Peelova komisia
Peelova komisia, známa aj ako Kráľovská komisia, bola britská vyšetrovacia komisia, ktorá v rokoch 1936–1937 vyšetrovala príčinu nepokojov na území Britského mandátu v Palestíne a navrhla zmeny usporiadania mandátu. Komisia bola pomenovaná po je čelnom predstaviteľovi, ktorým bol lord Robert Peel.[1]
Vyšetrovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Komisia dorazila do Palestíny 11. novembra 1936 a začala vyšetrovať pôvod nepokojov, najmä začínajúceho Veľkého arabského povstania (1936–1939). Záujmy Židov pred komisiou hájil Chaim Weizmann a v opozícii bol veľký jeruzalemský mufti Mohamed Amín al-Hussejni, ktorý bol jedným z organizátorov nepokojov a neskôr inicioval vznik Vysokej arabskej komisie, do čela ktorej sa postavil. Počas vyšetrovania Peelovej komisie sa prvýkrát objavila myšlienka na rozdelenie Britského mandátu v Palestíne.
Závery a odporúčania
[upraviť | upraviť zdroj]Záverečná správa, vydaná v júli 1937, na jednej strane pripúšťala veľmi pozitívny vplyv židovského obyvateľstva na rozvoj krajiny, na druhej strane ale súhlasila s arabskou požiadavkou na obmedzenie židovského prisťahovalectva na 12 000 osôb po dobu nasledujúcích piatich rokov.[2] Komisia konštatovala, že zmeny populácie v krajine mohli byť zapríčinené presídľovaním. Na židovských územiach býva približne 225 000 Arabov a na arabských asi 1 250 Židov, ale v mestách Jeruzalem a Haifa je to 125 000 Židov proti 85 000 Arabom.[3] Komisia predovšetkým navrhla rozdeliť krajinu na tri regióny:
- židovský zahrňujúci prímorské oblasti a Galileu
- arabský podstatne väčší, zahŕňajúci zvyšok Palestíny, ktorý by bol pripojený k Zajordánsku
- trvalú britskú správu nad enklávou zahrňujúcu jeruzalémsko-betlehemský výbežok s koridorom k moru, britské základne na Galilejskom jazere a Akabský záliv.
[4] Neskôr bol plán upravený, aby uľahčil výmenu pozemkov a obyvateľstva podľa grécko - tureckého modelu po prvej svetovej vojne.
Reakcie
[upraviť | upraviť zdroj]Všetci predstavitelia Arabov v Palestíne spolu so zajordánskym kráľom Abd Alláhom I. plán odmietli. Na židovskej strane plán okamžite odmietli Vladimír Žabotinský a ďalší revizionisti, Svetová sionistická organizácia napriek výhradám plán prijala. Nakoniec ale plán realizovaný nebol, čo zapríčinila najmä vzrastajúca arabská revolta v rokoch 1936−39, zameraná ako proti Židom, tak aj proti Britom. Napriek tomu, že sa vzburu nakoniec podarilo potlačiť, britská vláda vydala v máji 1939 MacDonaldovu bielu knihu, ktorá paradoxne odmenila arabských buričov, pochovala návrhy „Peelovej komisie“ a navyše ešte prísnejšie obmedzila židovské prisťahovalectvo, čo sa v konečnom dôsledku rovnalo rozsudku smrti pre státisíce európskych Židov utekajúcich pred nacizmom.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SACHAR, Howard M.. Dějiny Státu Izrael. Praha : Regia, 1999. S. 181-182. (česky)
- ↑ GILBERT, Martin. Izrael - dějiny. Brno : BB art, 2002. ISBN 80-7257-740-9. S. 100. (česky)
- ↑ Report of the Palestine Royal Commision [online]. Geneva: UNISPAL, 30.11.1937, [cit. 2010-09-21]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ ČEJKA, Marek. Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu. Praha : Barrister & Principal, 2007. ISBN 978-80-87029-16-9. S. 49. (česky)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peelova komise na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).