Pavol Rusko

O akademickom maliarovi pozri Pavol Rusko (maliar).

Pavol Rusko
11. minister hospodárstva Slovenska
V úrade 23. september 2003 – 24. august 2005
Robert Nemcsics Jirko Malchárek
Biografické údaje
Narodenie	20.8.196320. august 1963 (61 rokov) Liptovský Hrádok, Česko-Slovensko
Politická strana	ANO
Odkazy
	Pavol Rusko (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Pavol Rusko s Pavlom Minárikom na firemnej oslave TV Markíza

PhDr. Pavol Rusko (* 20. august 1963, Liptovský Hrádok) je bývalý slovenský politik, ktorý zastával funkcie predsedu politickej strany Aliancia nového občana (ANO), poslanca NR SR, podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenska. Predtým generálny riaditeľ a spolumajiteľ Televízie Markíza, teraz väzeň.

Od marca 2018 nosil na nohe monitorovací náramok, pretože bol obvinený z prípravy vraždy Sylvie Volzovej. Bol nielen najznámejšou osobou na Slovensku s monitorovacím náramkom, aj ho nosil najdlhšie. Až po viac ako dvoch rokoch s náramkom, 16. decembra 2020, bol vzatý do väzby. 12. januára 2021 Najvyšší súd potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu a Rusko bol odsúdený spolu s Kočnerom na 19 rokov odňatia slobody za falšovanie zmeniek televízie Markíza. Výkon trestu začal po vynesení rozsudku a o prepustenie môže požiadať po vyše 14-tich rokoch (v roku 2035). Bol obvinený z podvodu v kauza Maják nádeje aj z prípravy vraždy Silvie Klaus Volzovej, kde mu hrozil ešte prísnejší trest (doživotie). Senát Mestského súdu Bratislava I ho v septembri 2023 ho oslobodil z prípravy vraždy. V novembri 2023 ho rovnaký súd uznal vinným za pokračujúci subvenčný podvod v kauze Maják. Súd ale upustil od súhrnného trestu, lebo predchádzajúci 19-ročný trest uložený za falšovanie zmeniek považuje za dostatočný na ochranu spoločnosti aj nápravu páchateľa.

Život

• 1981 – 1987 – štúdium na Katedre žurnalistiky Univerzite Komenského v Bratislave,
• 1985 – 1989 – Československá televízia, Bratislava, športový redaktor, predseda SZM
• 1989 – 1994 – Slovenská televízia, Bratislava, vedúci odboru výskumu programu, vedúci vysielacieho centra, námestník ústredného riaditeľa,
• 1994 – 1996 – spoločnosť Lottop, s.r.o., Bratislava,
• 1995 – 2000 – Televízia Markíza, generálny riaditeľ, spolumajiteľ,
• 2000 – 2002 – predseda rady majiteľov STS Markíza,
• od 16. decembra 2020 vo väzbe,
• 12. január 2021 - právoplatne odsúdený na 19 rokov za falšovanie zmeniek TV Markíza.

Politická činnosť

• 2001 – založenie strany Aliancia nového občana, predseda strany do roku 2007
• 2002 – 24. september 2003 – poslanec a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,
• od 24. septembra 2003 do 24. augusta 2005 – podpredseda vlády a minister hospodárstva SR, odvolaný z funkcie na návrh predsedu vlády Mikuláša Dzurindu,
• od 24. augusta 2005 – uplatnil si poslanecký mandát, pôsobil v národnej rade až do predčasných parlamentných volieb v júni 2006

Kauzy

Kauza Gamatex - Zachráňte Markízu

Podľa knihy Roberta Čulena získala v roku 1998 spoločnosť Gamatex pohľadávku voči Pavlovi Ruskovi vo výške 80 miliónov korún (2 655 512 eura), čím jej spolumajiteľ Marián Kočner získal rozhodujúci vplyv v Slovenskej televíznej spoločnosti (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME prevádzkovala televíziu.

„Mne kedysi prišiel Jano Slota povedať – chcú ti zobrať Markízu. Tri dni predtým, ako sa to stalo. Neveril som mu. A o tri dni ma vyhodil Čongy aj s celou bandou kočnerovcov“, hovoril Rusko o politickom pozadí.

Do parlamentných volieb chýbal už len mesiac, keď utorok 18. augusta 1998 medzi deviatou a desiatou hodinou dopoludnia do areálu televízie v Záhorskej Bystrici prišiel Marián Kočner, ako zástupca spoločnosti Gamatex a preukázal sa súdnym rozhodnutím, podľa ktorého je jeho firma už štyri dni 51-percentným podielnikom v Markíze.  Do budovy prišiel so svojou ochrankou, ktorá ju začala obsadzovať. Kým sa im podarilo obsadiť vysielacie štúdio, stihli sa v ňom zatvoriť Stanislav Pavlík a Anna Ghannamová a tí v živom vysielaní oznámili, že demokracia, sloboda a Markíza sú v ohrození, pretože ju obsadila mafia.

Na Ruskovu stranu sa vtedy postavili niektorí opoziční politici a časť verejnosti. Demonštrácia pred televíziou sa zmenila na veľký 48-hodinový happening. Okrem iných 16. septembra 1998 tu rečnili Mikuláš Dzurinda aj Róbert Fico. Na "Zachráňte Markízu" prišli stovky, možno tisíce ľudí (bojovať za Markízu, slobodu slova a demokraciu). Voľby 25. a 26. septembra 1998 síce vyhralo HZDS ale vládu zostavoval Dzurinda (SDKÚ). Markíza bola zachránená pre verejnosť, ktorej bol tento obchodný spor prezentovaný ako spor politický.

Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000 dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa. V roku 2000 Kočner predal Gamatex spoločnosti Slovenskej televíznej spoločnosti (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME prevádzkovala televíziu. Ruska vystriedal vo funkcii riaditeľa Vladimír Repčík od 1. apríla 2000 a Rusko sa stal predsedom rady majiteľov STS.

Kauza "Zmenky TV Markíza" (2000)

Rusko v roku 2018 tvrdil, že spor s Gamatexom urovnal tým, že v roku 2000 podpísal zmenky (dlžobné úpisy). Podľa neho: „Podpis zmeniek nepoškodil Markízu, umožnil jej 17 rokov vysielať.“ Po 17 rokoch Kočner žiada 69 miliónov eur od Markízy. Suma zodpovedá štyrom zmenkám, ktoré mal údajne vydať v júni 2000 Pavol Rusko ako súkromná osoba. Garantované mali byť spoločnosťou Markíza, za ktorú sa podpísal Rusko ako jej výkonný riaditeľ a akcionár. Dve zmenky nadobudli splatnosť v júni 2015 a ďalšie dve boli vydané ako bianko zmenky. Doplnená do nich bola suma a splatnosť – máj 2016.

V apríli 2018 vyhral Kočner súd s Pavlom Ruskom a TV Markíza, v ktorom si uplatňoval prvú zmenku za vyše osem miliónov eur. Rozhodol o tom petržalský okresný súd. Zároveň musia zaplatiť 6-percentný úrok odo dňa splatnosti zmenky. Vyplatenie zmenky si Kočner na súde vymáhal žalobou od 12. júna 2015. Verdikt súdu nie je zatiaľ právoplatný. Pavol Rusko a spoločnosť Markíza Slovakia majú podľa súdu Kočnerovej spoločnosti Správa a inkaso zmeniek vyplatiť 8 298 479 eur „spolu a nerozdielne“ avšak právny zástupca Markízy Tomáš Kamenec predpokladá, že Markíza podá odvolanie.

V rovnakom čase však polícia začala skúmať, či tu nešlo o podvod formou falšovania cenných papierov. Rusko mohol klamať súd a Markízu, keď tvrdil, že zmenky vystavil Kočnerovi ešte v roku 2000 ako zástupca Markízy alebo oklamal svojich spoločníkov (Ján Kováčik a Peter Fiľo, ktorým Rusko predal časť svojich podielov), keď sa pri odchode z televízie nechal vyplatiť – no nepriznal, že firmu zaťažil ručením za stovky miliónov korún o čom nevedela ani americká CME, ktorá Ruska nakoniec vyplatila.

Ešte pred sporom o druhú zmenku vo výške viac ako 26 miliónov eur podala televízia Markíza v máji 2018 trestné oznámenie na Kočnera a Ruska za údajné falšovanie cenných papierov a marenie spravodlivosti. Televízia bola presvedčená, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že Kočner a Rusko sa dopustili spáchania trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a trestného činu marenia spravodlivosti. 6. júna 2018 Národná kriminálna agentúra (NAKA) - jednotka finančnej polície oznámila, že Kočner a Rusko sú podozriví z falšovania zmeniek a polícia už začala trestné stíhanie. 20. júna 2018 na príkaz prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Jána Šantu zadržala Mariana Kočnera a 21. júna 2018 Pavla Ruska. Obaja sú obvinení z falšovania zmeniek. Rusko (s Kočnerom) boli 27. februára 2020 odsúdení za zmenky TV Markíza na trest 19 rokov väzenia v tretej nápravnovýchovnej skupine. Odvolali sa na Najvyšší súd. Rusko bol 16. decembra 2020 zadržaný políciou, aby nemohol ujsť v prípade, že Najvyšší súd potvrdí rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Zadržaniu predchádzal údajný útok na Ruska, ktorý sa mal stať deň pred pojednávaním. Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo presunuté na pojednávanie na 12. a 13. januára 2021. 12. januára 2021 Najvyšší súd potvrdil Špecializovaného trestného súdu. Za falšovanie zmeniek boli Rusko a Kočner odsúdení na 19 rokov odňatia slobody. Výkon trestu začal po rozsudku a o prepustenie môže Rusko požiadať po vyše 14 rokov.

Kauza Zmenky (2003)

Po vypuknutí kauzy Zmenky, týkajúcej sa nejasností okolo zmeniek na sumu približne 100 miliónov korún, ktorú si Rusko požičal už ako minister v roku 2003 od podnikateľa Ľubomíra Blaška, podnikajúceho v jeho rezorte, bol Rusko odvolaný z funkcie ministra hospodárstva. Následne jeho strana ANO prestala byť členom vládnej koalície. Dôsledkom bola parlamentná kríza v septembri 2005, keď parlament viac ako týždeň nebol uznášaniaschopný.

Kauza zároveň spôsobila rozkol v strane. Proti Ruskovi sa postavili ministri za ANO, aj väčšina poslaneckého klubu ANO. Delegáti mimoriadneho kongresu ANO v Žiline ich (piatich podpredsedov a poslancov) následne zo strany vylúčili.

V novembri 2005 Rusko zverejnil záznam skrytej kamery, na ktorom nahral svoju schôdzou so svojou straníckou kolegyňou, poslankyňou Národnej rady Ivetou Henzélyovou bez jej vedomia. To sa stalo v slovenskej politike vôbec po prvý raz. Poslankyňa na zázname hovorí o návrhoch (niekto sa ju snažil kúpiť), ktoré dostala za odchod z ANO, pritom predtým tvrdila, že nikdy nič také nepovedala. Ruskova nahrávka mala aj politické dôsledky. Vtedy opozičný Smer žiadal, aby o kupovaní poslancov rokoval parlament na mimoriadnej schôdzi. 

Kauza Maják nádeje

Krízové centrum pre týrané ženy a deti Maják nádeje založili v roku 2002 mestská časť Staré Mesto a Nadácia Markíza (angažovala sa hlavne členka správnej rady nadácie Eva Černá) ako neziskovú organizáciu. Budovu v Bratislave na Karpatskej ulici jej poskytla mestská časť Staré Mesto za vtedajších sto korún (3,30 eura) s podmienkou, že neziskovka nemôže budovu predať. Rusko sa stal šéfom neziskovky v máji 2015 a už o pol roka sa o predaj budovy pokúsil.

Konaním Ruska podľa vedenia mestskej časti a jej právneho zástupcu vznikol dlh vo výške 600 000 eur a v júli 2016 bol vydaný príkaz na exekúciu majetku. Maják nádeje stratil akreditáciu v roku 2017 a o jeho budovu sa zaujíma podnikateľ Kočner. Okresný súd Bratislava I 26. októbra 2017 exekúciu zastavil. Budova na Karpatskej ulici teda zostáva majetkom hl. mesta v správe Starého Mesta.

Rusko bol obvinený a čelí podozreniam zo spáchania pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu, pretože ako riaditeľ Majáka nádeje mal podľa obžaloby v roku 2015 použiť účelovo viazané finančné prostriedky na sociálnu pomoc vo výške 101 000 eur (15 000 eur od Bratislavského samosprávneho kraja a 86 000 eur Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny MPSVR) na financovanie muzikálu Rómeo a Júlia v Prahe. Rusko to považuje za lož a vinu odmieta. Po výsluchu prvých troch svedkov a znalkyne z oblasti účtovníctva bude pokračovať 4. októbra 2023.

Pozadie českého muzikálu preverovali aj slovenskí policajti už v roku 2016. Na konto eseročky Maggie, v minulosti spriaznenej s Ruskom cez jeho švagrinú a speváčku Magdu Vyletelovú, totiž odchádzali desaťtisícové sumy z účtu azylového domu pre týrané ženy Maják nádeje. V roku 2016 policajti nakoniec trestné oznámenie odmietli ako neopodstatnené. Uverili totiž Ruskovi, ktorý povedal, že Maják nádeje si cez firmu Maggie za 36-tisíc eur rezervoval lístky na prvé predstavenia muzikálu Rómeo a Júlia, ktoré neskôr s províziou púšťal do bežného predaja. Rusko polícii predložil aj výpisy, ktoré mali dokazovať vrátenie časti peňazí späť na účet.

Stíhanie v kauze Maják nádeje bolo dvakrát zastavené. Okrem subvenčného podvodu (muzikál) sa viedlo aj trestné stíhanie pre porušenie povinností pri správe cudzieho majetku. To sa týkalo zámeru predať budovu Majáka. Prokurátorka však neskôr dala vyšetrovateľovi pokyn opäť konať a vec došetriť.

Nad Ruskom vyniesol rozsudok Mestský súd Bratislava I. v kauze "Maják nádeje" dňa 23. novembra 2023. V októbri 2024 však Krajský súd zrušil odsudzujúci rozsudok a vec opäť vrátil bratislavskému mestskému súdu. "... 1. stupeň nevyhodnotil celý rozsah dokazovania a námietok tak, ako sme ich uvádzali, čo v súčasnosti svojim rozhodnutím nahradil Krajský súd v Bratislave," povedal obhajca Marek Para.

Ocenenia

Pavol Rusko je od roku 2002 držiteľom ceny Európsky krištáľový glóbus, udeľovanej Európskym hospodárskym inštitútom (EWI), za priekopnícke aktivity v oblasti hospodárstva, obchodu, kultúry a politiky. Po Rudolfovi Schusterovi, ktorý cenu získal v roku 1999, je Rusko druhou ocenenou osobnosťou zo Slovenska. Informoval o tom Tlačový a informačný odbor ANO.

Kritika

Časť kritikov^[kto?] obviňovala Pavla Ruska z toho, že:

• do politiky priniesol metódy z podnikania; stranu podľa vtedajších spolupracovníkov viedol ako manažér firmy. Tvrdenie, že Pavol Rusko priniesol do politiky metódy z podnikania, má svoje opodstatnenie v kontexte jeho pôsobenia ako ministra a predsedu strany ANO. Aj keď tieto obvinenia neboli súdne preukázané, stali sa významnou súčasťou politickej debaty poukazujúcej na širšie otázky spojené s prelínaním politiky a biznisu. Po Ruskovej kauze zmenky v roku 2005 Druhá Dzurindova vláda postupne strácala podporu v parlamente, keď najmä z ANO ale aj z SDKÚ odišla časť poslancov. Opozícia vládu obviňovala z podplácania „nezávislých“ poslancov (odídenci z ĽS-HZDS a KSS). Kríza v parlamente začala 12. septembra 2005, keď pre obštrukciu opozície nemohol zložiť poslanecký sľub náhradník Pál Keszegh. Dzurindovi sa podarilo odblokovať parlament a dovládnuť do riadnych volieb v roku 2006. Napríklad Socialisti tieto kroky označujú ako kupovanie poslancov, pričom argumentujú spisom Gorila.
• liberalizmus, ku ktorému sa jeho strana hlásila bol vybraný len na základe prieskumov verejnej mienky a strana ho časom úplne zahodila. Ako príklad kritici uvádzali napríklad podporu pre Zákon o obchodných reťazcoch, snahu o obmedzenie investícií v druhom dôchodkovom pilieri hlasovanie za „numerus clausus“ (obmedzovanie počtu notárov)
• nevyjasnené pravidlá poskytovania pomoci veľkým investorom a preháňanie výšky tejto podpory
• previazanosť na podnikateľský sektor a „rizikové“ vzťahy s podozrivými ľuďmi z minulosti
• tajné nahrávanie súkromných rozhovorov (Iveta Henzélyová, Jozef Elsner)
• údajne si objednal vraždu svojej spoločníčky v Markíze Sylvie Volzovej

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pavol Rusko
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol Rusko