočím ako paralelný ekvivalent k maďarskému názvu Diós, ktorý je doložený v 14. storočí (Gyos 1330) a neskôr (Dios 1406). [5]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža. Pôvodne románsky kostolík postavili v prvej tretine 13. storočia ako jednoloďovú stavbu so západnou tribúnou a polkruhovou apsidou. V období baroka bola k apside zo severnej strany pristavaná sakristia a vytvorený vchod na západnom priečelí. V rokoch 1935 - 1936 kostolík rozšírili kolmo pristavanou loďou, takže dostal novú orientáciu v smere cca sever - juh (románska apsida sa stala bočnou kaplnkou).[6]
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Kováč (13. 3. 1921 Orešany – 13. 9. 2002 Trnava). Kováč študoval filozofiu v Trnave a Brne, teológiu v Anghiene (Belgicko). V roku 1951 prišiel do Kanady, kde založil stredisko slovenských jezuitov (1957), v r. 1958 odišiel do Paríža, kde spolupracoval so slovenskou katolíckou misiou.[7]
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj]Počet obyvateľov k 31. decembru 2007 bol spolu 275 (muži 137, ženy 138).
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Medeš
-
Nitrianska pahorkatina obklopujúca miestne letisko
-
Miestne vinohrady
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ FERÁKOVÁ, V. et al. Hlohovec a jeho okolie. Bratislava : Obzor. 1968. 261 s.
- ↑ KRAJČOVIČ, Rudolf. Kultúra slova, 2013, [cit. 2020-05-02]. Dostupné online.
- ↑ KOLKA, V. Umeleckohistorické a kultúrne pamiatky okresu Topoľčany. Topoľčany : Okresná pamiatková správa. 1980. 61 s.
- ↑ http://cintoriny.maticatrnava.sk/files/vyber2.pdf[nefunkčný odkaz]