Philip Lamantia
| Philip Lamantia | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 23. október 1927 |
| San Francisco, USA | |
| Úmrtie | 7. marec 2005 (77 rokov) |
| San Francisco, Kalifornia, USA | |
| Národnosť | americká |
| Zamestnanie | básnik, učiteľ |
| Manželka | Nancy Peters |
| Dielo | |
| Obdobie | San Francisco Renaissance |
| Literárne hnutie | Beat Generation |
| Debut | Erotic poems - zbierka básní, 1946 |
| Ovplyvnený | |
Philip Lamantia (* 23. október 1927 – † 7. marec 2005) bol americký básnik, redaktor a učiteľ. Na jeho tvorbu mali vplyv surrealizmus a bítnici, čím sa zaradil aj do širšieho umeleckého hnutia San Francisco Renaissance.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Básnik sa narodil v San Franciscu v rodine emigrantov zo Sicílie. Prvýkrát publikoval v newyorskom časopise „View“ v roku 1943, keď mal pätnásť. V nasledujúcom roku 1944 ho publikovali v surrealistickom časopise „VVV“. V roku 1944 prešiel zo školy „Balboa High School“ do New York City aby pokračoval v štúdiu poézie a redigovaní časopisu View. V tomto období sa mu dostalo uznania od surrealistu Andrého Bretona, žijúceho v tom čase v USA. V 1945 sa vrátil do San Francisco Bay Area, kde publikoval o rok svoju prvú básnickú zbierku „Erotic Poems“.
Lamantia patril medzi najčastejšie zmieňovaných básnikov hnutia San Francisco Renaissance a neskôr bol ovplyvnený hnutím bítnikov. V počiatku tvorby sa inšpiroval surrealistami. Nachádza sa medzi básnikmi, ktorí sa zúčastnili čítania poézie 7. októbra 1955 v „Six Gallery“, keď Ginsberg čítal svoju poému „Howl“ (Vytie) po prvýkrát. Pri tejto príležitosti si Lamantia vybral na prednes poémy od Johna Hoffmana, priateľa, ktorý práve zomrel. Hoffmanova zbierka poézie „Journey to the End“, ktorá bola čítaná, bola publikovaná vo vydavateľstve City Lights Books v roku 2008. Čítaná bola spolu s Lamantiovou básňou Tau, čo bola poéma-cyklus napísaná v polovici 50. rokov 20. storočia. Báseň „Tau“ zostávala nezverejnená počas celého Lamantiovho života.[1]
Manželka Philipa Lamantiu Nancy Peters, literárna editorka vo vydavateľstve City Lights Books, o ňom povedala: „V narkotickom nočnom svete našiel akýsi moderný náprotivok gotického hradu - nebezpečné pásmo, ktoré treba symbolicky alebo existenciálne prekročiť.“[2]
V 50. rokoch básnik trávil čas s blízkymi ľuďmi v USA a tri roky v Mexiku, tiež sa zúčastňoval peyotových rituálov indiánskeho kmeňa Washo v Nevade. V tomto období prežil tvorivú krízu a všetky svoje dovtedajšie práce zničil. V roku 1962 sa ich podarilo kompletizovať a vydať ako súčasť diela Zničené diela: Podkožné svetlo, Prorocký zápisník, Tiché básne, Kapsula.[1]
Väčšinu 60. rokov strávil vo Francúzsku, Španielsku a severnej Afrike.
Lamantia vyučoval na San Francisco State University a San Francisco Art Institute a bol ženatý len jedenkrát, s Nancy Peters, svojou editorkou vo vydavateľstve City Lights Books.[1]
Ku koncu života sa obrátil ku katolicizmu, vyznaniu svojej mladosti a napísal viaceré nábožensky ladené básne. Zomrel V San Franciscu na srdcový infarkt.[3]
Citáty
[upraviť | upraviť zdroj]- „V zásade sa považujem za surrealistu, ale ako to vyjadril Breton, nie je to škola ale spôsob života.“
- Búriť sa! To je bezprostredný cieľ básnikov! Nemôžeme čakať a nič nás nezastaví... Skutočnými inšpirátormi rebelov a básnikov sú poetické zázračno a nevedomie.“[4]
Povedali o ňom
[upraviť | upraviť zdroj]Lawrence Ferlinghetti: Philip bol vizionár ako Blake a skutočne videl celý svet v zrnku piesku... Priamo cez neho do Ameriky prúdila francúzska surrealistická poézia. Bol básnikom surrealistického prúdu vedomia a mal obrovský vplyv na Allena Ginsberga. Ten predtým písal pomerne konvenčnú poéziu. Práve Philip ho priviedol k surrealistickému písaniu. A potom Ginsberg napísal Kvílenie. Bol veľmi pekný, ako naozajstný Adonis. Bol aj brilantným rečníkom, vedel bez prestávky asociatívne rozprávať ako Robert Duncan. Rinul sa z neho súvislý prúd slov. Jedno ho zaviedlo jedným smerom, druhé zas na ďalší výlet. Bol skutočným polyhistorom. A mal encyklopedickú pamäť. [2]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Erotic Poems (Berkeley: Bern Porter, 1946)
- Ekstasis (San Francisco: Auerhahn Press, 1959)
- Narcotica (San Francisco: Auerhahn Press, 1959)
- Destroyed Works (San Francisco: Auerhahn Press, 1962)
- Touch of the Marvelous ([no place] Oyez, 1966)
- Selected Poems 1943–1966 (San Francisco: City Lights Books, 1967)
- Charles Bukowski, Harold Norse, Philip Lamantia: Penguin Modern Poets, No. 13. (Harmondsworth: Penguin, 1969)
- Blood of the Air (San Francisco: Four Seasons Foundation, 1970)
- Touch of the Marvelous -- A New Edition (Bolinas: Four Seasons Foundation, 1974)
- Becoming Visible (San Francisco: City Lights Books, 1981)
- Meadowlark West (San Francisco: City Lights Books, 1986)
- Bed of Sphinxes: New and Selected Poems, 1943–1993 (San Francisco: City Lights Books, 1997)
- Garrett Caples (Ed.): Tau; with Journey to the End by John Hoffman (San Francisco: City Lights Books, 2008)
- The Collected Poems of Philip Lamantia (Berkeley: University of California Press, budú vydané v júli 2013)
Referencia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Beatnici, Marián Andričík, Slovart, Bratislava, 2010, strana 118, ISBN 978-80-8085-633-5
- ↑ a b Beatnici, Marián Andričík, Slovart, Bratislava, 2010, strana 124, ISBN 978-80-8085-633-5
- ↑ Curriculum vitae
- ↑ Beatnici, Marián Andričík, Slovart, Bratislava, 2010, strana 119, ISBN 978-80-8085-633-5
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Philip Lamantia na anglickej Wikipédii.
