Philippe Gilbert
_(cropped).jpg)
| |||
| Osobné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Prezývka | Ardénsky diviak | ||
| Narodenie | 5. júl 1982 (42 rokov) Liége, Belgicko | ||
| Výška | 179 cm | ||
| Váha | 69 kg | ||
| Informácie o tíme | |||
| Momentálny tím | Lotto–Soudal | ||
| Funkcia | cestný cyklista | ||
| Typ cyklistu | špecialista na klasiky, časovkár, šprintér, vrchár, domestik | ||
| Profesionálne tímy | |||
| 2003-2008 2009-2011 2012-2016 2017-2019 2020- |
FDJ Lotto-Soudal BMC Racing Quick-Step Floors Lotto-Soudal | ||
| Posledná aktualizácia: 23.5.2020 | |||
Philippe Gilbert (* 5. júl 1982, Liége, Belgicko) je belgický profesionálny cestný cyklista, ktorý preteká za domáci tím Lotto-Soudal. Gilbert je známy ako majster sveta z roku 2012 a jeden z dvojice cyklistov, spolu s Davidem Rebellinim, ktorí vyhrali 3 ardénske klasiky (Amstel Gold Race, La Flèche Wallonne a Liège–Bastogne–Liège) v jednom roku, čo sa mu podarilo v roku 2011. Gilbertovi bola udelená cena Velo d'Or za rok 2011 v UCI World Tour. Ako špecialista na klasiky Gilbert vyhral mnoho jednorazoviek vrátane 2 víťazstiev na Paris–Tours v rokoch 2008 a 2009, dvakrát dominoval aj na Giro di Lombardia, a to v rokoch 2009 a 2010, štyrikrát Amstel Gold Race (2010, 2011, 2014, 2017), La Flèche Wallonne (2011), Liège–Bastogne–Liège (2011), Clásica de San Sebastián (2011), Tour of Flanders (2017) a Paris-Roubaix (2019). Je len druhou osobnosťou v histórii (ako prvý Belgičan), ktorý vyhral všetky 3 ardénske klasiky v jednom roku. V roku 2017 sa Gilbert stal tretím jazdcom po tom, čo Eddy Merckx v roku 1975 a Jan Raas v roku 1979 vyhrali oba Ronde van Vlaanderen a Amstel Gold Race v jednej sezóne. Taktiež zvíťazil v etapách na každej z 3 Grand Tour: 3 etapy na Giro d'Italia (1 v roku 2009 a 2 v roku 2015), 1 etapa na Tour de France (v roku 2011), a 7 etáp na Vuelta a España (2 etapy v rokoch 2010 a 2012, 1 etapa v roku 2013 a 2 etapy v roku 2019).
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Philippe sa narodil v meste Liége, v oblasti Verviers a s profesionálnou cyklistikou začal v roku 2003 v tíme FDJeux.com. Už v roku 2000 jazdil za tento tím neprofesionálne, aby získal skúsenosti. Gilbert momentálne sídli v Monaco-Ville so svojou ženou Patriciou a jeho synmi Alanom (nar. 2010) a Alexandrom (nar. 2013). Philippov mladší brat Jerome bol kedysi tiež cyklistom. Gilbert sa rozhodol šíriť mier vo svete pomocou športu účasťou na Peace and Sport.
FDJ
[upraviť | upraviť zdroj]- 2003 – už v prvom roku ako profesionál zaznamenal svoje prvé víťazstvo, a to na jednej etape na Tour de l'Avenir.
- 2004 – začal jedným víťazstvom na Tour Down Under, ako aj víťazstvom v klasifikácii mladých jazdcov. Zaslúžil sa aj o účasť v národnom tíme na letných olympijských hrách v pretekoch s hromadným štartom, kde finišoval ako 49. Tiež vyhral aj Paríž-Corrèze.
- 2005 – vyhral viacero etáp vo Francúzsku, čo mu dovolilo vyhrať aj Coupe de France de cyclisme sur route. Tieto víťazstvá zahrnuli Trophée des Grimpeurs, Okolo Haut-Varu a Polynormande. Taktiež vyhral etapy na Four Days of Dunkirk a Tour Méditerranéen.
- 2006 – stal sa jeho najúspešnejším rokom dovtedy, nakoľko vyhral prestížne preteky Omloop Het Volk po tom, čo kontinuálne atakoval, až sa vzdialil osamote 7km pred cieľom. Počas roka vyhral tiež Grand Prix de Fourmies a Grand Prix de Wallonie, ako aj etapy na Dauphiné Libére a Eneco Tour.
- 2007 – na začiatku roku 2007 mu bola odstránená zo stehna rakovina kože. Práve z tohto dôvodu musel odložiť štart tejto sezóny. To ho nezastavilo, aby si odskúšal svoju zdatnosť počas Miláno–San Remo, kde sa pokúšal o atak na Poggio s Riccardom Riccom predtým, než boli dobehnutí 1200 metrov pred cieľovou páskou. Nebol schopný vyhrať žiadne preteky počas sezóny až po Okolo Limuzínska, kde dokázal jediný krát v tomto roku zvíťaziť. Na Paríž–Tours bol chytený 500 metrov pred cieľom bok po boku s Karstenom Kroonom a Filippom Pozzatom.
- 2008 – začal sezónu víťazstvom vo vrchárskej klasifikácii na Tour Down Under a celkovej klasifikácii, ako aj dvoch etáp na Okolo Mallorky. Taktiež finišoval ako tretí na Miláno-San Remo, čo bolo jeho prvé pódiové umiestnenie na monumentálnej klasike. Neskôr vyhral Omploop Het Volk po druhýkrát v jeho kariére po sólovom ataku s takmer 50km do cieľa. O štyri dni neskôr vyhral GP Samyn. Rok ukončil víťazstvom na klasike Paríž-Tours, kde v neskorom úniku porazil svojich troch oponentov v záverečnom špurte. Pelotón finišoval iba štyri sekundy po vedúcej skupinke.
Lotto-Soudal
[upraviť | upraviť zdroj]2009
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2009 prestúpil do Silence–Lotto aby viedol domáci tím v klasikách, finišujúc tretí na Okolo Flámska a štvrtý na Amstel Gold Race a Liège–Bastogne–Liège. Tiež vyhral svoju prvú etapu na Grand Tour, a to 20. etapu na Giro d'Italia a vyhral aj jednu etapu, ako aj celkovú klasifikáciu na Ster Elektrotoer. Neskôr počas sezóny zopakoval svoje víťazstvo na Paríž–Tours, atakujúc na poslednom kopci spolu s Tomom Boonenom a Borutom Božičom pred prešprintovaním ich na cieľovej páske. O týždeň neskôr vyhral prestížnu klasiku Okolo Lombardie po tom, čo unikol pelotónu so Samuelom Sánchezom a porazil ho v cieli o polovicu dĺžky. Bolo to jeho štvrté radové víťazstvo počas 10 dní po víťazstvách na Coppa Sabatini, Paríž–Tours a Okolo Piemonte. Na konci roka bol ocenený ako Flám roka, rozpoznávajúc ho ako najlepšieho belgického cyklistu roka.
2010
[upraviť | upraviť zdroj]V tomto roku vyhral hneď svoju prvú klasiku roka - Amstel Gold Race, ktorá sa konala v apríli. Po agresívnej jazde zahŕňajúcej množstvo útokov vyhral vďaka dobrému ataku na posledných 500 metrov stúpania do cieľa. Závod vyhral pohodlne o niekoľko dĺžok bicykla pred pelotónom. Taktiež vyhral prvú etapu na Okolo Belgicka. Gilbert ukončil sezónu 2010 v úžasnej forme. V posledných mesiacoch roka vyhral dve etapy na Vuelte, pokračujúc víťazstvami na Okolo Piemonte a Okolo Lombardie, čím zopakoval svoje víťazstvá z roku 2009. Okolo Lombardie vyhral už tradične - sólo útokom v ukrutných poveternostných podmienkach.
2011
[upraviť | upraviť zdroj]V tejto sezóne vyhral Philippe Montepaschi Strade Bianche, preteky obsahujúce 70 kilometrov mačacích hláv. Neskôr zaznamenal štvornásobné postupné víťazstvo: najprv vyhral Brabantse Pijl, potom zopakoval svoju dominanciu na Amstel Gold Race, keď sa odpútal od hlavnej skupiny na Caubergu. O tri dni vyhral Valónsky šíp, keď stratil svojich súperov na Mur de Huy a napokon zvíťazil aj na Liège–Bastogne–Liège, keď porazil bratov Schleckovcov v špurte. Gilbert sa tak stal iba druhým jazdcom, po Davidem Rebellinim z roku 2004, ktorému sa podarilo vyhrať tri ardénske klasiky v jednom roku. Počas prvej polovice sezóny taktiež vyhral etapy na Volta ao Algarve, Tirreno–Adriatico, ako aj celkovú klasifikáciu a etapu na oboch z pretekov Okolo Belgicka a Ster ZLM Toer.
Na konci júna vyhral na majstrovstvách Belgicka preteky s hromadným štartom. V júli vyhral úvodnú 191.5 km merajúcu etapu na Tour de France. Vyhral tri sekundy pred Cadelom Evansom, čím si získal žltý dres pre celkového lídra ako prvý jazdec pre tento ročník. Tento vzácny trikot stratil už o deň neskôr po tímovej časovke, no stále nosil zelený a bodkovaný dres aj po druhej etape. Týždeň po Tour Gilbert vyhral Clásica de San Sebastián a v auguste vyhral 3. etapu na Eneco Tour, čo bolo jeho 15. víťazstvo v sezóne!
V septembri Philippe vyhral Grand Prix Cycliste de Québec a s nádielkou ďalších 80 bodov sa stal lídrom rebríčka UCI World Tour. V tejto forme pokračoval aj o dva dni neskôr na Grand Prix Cycliste de Montréal, finišujúc na treťom mieste na pódiu, napriek štartu bez pocitu nátlaku po jeho víťazstve v Quebec City. Týmto umiestnením získal ďalších 50 bodov do hodnotenia UCI. V októbri odjazdil aj taliansku klasiku Okolo Lombardie, kde obsadil ôsmu priečku, keď bol predbehnutý na záverečnom stúpaní. Sezónu ukončil úspešne, čo sa dalo pozorovať na hodnotení UCI World Tour, kde so ziskom 718 bodov pretčil všetkých cyklistov a jeho najbližším súperom bol Cadel Evans, ktorý dokázal vybojovať 584 bodov. Počas sezóny vyhral 18 pretekov, viac než ktorýkoľvek iný cyklista v profesionálnom pelotóne.
Gilbert bol vymenovaný za člena inauguračnej komisie UCI Athletes v roku 2011.
BMC Racing
[upraviť | upraviť zdroj]2012
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
V tomto roku sa Gilbert dohodol na trojročnom kontrakte s tímom BMC Racing. Ročne mal zarábať tri milióny eur. Medzi jeho ciele v novom drese patrilo obrovské úsilie počas jarných klasík a výpomoc jeho tímovému kolegovi Cadelovi Evansovi, aby dokázal zopakovať svoj triumf na Tour de France. Nič z toho sa nestalo uskutočneným, nakoľko Gilbertove najlepšie umiestnenie na jarných jednodňovkách bolo tretie miesto na Valónskom šípe, kde bol na záverečnom stúpaní porazený Joaquímom Rodríguezom, ktorý vyhral na historickom kopci Mur de Huy iba s malým náskokom 4 sekúnd. Tri dni predtým finišoval ako šiesty na Amstel Gold Race a radoval sa zo zisku účasti v top desať na ardénskej klasike. Obišiel ho aj cieľ doviezť Cadela Evansa do Paríža v žltom a jeho najlepšie umiestnenie v etape na Tour bolo štvrté miesto. Tiež neobhájil oba národné tituly, ktoré vyhral - preteky s hromadným štartom a individuálnu časovku.
26. augusta 2012 Gilbert napokon dokázal vyhrať prvýkrát v sezóne, a to vystúpením v deviatej etape Vuelta a España, po tom, čo unikol spolu s Joaquímom Rodríguezom. Neskôr vyhral aj druhýkrát, a to v devätnástej etape, konajúcej sa 7. septembra.
23. septembra 2012 Gilbert zvíťazil na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike v pretekoch s hromadným štartom, čím získal dúhový dres. Za ním finišovali Edvald Boasson Hagen a Alejandro Valverde, no Gilbert sa o víťazstvo zaslúžil po individuálnom útoku na záverečnom stúpaní na kopci Cauberg.
2013
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
V tejto sezóne Gilbert putoval naproti majstrovstvám sveta bez akéhokoľvek víťazstva v dúhovom drese, pod hrozbou prvej sezóny bez víťazstva, odkedy sa stal profesionálom v roku 2003. Vueltu odštartoval s nádejou, že tu sa vykoná úvodný výkop jeho sezóny už po druhý rok v rade. Po tom, čo bol tesne porazený v šprinte Zděnkom Štybarom v 7. etape napokon Gilbert vybojoval prvé víťazstvo v dúhovom drese, keď chytil a obehol Edvalda Boassona Hagena a vyhral 12. etapu.
2014
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2014, sa Gilbert dostal do predošlej formy, keď na jar vyhral jeho druhú Brabantse Pijl a po tretíkrát aj Amstel Gold Race.
2015
[upraviť | upraviť zdroj].JPG)
Gilbert finišoval ako tretí na Brabantse Pijl, iba pár sekúnd za jeho tímovým kolegom Benom Hermansom. Na Amstel Gold Race Gilbert nemohol zopakovať jeho víťazné cesty z roku 2014 a finišoval na desiatom mieste po tom, čo sa pokúšal o atak na poslednom kopci dňa Caubergu. Nasledujúcu stredu Gilbert spadol na Valónskom šípe. Neskôr sa zúčastnil Liège–Bastogne–Liège, aj keď si myslel, že je stále mierne zranený a držal sa v hlavnej skupine až po Côte de Saint-Nicolas, kde zlyhal a finišoval ako 36. Z prvého víťazstva sezóny sa mohol radovať na Giro d'Italia, keď obehol vedúcu skupinu na ostrom sklone na konci 12. etapy. To zopakoval aj v 18. etape, kde sa stal účastníkom skorého útoku. Po tom, čo bol stratený na poslednom stúpaní dňa, vrátil sa k hlavnej skupine, z ktorej neskôr atakoval sólo a dotiahol to až do víťazného konca.
2016
[upraviť | upraviť zdroj]Philippe získal svoje prvé víťazstvo sezóny už vo februári na klasike Okolo Murcie, kde vyhral v šprinte štyroch cyklistov. Tiež vyhral majstrovstvá Belgicka.
.jpg)
Quick-Step Floors
[upraviť | upraviť zdroj]2017
[upraviť | upraviť zdroj]Po 4 sezónach pod hlavičkou BMC Racing prestúpil Gilbert na začiatku sezóny 2017 do Quick-Step Floors. Ardénsky diviak exceloval už v prvom preteku sezóny na Volta a la Comunitat Valenciana, kde vyhral kombinačnú klasifikáciu. Gilbert skončil druhý na Dwars door Vlaanderen za spolujazdcom Yvesom Lampaertom. Tento pár vykonal rozhodujúce rozdelenie skupiny spolu s Alexeyom Lutsenkom z tímu Astana a s Lukom Durbridgom z Orica-Scott. Neskôr, 7.5 kilometrov pred cieľom atakoval Yves Lampaert a zvíťazil v preteku až 39 sekúnd pred Gilbertom, ktorý prešprintoval Lutsenka a Durbridga. Neskôr v tom týždni bol Gilbert súčasťou 3-členného belgického úniku, ktorý dopĺňali Greg Van Avermaet (BMC Racing) a Oliver Naesen (Ag2r La Mondiale). Van Avermaet napokon vyhral E3 Harelbeke pred Gilbertom a tretím Naesenom. Nasledujúci týždeň Gilbert vyhral Three Days of De Panne po ataku na Muur van Geraardsbergen počas úvodnej etapy pretekov a sólom to dotiahol k víťazstvu so 17-sekundovým náskokom nad najbližším jazdcom. Preteky vyhral aj celkovo, a to s 38-sekundovým náskokom nad jazdcom tímu Trek-Segafredo Matthiasom Brändlom a tiež vyhral šprintérsku klasifikáciu založenú už pri ataku v otvárací deň. O tri dni neskôr vyhral Okolo Flámska po sólo ataku na Oude Kwaremont, odkedy si držal odstup od hlavnej skupiny po celých posledných 55 kilometrov! Gilbert sa stal prvým jazdcom za posledných dvadsať rokov, ktorý vyhral Okolo Flámska a Liège-Bastogne-Liège. Dva týždne po tom vyhral Amstel Gold Race po štvrtýkrát a stal sa tretím jazdcom, ktorý vyhral Okolo Flámska a Amstel Gold Race v rovnakom roku. Ostatní dvaja sú Jan Raas a Eddy Merckx. Neskôr sa zistilo, že vyhral preteky aj napriek jazde na posledných 130 kilometroch pretekov s malou obličkovou slzou. Zranenie si po pretekoch vyžadovalo liečbu v nemocnici, a to ho obralo o účasť na Valónskom šípe a Liège-Bastogne-Liège. Po zotavení sa predstavil na domácich pretekoch Tour of Belgium. Celkovým štvrtým miestom domácich fanúšikov nesklamal. V júni sa mu ešte podarilo vyhrať 2. etapu na etapáku Okolo Švajčiarska a túto úspešnú prípravu na Tour zavŕšil ocenením pre najbojovnejšieho cyklistu v 5. etape. Toto ocenenie získal po dravom úniku v deň jeho 35. narodenín. Posledným pozoruhodným úspechom roka bola 9. priečka v rovinatej holandsko-belgickej týždňovke BinckBank Tour.
2018
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Druhú sezónu po prebudení klasikárskej legendy začal Gilbert tretím miestom na klasike Vuelta a Murcia. Na februárovú šnúru úspechov nadviazal piatym miestom na Omloop Het Nieuwsblad, kde bol porazený v hromadnom šprinte o 2. miesto. Za zmienku stojí aj 2. miesto v ďalšej z druhotriednych klasík Le Samyn, kde finišoval 24 sekúnd za Holanďanom Nikim Terpstrom. Do kalendára UCI World Tour sa vrhol opäť odvážne. Na známej E3 vyhral hromadný šprint, no bol zdolaný opäť atakom tímového kolegu Terpstru. Na Ronde Philippe opäť explódoval. Obhajca sa umiestnil ako tretí, no titul ostal v tíme. Preteky vyhral, ako už bolo zvykom, Niki Terpstra. Na konci júna sa predstavil aj v štartovej listine pretekov s hromadným štartom o dres národného šampióna. Najvychýrenejšie národné preteky ovládli práve jazdci tímu Quick-Step. Triumfoval Yves Lampaert, hneď za ním si po striebro došiel Gilbert. Svoju húževnatosť prezentoval opäť skvelým výkonom v úniku na Tour de France. Ocenenie pre najagresívnejšieho cyklistu prevzal tento rok v 16. etape. Onedlho však utrpel pri páde vážne zranenie kolena. Akoby zázrakom Belgičan vyliezol späť na cestu a napriek fraktúre odjazdil ešte posledných 60 km etapy. Zranenie si vyžadovalo operáciu a následné zotavenie. V priebehu sezóny sa už nemal vrátiť do pelotónu. Gilbert však akoby zázrakom už o 2 mesiace trénoval a prvé preteky po zranení vyhral! Išlo o klasiku Grand Prix d'Isbergues. Na záver sezóny obsadil príjemné 8. miesto v drsnej klasike Paris-Tours.
2019
[upraviť | upraviť zdroj]17. profesionálnu sezónu zahájil víťazstvom v 3. etape Tour de la Provence a 10. miestom celkovo. Na Omloop Het Nieuwsblad skončil už tradične v top 10. Prekvapujúco dobrú formu prezentoval na monumentálnej klasike Paris - Roubaix, kde opäť ukázal svoje staré dobré klasikárske schopnosti a na velodróme v Normandii prešprintoval Nilsa Politta. Získal tak 5. monument, čím sa osamostatnil na 1. mieste medzi aktívnymi cyklistami. Okrem Milan-San Remo dokázal zvíťaziť na všetkých z ostatných 4 monumentálnych klasík. Na belgickej klasike Halle–Ingooigem mal v posledných 500 m Gilbert vynikajúcu pozíciu a len tesne sa vyhol pádu v čele pelotónu. Napriek tomu, že vyhral hromadný šprint skončil preteky na 3. mieste. Na najprestížnejšom domácom šampionáte mu len tesne ušlo pódium. Belgičan sa zúčastnil aj menej prestížnych pretekov Adriatica Ionica Race, kde obsadil raz druhé a raz tretie miesto. V bodovacej súťaži skončil tretí. V poslednej etape BinckBank Tour obsadil 5. priečku a celkovo skončil na 13. mieste. Na španielskej Vuelte vyhral 2 etapy! A to 12. a 17. Celkovo skončil 32., v bodovacej súťaži 7. a v horskej 15. Na MS spadol a nebol schopný dohnať hlavnú skupinu, a teda odstúpil.
Lotto-Soudal
[upraviť | upraviť zdroj]2020
[upraviť | upraviť zdroj]V auguste 2019 podpísal Belgičan kontrakt so svojím bývalým klubom z jeho rodnej krajiny Lotto-Soudal. Upísal sa im na 3 roky, teda do konca sezóny 2022. V roku 2020 odjazdil 18 dní v pelotóne pred vypuknutím pandémie coronavírusom. Na klasike Omloop Het Nieuwsblad finišoval na 8. priečke.
Umiestnenie na pretekoch Grand Tour
[upraviť | upraviť zdroj]| Grand Tour | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Giro
|
32 | – | DNF | – | – | 97 | – | – | – | – | - | 39 | – | – | - | - | TBA |
 Tour
|
- | 70 | 110 | DNF | 112 | – | - | 38 | 46 | 62 | - | - | - | DNF | DNF | - | TBA |
 Vuelta
|
– | – | – | 69 | DNF | 54 | 50 | – | 59 | DNF | 45 | – | DNF | - | - | 32 | TBA |
DNF – nedokončil TBA - ešte sa nekonalo
Umiestnenie v klasikách
[upraviť | upraviť zdroj]| Monumentálna klasika | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Milan-San Remo | – | 14 | 6 | 32 | 21 | 3 | 23 | 9 | 3 | 87 | 32 | 13 | 55 | – | 29 | 75 | 68 | TBA |
| Tour of Flanders | DNF | - | - | - | 25 | 15 | 3 | 3 | 9 | 75 | - | - | - | - | 1 | 3 | DNF | TBA |
| Paris-Roubaix | – | – | – | – | 52 | - | - | - | - | - | - | - | – | - | - | 15 | 1 | TBA |
| Liège–Bastogne–Liège | DNF | 40 | – | 38 | 16 | 92 | 4 | 3 | 1 | 16 | 7 | 8 | 36 | - | - | 31 | 58 | TBA |
| Giro di Lombardia | - | - | 74 | - | - | - | 1 | 1 | 8 | DNF | 20 | 7 | - | 3 | 27 | - | 54 | TBA |
| Majstrovstvá sveta | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 |
| Preteky jednotlivcov | DNF | DNF | 77 | 92 | 8 | 15 | 6 | 18 | 17 | 1 | 9 | 7 | 10 | – | 17 | - | DNF | TBA |
DNF – nedokončil TBA - ešte sa nekonalo
Profesionálne úspechy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
|
Kontroverzie
[upraviť | upraviť zdroj]Gilbert bol obvinený z užívania kortizónu anonymným bývalým tímovým kolegom z Lotto počas dominantnej periódy s Omega Pharma–Lotto. Obvinenie Belgičan vehementne zamietol.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Belgický športovec roka: 2009, 2010, 2011
- Národná trofej za športové zásluhy: 2009
- Velo d'Or: 2011
- Kryštálový bicykel: 2008, 2009, 2010, 2011
- Flámske ocenenie: 2009, 2010, 2011
- AIJC trofej: 2009
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Philippe Gilbert
- Narodenia 5. júla
- Narodenia v 1982
- Belgickí cyklisti
- Cyklisti na Letných olympijských hrách 2004
- Cyklisti na Letných olympijských hrách 2012
- Cyklisti na Letných olympijských hrách 2016
- Cyklisti Tour de France
- Etapoví víťazi Tour de France
- Etapoví víťazi Giro d’Italia
- Etapoví víťazi Vuelta a España
- Majstri sveta v cyklistike
- Osobnosti z Liège